Preskočiť na obsah
  |  

Leyenová: Smrť Chameneího vrátila iránskemu ľudu nádej

Smrť iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej prináša Iráncom novú nádej. Zdôraznila, že je dôležité umožniť občanom Iránu, aby si svoju budúcnosť formovali sami.

Zároveň však varovala pred rizikom destabilizácie regiónu, ktorá by mohla viesť k ďalšej „špirále násilia“. Po telefonáte s jordánskym kráľom Abdalláhom II. ubezpečila, že EÚ spolupracuje s kľúčovými partnermi s cieľom zachovať stabilitu a chrániť civilistov.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová označila Chameneího zabitie za historický moment, ktorý otvára cestu k inému Iránu. Budúcnosť je podľa nej neistá, no vzniká priestor pre zmenu.

Kallasová zároveň rokovala s ministrami zahraničných vecí G7 a viacerých krajín regiónu. Témou sa bude zaoberať aj mimoriadne virtuálne zasadnutie Rady pre zahraničné veci EÚ.

(tasr, mja)

  |  

Severná Kórea odsúdila útoky USA a Izraela na Irán

Severná Kórea odsúdila útoky Izraela na Irán aj vojenskú operáciu USA, ktoré označila za „nelegálnu agresiu“ a porušenie národnej suverenity. Podľa vyhlásenia severokórejského ministerstva zahraničných vecí, ktoré priniesla štátna agentúra KCNA, ide o neprípustnú „vojnu agresie“ za akýchkoľvek okolností.

Severná Kórea zároveň tvrdí, že zásah USA bol vzhľadom na „hegemonickú a gangsterskú povahu“ Spojených štátov očakávaný.

Vyhlásenie prichádza po tom, čo izraelská armáda informovala o rozsiahlych úderoch v centre Teheránu. Tie nasledovali po operácii, pri ktorej zahynul iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí.

Situácia vyvoláva obavy z ďalšej destabilizácie Blízkeho východu. Severná Kórea zároveň vyzvala regionálne krajiny a ďalších aktérov, aby prevzali zodpovednosť za obnovenie mieru a stability v regióne.

(reuters, mja)

  |  

Susko varuje po útokoch USA na Irán pred rozvratom práva

Minister spravodlivosti SR Boris Susko vyjadril znepokojenie nad vojenskými útokmi USA a Izraela na územie Iránu. Podľa neho každá eskalácia napätia na Blízkom východe predstavuje vážne riziko pre globálnu bezpečnosť aj stabilitu medzinárodného práva.

Upozornil, že ak dochádza k obchádzaniu princípov Charty OSN a suverenity štátov, oslabuje sa dôvera v medzinárodné inštitúcie a vytvára sa nebezpečný precedens pre ďalšie konflikty.

Susko zdôraznil, že vojenské riešenia prinášajú utrpenie civilistov a dlhodobú destabilizáciu regiónov. Ak majú mať pravidlá svetového poriadku zmysel, musia byť záväzné pre všetkých, inak sa svet podľa jeho slov vracia k „logike moci namiesto práva“.

Európska únia by mala podľa neho na situáciu reagovať. Po víkendových úderoch na iránske ciele Teherán odpovedal rozsiahlymi raketovými a dronovými útokmi na Izrael a americké základne v regióne.

(tasr, mja)

  |  

Putin odsúdil zabitie Chameneího ako cynickú vraždu

Ruský prezident Vladimir Putin odsúdil zabitie iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího a členov jeho rodiny.

V kondolenčnom odkaze adresovanom iránskemu prezidentovi Masúdovi Pezeškjánovi označil ich smrť za „cynickú vraždu“, ktorá podľa neho porušuje všetky normy ľudskej morálky aj medzinárodného práva.

Putin vyjadril Iránu hlbokú sústrasť a zdôraznil, že takýto čin nemožno ospravedlniť.

Jeho reakcia prichádza po eskalácii napätia na Blízkom východe, kde víkendové útoky vyvolali silné medzinárodné ohlasy.

(reuters, mja)

  |  

Babiš zvolal Bezpečnostnú radu po úderoch USA na Irán

Český premiér Andrej Babiš zvolal na pondelok (2. marca) zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu v reakcii na dramatický vývoj na Blízkom východe.

Dôvodom sú víkendové koordinované útoky USA a Izraela na iránske vojenské a strategické ciele, pri ktorých zahynuli viacerí predstavitelia režimu vrátane ajatolláha Alího Chameneího. Praha chce posúdiť možné dopady eskalácie na bezpečnosť Českej republiky.

Premiér uviedol, že témou rokovania bude aj prípadná repatriácia českých občanov a pripravenosť štátnych zložiek na ďalší vývoj. Diskusia sa má dotknúť kapacít integrovaného záchranného systému, armády aj spravodajských služieb.

Podľa Babiša je bezpečnosť občanov prioritou vlády. Situácia na Blízkom východe sa tak môže premietnuť aj do vnútroštátnych bezpečnostných opatrení v rámci EÚ.

(tasr, mja)

  |  

Jeden z kardinálov mal počas konkláve vo vrecku telefón

Voľbu pápeža Leva XIV. minulý rok sprevádzala scéna, ktorá by podľa autorov novej knihy „predčila aj film“. Tesne pred prvým hlasovaním v Sixtínskej kaplnke bezpečnostné zložky zachytili aktívny mobilný signál.

Ukázalo sa, že jeden z kardinálov mal telefón vo vrecku – napriek prísnemu sľubu mlčanlivosti a odovzdaniu všetkých zariadení. Incident ho vraj zanechal dezorientovaného a zaskočeného, no jeho identita zverejnená nebola.

Publikácia zároveň odhaľuje detaily samotného hlasovania. Konkláve, ktoré sa konalo 7. a 8. mája po smrti pápeža Františka, bolo mimoriadne sledované.

Hoci sa očakával prelom smerom k Ázii či Afrike, podpora sa sústredila na dvoch mužov – Pietra Parolina a amerického kardinála Roberta Prevosta. Ten už v prvom kole získal prekvapivo silnú podporu a vo štvrtom hlasovaní zvíťazil so 108 hlasmi.

(reuters, mja)