Preskočiť na obsah
  |  

Budanov: Rusko by prijalo americké záruky pre Ukrajinu

Rusko je podľa šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta pripravené akceptovať návrh Spojených štátov na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu po skončení vojny. Kyrylo Budanov to uviedol v rozhovore pre ukrajinskú televíziu s odvolaním sa na posledné mierové rokovania v Ženeve.

„Na posledných rokovaniach ruská strana napríklad informovala, že by prijala bezpečnostné záruky ponúkané Ukrajine Spojenými štátmi,“ povedal Budanov, ktorý donedávna velil vojenskej rozviedke HUR. Zároveň však priznal, že rokovania nepriniesli zásadný prelom a obe strany ich označili za náročné. Washington napriek tomu hovorí o „zmysluplnom pokroku“.

Prezident USA Donald Trump vyvíja tlak na Moskvu aj Kyjev, aby dosiahli dohodu o ukončení najväčšieho konfliktu v Európe od roku 1945. Ukrajina požaduje pevné bezpečnostné garancie, ktoré by zaviazali Ameriku a európskych spojencov konať v prípade ďalšej ruskej agresie.

Moskva zatiaľ podľa Budanova nesúhlasila so samitom medzi prezidentmi Volodymyrom Zelenským a Vladimirom Putinom. Kremeľ totiž ukrajinského lídra považuje za nelegitímneho.

(reuters, sab)

  |  

Tel Aviv uzavrel všetky hraničné priechody do Pásma Gazy

Izraelský Úrad pre koordináciu vládnych aktivít na palestínskych územiach (COGAT) v sobotu oznámil uzatvorenie hraničných priechodov do Pásma Gazy vrátane priechodu Rafah medzi palestínskou enklávou a Egyptom.

Toto opatrenie podľa kváziokupačného úradu súvisí s americko-izraelskou operáciou v Iráne a neovplyvní humanitárnu situáciu v Pásme Gazy. „Bolo uskutočnených niekoľko potrebných bezpečnostných opatrení vrátane zatvorenia priechodov do Pásma Gazy, medzi nimi aj priechodu v Rafahu, až do odvolania,“ uviedol COGAT vo vyhlásení.

Úrad zároveň tvrdí, že zatvorenie týchto priechodov nebude mať žiadny vplyv na humanitárnu situáciu v Pásme Gazy. Súčasné zásoby potravín, ktoré na palestínske územie dodali od začiatku prímeria v októbri 2025, podľa neho budú postačovať na „dlhšie obdobie“.

Hraničný priechod Rafah je pre obyvateľov Pásma Gazy jedinou bránou do vonkajšieho sveta, ktorá neprechádza cez Izrael. Priechod takmer dva roky kontroluje Izrael a opätovne ho otvoril 2. februára.

(tasr, sab)

  |  

Médiá: Chameneí je mŕtvy, po útokoch našli jeho telo

Anonymný izraelský predstaviteľ pre domáce médiá vyhlásil, že po izraelsko-amerických útokoch v sobotu zahynul najvyšší vodca Iránu, ajatolláh Alí Chameneí. Rovnakú správu poskytol agentúre Reuters iný anonymný predstaviteľ.

Nástupca vodcu revolúcie ajatolláha Ruholláha Chomejního, ktorý potláčal niekoľko sérií protestov a premenil Iránsku islamskú republiku na regionálnu mocnosť ohrozujúcu Izrael, je mŕtvy, povedal predstaviteľ britskej agentúre s dôvetkom, že „sa našlo jeho telo“.

Nepotvrdené správy zatiaľ odporujú predošlému vyhláseniu ministra zahraničia Abbása Arakčího, ktorý hovoril, že Chameneí a celé vedenie šíitskej vlády je nažive. Najvyšší duchovný vodca, ktorý je zároveň hlavou štátu, mal po útokoch vystúpiť s prejavom.

Chameneího kancelária v reakcii na tieto správy vydala vyhlásenie, podľa ktorého „sa nepriateľ uchýlil k psychologickej vojne“ a vyzvala na opatrnosť.

Americký predstaviteľ pre televíziu Fox News poznamenal, že správy o zabití Chameneího sú pravdivé. Dodal tiež, že päť až desať vrcholných predstaviteľov režimu zahynulo v prvom izraelskom útoku.

Podľa izraelských zdrojov je jedným zo siedmich vrcholových Iráncov Alí Šamchání, dlhoročný poradca Chameneího a náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Arteš.

Zdroj z Chameneího kancelárie pre iránske štátne médiá naopak povedal, že „vodca islamskej revolúcie“ je nažive a „pevne riadi situáciu v poli“.

(reuters, sab)

  |  

Netanjahu: Máme indície, že Chameneího už niet

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu po sobotňajších útokoch na Irán vyhlásil, že letectvo židovského štátu zničilo komplex najvyššieho vodcu Alího Chameneího. „existuje mnoho náznakov, že Chameneího už niet,“ pokračoval.

Nepotvrdil však otvorene jeho smrť, čo by bolo v priamom rozpore s predchádzajúcimi slovami iránskeho ministra zahraničia Abbása Arakčího, ktorý tvrdil, že celé vedenie teokratického režimu je nažive.

Okrem vrchného ajatolláha, teda islamského učenca najvyššieho rádu, sú podľa Netanjahua po smrti aj viacerí velitelia Islamských revolučných gárd a „predstavitelia jadra“.

Predseda izraelskej vlády následne vyzval Iráncov, aby „zaplnili ulice a dokončili začatú prácu“, čo bola priama výzva na plánovanú zmenu režimu zvnútra. Tel Aviv aj Washington sa totiž spoliehali na to, že bombardovaním islamskej republiky podporia protesty, ktoré trvajú približne od Vianoc minulého roka.

(reuters, sab)

  |  

Lietadlová loď USA pri Kréte, základňa prešla do núdzového stavu

Strategická námorná základňa Souda na Kréte, ktorú využívajú Grécko, USA aj NATO, sprísnila bezpečnostný režim po útokoch na Irán. Podľa informovaných zdrojov platí núdzový stav a vstup do areálu je obmedzený len na bezpečnostné zložky a nevyhnutný personál. Aktivované boli aj prvky protivzdušnej obrany.

Krok prichádza v období rastúceho napätia vo východnom Stredomorí. Souda zohráva dôležitú úlohu pri operáciách aliancie NATO a amerických síl v regióne, preto je jej ochrana v čase možnej eskalácie prioritou.

Nedávno tu zastavila americká lietadlová loď Gerald R. Ford, ktorá doplnila zásoby pred ďalším presunom. Hoci grécke úrady situáciu oficiálne bližšie nekomentovali, prijaté opatrenia naznačujú, že obavy z rozšírenia konfliktu na širší región berú vážne.

(reuters)

  |  

Fico: Útok na Irán je dôkazom rozkladu svetového poriadku

Pri útoku na Irán sme svedkami ďalšieho dôkazu totálneho rozkladu svetového poriadku a úplného ignorovania medzinárodného práva, vyhlásil premiér SR Robert Fico (Smer) vo videu na Facebooku.

„Veľkí a silní si robia, čo chcú, OSN je impotentná a my malí sa môžeme akurát tak pozerať a reptať. Môžeme mať silné diplomatické vyjadrenia, môžeme odsudzovať, na vojenskom útoku proti Iránu to nič nezmení,“ konštatoval.

Ranný útok na Irán bol podľa neho nasmerovaný na likvidáciu politického a duchovného vedenia Iránu s cieľom nastolenia nového režimu. „Irán asi nebude takým jednoduchým orieškom ako Venezuela, je vnútorne podstatne silnejší a stabilnejší ako Venezuela, okrem toho – zatlačený do kúta – nebude váhať použiť akékoľvek prostriedky na odplatu,“ naznačil ďalší vývoj.

Trpieť budú podľa neho aj okolité krajiny, čo sa už naplnilo po odvetných útokoch Teheránu na arabské štáty Zálivu. Osobitne vyjadril solidaritu Spojeným arabským emirátom, ktoré sa podľa premiéra úprimne usilujú o stabilitu a mier v regióne.

„Trpieť budeme aj my, ak totiž vojna v Iráne obmedzí dodávky ropy, môžeme očakávať vyššie ceny pohonných hmôt a celkovo sa zvýši napätie nielen v danom regióne, ale aj celosvetovo,“ upozornil Fico.

Keďže Slovensko nemôže podľa premiéra urobiť nič, mali by sme si aspoň želať, aby bol konflikt časovo obmedzený, aby bolo čo najmenej obetí, aby nebola ropná kríza a nech letecké spojenie do viacerých krajín nie je prerušené na tak dlho.

(fb, tasr, sab)