Preskočiť na obsah
  |  

Dubaj zatvoril letiská, Blízky východ je bez letovej prevádzky

Eskalácia medzi USA, Izraelom a Iránom ochromila leteckú dopravu naprieč Blízkym východom. Po sérii útokov a iránskej odvete zostali vzdušné priestory nad Iránom, Irakom, Izraelom, Kuvajtom či Bahrajnom takmer prázdne.

Dubajské letiská, ktoré vlani odbavili takmer 100 miliónov cestujúcich, pozastavili všetky lety, rovnako ako aerolinky Emirates, flydubai či Etihad. Podľa predbežných údajov bolo zrušených približne 24 percent všetkých letov smerujúcich do regiónu.

Uzavretie kľúčových uzlov v Perzskom zálive zasiahlo globálnu dopravu medzi Európou a Áziou. Cestujúci uviazli na letiskách od Dauhy po Dubaj, lietadlá sa presmerúvajú cez Cyprus, Saudskú Arábiu či Egypt.

Európsky regulátor EASA odporučil vyhýbať sa zasiahnutému vzdušnému priestoru. Lety rušia aj British Airways, Lufthansa, Air France či Cathay Pacific. Zdá sa, že konflikt ďalej zvyšuje prevádzkové riziká aj náklady leteckých spoločností, ktoré už dlhšie obchádzajú vzdušný priestor nad Ruskom a Ukrajinou.

Svedkovia podľa agentúry AFP v sobotu informovali o otrasoch a dymovej clone nad umelým ostrovom v tvare palmy pri Dubaji. Na sociálnych sieťach sa šíria videá zachytávajúce požiar v jednom z hotelov. Úrady evidujú niekoľko osôb s ľahšími zraneniami, výšku škôd zatiaľ neoznámili.

Materiálne škody a menej vážne zranenia hlásia aj z medzinárodného letiska v Kuvajte. Príčiny incidentov zostávajú predmetom preverovania.

(reuters, tasr)

  |  

Jadrová agentúra OSN nehlási radiačný únik, vyzýva na deeskaláciu

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) oznámila, že v súvislosti s útokmi USA a Izraela na Irán ani s následnými odvetnými údermi v regióne zatiaľ nezaznamenala žiadny radiačný dopad. Situáciu na Blízkom východe pozorne monitoruje, ubezpečila na sieti X.

Agentúra uviedla, že je v nepretržitom kontakte s krajinami regiónu a priebežne vyhodnocuje možné riziká pre jadrovú bezpečnosť. „Zatiaľ neexistujú dôkazy o akomkoľvek rádiologickom vplyve,“ zdôraznila vo vyhlásení. Nekonkretizovala však, či boli terčom útokov aj iránske jadrové zariadenia.

MAAE zároveň vyzvala všetky strany na zdržanlivosť, aby sa predišlo ohrozeniu obyvateľstva a jadrovej bezpečnosti. Agentúra deklarovala, že bude situáciu ďalej sledovať a o prípadnom vývoji verejnosť informovať.

Riaditeľ jadrového úradu Rafael Grossi minulý rok poznamenal, že Irán prekročil hranicu obohatenia 90 percent čistoty izotopu, neplánuje však spustiť vojenský program.

(reuters, sab)

  |  

Atak má za sebou aj Rijád, Saudská Arábia hrozí odvetou

Saudská Arábia potvrdila, že Irán v rámci odvetných úderov zasiahol aj hlavné mesto Rijád a východnú časť krajiny. Podľa vyhlásenia ministerstva zahraničných vecí boli útoky odrazené, pričom Rijád ich označil za „nehanebnú a zbabelú agresiu“.

Vláda zároveň zdôraznila, že si vyhradzuje právo reagovať a podniknúť všetky potrebné kroky na ochranu svojho územia a obyvateľov.

Napätie v regióne sa ďalej stupňuje po tom, čo Irán už predtým zaútočil na americké vojenské zariadenia v Katare, Bahrajne, Kuvajte a Spojených arabských emirátoch v reakcii na údery Spojených štátov a Izraela.

Korunný princ Muhammad bin Salmán medzitým telefonoval s lídrami ďalších zasiahnutých krajín a vyjadril im solidaritu.

Saudská Arábia podľa dostupných informácií deklaruje pripravenosť podporiť svojich partnerov a zároveň chrániť vlastnú bezpečnosť.

(tasr, pir)

  |  

Bezpečnostná rada OSN zasadne v sobotu

Napätie na Blízkom východe sa po útokoch USA a Izraela na Irán prenieslo aj na pôdu OSN. Bezpečnostná rada sa zíde na mimoriadnom zasadnutí, ktoré iniciovali Rusko a Čína. Tie hovoria o nevyprovokovanej agresii a avizujú tvrdý postoj voči Washingtonu a Tel Avivu.

Podľa ruského vyhlásenia budú požadovať okamžité ukončenie „nezákonných a eskalujúcich“ krokov a návrat k diplomacii.

Zasadnutiu bude predsedať Británia a očakáva sa aj vystúpenie generálneho tajomníka Antónia Guterresa. Ten už vopred varoval, že súčasná vojenská eskalácia a iránska odveta podkopávajú medzinárodný mier. Zároveň však apeloval na všetky strany, aby sa vyhli ďalšiemu rozširovaniu konfliktu.

Podľa dostupných vyjadrení hrozí, že bez rýchlej deeskalácie môže región čeliť širšej destabilizácii s dosahom ďaleko za jeho hranice.

(reuters)

  |  

Arakčí: Chameneí je nažive, útočili sme na americké základne

Najvyšší vodca Iránu Alí Chameneí je po izraelských a amerických útokoch nažive, oznámil minister zahraničia Abbás Arakčí. Teherán má podľa neho záujem o deeskaláciu, prízvukoval v rozhovore pre televíziu ABC News.

Okrem Chameneího útoky prežili aj všetci vysokopostavení predstavitelia šíitského režimu, poznamenal šéf iránskej diplomacie. Odmietol tak skoršie správy o úmrtí veliteľa Islamských revolučných gárd a ministra obrany.

Iránska arabskojazyčná televízia al-Alam po nevyprovokovaných útokoch avizovala, že najvyšší duchovný vodca [fakticky hlava štátu, pozn. red] čoskoro vystúpi s prejavom.

Arakčí je tiež v kontakte so štátmi Perzského zálivu, na ktoré Irán zaútočil odvetnými údermi. „Vysvetlil som im, že nemáme v úmysle na nich útočiť, ale v skutočnosti útočíme na americké základne v rámci sebaobrany,“ povedal.

Cieľmi odvetných útokov boli zariadenia Spojených štátov v Kuvajte, Bahrajne, Katare, Spojených arabských emirátoch a Saudskej Arábii.

Arakčí ozrejmil, že vedenie krajiny v súčasnosti nekomunikuje so Spojenými štátmi. „Ak s nami chcú Američania hovoriť, vedia ako ma môžu kontaktovať. Určite máme záujem o deeskaláciu,“ podotkol.

(afp, tasr, sab)

  |  

Izrael ukončil rozsiahly úder na obranné systémy

Izraelská armáda oznámila ukončenie rozsiahlej operácie namierenej proti strategickým obranným systémom Iránu. Jedným z cieľov bol systém protivzdušnej obrany SA-65 v oblasti Kermanšáhu.

Náčelník generálneho štábu Ejal Zamir zdôraznil, že ide o akciu „úplne inej škály“ než útoky z júna 2025 a označil ju za zložitejšiu, hoci pripravovanú v krátkom, no intenzívnom režime. Podľa izraelskej armády bol zásah plánovaný mesiace a opieral sa o spravodajské informácie vrátane údajov o aktivitách Iránskych revolučných gárd.

Ranný útok mal zabezpečiť moment prekvapenia. Zasiahnuté boli aj miesta v Teheráne, kde sa mali nachádzať vysokopostavení predstavitelia režimu.

Do operácie sa zapojili aj Spojené štáty, ktoré spolu s Izraelom podnikli koordinované údery na viaceré iránske mestá.

Irán následne reagoval rozsiahlymi raketovými a dronovými útokmi proti cieľom v Izraeli a na americké základne v regióne.

(tasr, pir)