Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blanár pripravuje všetky varianty evakuácie Slovákov z Blízkeho východu

Ministerstvo zahraničných vecí SR pripravuje všetky možnosti prepravy Slovákov z Blízkeho východu vrátane repatriačných letov, tie však budú realizované až po otvorení vzdušného priestoru.

Rezort diplomacie v spolupráci s ministerstvami vnútra a obrany plánuje lety z jordánskeho Ammánu a Akaby a čaká na potrebné povolenia na prelet. Podľa šéfa diplomacie Juraja Blanára sú evakuačné plány aktivované a ambasády v regióne sú v poriadku.

Ministerstvo zatiaľ neeviduje žiadneho zraneného občana SR. V regióne je registrovaných takmer 2300 Slovákov v Spojených arabských emirátoch, stovky ďalších v Katare, Jordánsku či Izraeli.

Rezort vyzýva občanov, aby sa zaregistrovali a necestovali do viacerých krajín, pričom pre Irán, Irak a Izrael platí odporúčanie krajinu opustiť.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Dav v Pakistane prerazil múr konzulátu USA, hlásia aj mŕtvych

Protesty v Pakistane a Iraku po americko-izraelských útokoch na Irán prerástli do násilia. V pakistanskom Karáčí dav prerazil vonkajší múr amerického konzulátu, pričom bezpečnostné zložky spustili paľbu.

Najmenej deväť protestujúcich zahynulo a ďalších 34 utrpelo zranenia, všetky podľa informácií z nemocnice spôsobené strelnými ranami. Demonštranti skandovali protizraelské a protiamerické heslá a podpálili vozidlo pred areálom.

Nepokoje sa rozšírili aj do ďalších miest vrátane Láhauru a Islamabadu, kde polícia použila slzotvorný plyn. V severnom meste Skardu demonštranti zapálili budovu OSN.

V Iraku zasa bezpečnostné sily rozháňali stovky protestujúcich pri bagdadskej Zelenej zóne. Pakistanské úrady nariadili vyšetrovanie incidentu, zatiaľ čo západné diplomatické misie sprísnili bezpečnostné opatrenia.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Pri útoku na Teherán zomrel bývalý iránsky prezident Ahmadínežád

Bývalý iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád zahynul pri americko-izraelskom raketovom útoku na Teherán. Informovala o tom iránska štátna agentúra ILNA, podľa ktorej bol zabitý vo svojom dome vo východnej časti mesta spolu s ochrankou.

Ahmadínežád viedol Irán v rokoch 2005 až 2013 a patril k najkontroverznejším postavám modernej iránskej politiky.

Počas svojho pôsobenia bol známy ostrou rétorikou voči Západu a Izraelu. Preslávil sa výrokmi o „vymazaní Izraela z mapy“ a spochybňovaním holokaustu, čo vyvolalo silnú medzinárodnú kritiku. Jeho jadrová politika viedla k sprísneniu sankcií a prehĺbeniu hospodárskych problémov krajiny.

V roku 2009 čelil masovým protestom po spornom znovuzvolení, ktoré bezpečnostné zložky tvrdo potlačili. Jeho smrť môže mať ďalšie dôsledky pre už aj tak napätú situáciu v Iráne.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Irán tvrdí, že zasiahol lietadlovú loď USS Abraham Lincoln. USA to popreli

Iránske Revolučné gardy oznámili, že zaútočili na americkú lietadlovú loď USS Abraham Lincoln v Perzskom zálive, informuje denník Guardian.

Podľa ich vyhlásenia, ktoré priniesli miestne médiá, plavidlo zasiahli štyri balistické rakety. Útok má byť odvetou za spoločné americko-izraelské údery, pri ktorých zahynul iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí.

Gardisti zároveň varovali, že „zem aj more sa stanú cintorínom teroristických agresorov“, čím naznačili možnú ďalšiu eskaláciu konfliktu medzi Iránom a Spojenými štátmi.

Zatiaľ nie je jasné, aké škody útok spôsobil ani či si vyžiadal obete.

Velenie ozbrojených síl USA neskôr tvrdenie na sieti X poprelo. „Lincoln nebol zasiahnutý. Vypálené rakety sa ani len nepriblížili.“

USS Lincoln je jednou z dvoch lietadlových lodí nasadených v regióne v posledných týždňoch a jedinou relatívne blízko iránskych brehov.

(mja, guardian, reuters)

Minúta  |  

Ropa môže vyskočiť nad sto dolárov za barel

Finančné trhy sa po víkendových americko-izraelských útokoch na Irán pripravujú na otras. Analytici očakávajú, že po pondelkovom otvorení burz posilnia bezpečné aktíva, najmä zlato, a cena ropy môže vystúpiť nad hranicu 100 dolárov za barel.

Podľa Christophera Wonga z banky OCBC je takáto reakcia pomerne predvídateľná – investori v čase geopolitickej neistoty hľadajú bezpečné útočisko. Rast by mal zaznamenať aj energetický sektor.

Kľúčovým rizikom zostáva Hormuzský prieliv, cez ktorý prúdi viac ako pätina svetových dodávok ropy a LNG. Ak by Irán obmedzil prepravu, ceny by mohli prudko vzrásť a plyn by sa mohol priblížiť rekordom z roku 2022.

Hoci úplné uzavretie prielivu je podľa expertov nepravdepodobné, už čiastočné narušenie tokov by stačilo na citeľný cenový šok.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ódor: To, čo robí Slovensko, nie je suverénna, ale suterénna politika

Témou nedeľňajšej diskusnej relácie TV Markíza Na telo bolo aj zastavenie dodávok ruskej ropy cez ropovod Družby na Slovensko.

Expremiér a eurosposlanec Ľudovít Ódor (PS) sa domnieva, že ak odoberáme ruskú ropu, podporujeme vojnu na Ukrajine. „To je nieže suverénna, ale suterénna politika, čo v tejto oblasti robíme. My vlastne financujeme vojnu v Rusku. My tam posielame tie peniaze. Čo si myslíte, že čo z toho si kupuje Putin? Lízatká pre deti, učebnice do škôl? Veď financuje z toho vojnu,“ zdôraznil.

Za druhý problém označil, že opäť pomáhame oligarchom. „Vidíme, že náš predseda vlády nebýva len na mol, ale aj za Mol, že akcie Molu stúpli oproti predvojnovému obdobiu o 30 percent. Takže, oni na tom ryžujú extrémne. A tretí problém je, že keby to aspoň pomohlo našim spotrebiteľom,“ argumentoval Ódor.

Europoslankyňa Monika Beňová (Smer) s tým nesúhlasila. Podľa jej slov sa k nám ukrajinský prezident zachoval nepriateľsky v tom, že najprv nám zrušil tranzit (plynu) a dnes nám zastavil našu ropu, podobne ako Maďarsku. Dodala, že navyše sa k tomu ani nevie jednoznačne vyjadriť.

(tvnoviny, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.