Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na dubajskom letisku vládne chaos, turisti sa nemôžu dostať domov

Moderné medzinárodné letisko v Dubaji ochromil po uzavretí vzdušného priestoru nad Spojenými arabskými emirátmi chaos. Dôvodom sú raketové a dronové útoky z Iránu, ktoré zasiahli región, píše Bild.

Cestujúci sa tlačia v odletových halách, nič nefunguje. Ľudia chcú odísť z tejto inak pokojnej a usporiadanej krajiny, ktorú od soboty popoludnia ostreľujú rakety a drony z Iránu. Ale to nie je možné – letecké spoločnosti pozastavili lety, vzdušný priestor je uzavretý.

„Na medzinárodnom letisku v Dubaji vládne totálny chaos. Tisíce ľudí sa snažia opustiť terminál. Neexistujú žiadne východy, vlaky medzi terminálmi sú nefunkčné. Neexistujú žiadne oznamy, žiadny personál,“ uviedol pre Bild nemecký turista.

Tento tridsiatnik opisuje, že prileteli v piatok a rezervovali si týždenný pobyt v Dubaji. Po dronovom útoku na päťhviezdičkový hotel chceli čo najskôr odísť domov. Ale nejde to.

„Je to obrovská logistická nočná mora,“ komentoval insider jednej leteckej spoločnosti v Perzskom zálive.

(bild, im)

Minúta  |  

Uzavretie Hormuzu by priamo ohrozilo našu energetickú bezpečnosť, vraví Eštok

Uzavretie Hormuzského prielivu, spolu s prerušením dodávok ropy cez ropovod Družba, by priamo ohrozilo energetickú bezpečnosť Slovenska. V príspevku na sieti X to uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok, ktorý sa zúčastnil na mimoriadnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín EÚ k situácii v Iráne a na Blízkom východe.

Eštok podľa svojich slov na zasadnutí zdôraznil, že mier a stabilita na Blízkom východe sú kľúčové. Uviedol zároveň, že Slovensko plne podporuje partnerské krajiny Perzského zálivu, ktoré Irán napadol. „Solidarita je nevyhnutná na zabezpečenie bezpečného návratu občanov Slovenska,“ podotkol.

Cez Hormuzský prieliv, spájajúci Perzský záliv s Arabským morom, prechádza približne pätina celosvetových dodávok ropy a zemného plynu. Jeho blokáda zo strany Iránu by pravdepodobne prudko zvýšila svetové ceny energií.

Iránske revolučné gardy v sobotu po americko-izraelských útokoch na Irán varovali, že plavba cez Hormuzský prieliv je nebezpečná, a preto je pre lode uzavretý. Hoci Irán prieliv zatiaľ oficiálne neuzavrel, plavba cez túto strategickú námornú cestu sa prakticky zastavila.

Mimoriadne zasadnutie ministrov krajín EÚ prostredníctvom videokonferencie na nedeľu zvolala šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Diskutovať podľa portálu Euronews mali o regionálnych rozmeroch vývoja na Blízkom východe, jeho možných dôsledkoch pre energetické trhy, ako aj o situácii občanov EÚ uviaznutých v Iráne a v širšom regióne.

(tasr)

Minúta  |  

Útoky na Blízkom východe pokračujú. Terčom bola aj iránska štátna televízia

V nedeľu večer pokračovali útoky Izraela a Spojených štátov na ciele v Iráne, pričom sériu mohutných výbuchov hlásia z iránskeho hlavného mesta Teherán. Terčom úderu bola podľa vlastného vyjadrenia iránska štátna televízia. V útokoch na ciele naprieč krajinami Perzského zálivu pokračoval v priebehu nedele aj Irán.

Podľa spravodajcov AFP Teheránom otriasli tri explózie okolo 20.30 h miestneho času (18.00 h SEČ). Tlačová agentúra ISNA tiež informovala o „niekoľkých“ výbuchoch na východe a severovýchode Teheránu.

Iránska štátna televízia neskôr oznámila, že bola terčom jedného z útokov. Jej vysielanie však nebolo prerušené. „Technický tím vyhodnocuje škody,“ uviedol štátny vysielateľ, ktorý sa stal terčom úderu aj počas júnovej 12-dňovej vojny medzi Iránom a Izraelom.

Iránske média popoludní informovali o 43 mŕtvych príslušníkoch bezpečnostných zložiek, ktorí zahynuli pri útoku na veliteľstvo pohraničnej stráže v západoiránskom meste Mehrán.

Nové útoky hlásia aj z mesta Arbíl v Irackom Kurdistane, kde sú nasadené americké jednotky. Novinár agentúry AFP v blízkosti amerického konzulátu uviedol, že mestom otriasli silné výbuchy. Fotograf francúzskej agentúry pohybujúci sa neďaleko miestneho letiska, kde sú rozmiestnené koaličné jednotky pod vedením USA, uviedol, že protivzdušná obrana zachytáva útoky.

Saudská Arábia tvrdí, že popoludní zneškodnila iránske rakety, ktorých cieľom bolo medzinárodné letisko v Rijáde a Letecká základňa princa Sultána, kde sa nachádza americký vojenský personál. Pre agentúru AFP to uviedol zdroj z nemenovanej krajiny Perzského zálivu, ktorý bol o tejto záležitosti informoval. 

Výbuchy v priebehu dňa hlásili aj z katarskej Dauhy, bahrajnskej Manámy a Dubaja. Irán tiež v nedeľu pravdepodobne zasiahol komplex budov v hlavnom meste Spojených arabských emirátov (SAE) Abú Zabí, v ktorom sídli niekoľko zahraničných diplomatických misií vrátane izraelského veľvyslanectva.

Jedenásť osôb je stále nezvestných po tom, čo salva iránskych rakiet zasiahla mesto Bejt Šemeš v centrálnom Izraeli. Záchranári doteraz potvrdili deväť mŕtvych a 45 zranených. Pátracie operácie na mieste prebiehajú.

Vzdušný priestor nad Iránom, Izraelom, Spojenými arabskými emirátmi, Katarom, Kuvajtom a Bahrajnom zostáva uzatvorený.

(tasr, afp, im)

Minúta  |  

Armáda Spojených štátov potápa iránske námorníctvo, tvrdí Trump

Americký prezident Donald Trump v nedeľu oznámil , že americká armáda potápa iránske námorníctvo, pričom doteraz zničila deväť iránskych vojnových lodí a „ide po zvyšku“.

Trump to oznámil na sociálnych sieťach v čase, keď Pentagón zintenzívnil bombardovanie iránskej armády a nasadil z USA bombardéry B-2, ktoré majú zaútočiť na zosilnené podzemné iránske raketové zariadenia bombami s hmotnosťou 2-tisíc libier (vyše 900 kilogramov).

Americké útoky tiež zasiahli iránske námorné veliteľstvo a z veľkej časti ho zničili, povedal Trump.

Iránska armáda odpovedá stovkami raketových a bezpilotných útokov a USA v nedeľu potvrdili prvé tri úmrtia amerických vojakov v boji. Ďalších päť bolo počas konfliktu vážne zranených, uviedlo ústredné velenie americkej armády.

Trump, ktorý oznámil plány na úplné zničenie iránskeho námorníctva, povedal, že zostávajúce iránske vojnové lode budú „čoskoro budú plávať na dne mora“.

(reuters, im)

Minúta  |  

Venezuelská opozičná líderka Machadová sa čoskoro vráti do vlasti

Venezuelská opozičná líderka a laureátka Nobelovej ceny za mier María Corina Machadová sa v najbližších týždňoch plánuje vrátiť do Venezuely. Vyjadrila sa tak na sociálnej sieti. V nedeľu večer na to upozornila agentúra Reuters.

Machadová v decembri po mesiacoch skrývania sa odišla z Venezuely, odkiaľ sa vydala do nórskeho Osla, kde si mala prevziať Nobelovu cenu. V súčasnosti sa nachádza na území Spojených štátov.

Špekulácie o jej návrate do vlasti sa začali šíriť po tom, čo Spojené štáty 3. januára podnikli vojenskú operáciu vo Venezuele a odvliekli z nej autoritatívneho prezidenta Nicolása Madura.

Machadová je vo Venezuele trestne stíhaná a dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová vyhlásila, že by sa mala „zodpovedať Venezuele“ za podporu, ktorú Spojeným štátom vyjadrila pri ich zásahu v Caracase

(tasr, reuters, im)

Minúta  |  

Merz vyzval Irán, aby ukončil útoky. Predpokladá, že teokratický režim padne

Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľu vyzval Irán, aby okamžite prestal so svojimi útokmi na krajiny v Perzskom zálive. Vyslovil tiež predpoklad, že teokratický režim po vojenskej kampani Spojených štátov a Izraela padne.

Potrebné preto podľa neho je, aby sa Washington spolu s európskymi partnermi začal pripravovať na budúce scenáre v krajine a regióne.

Iránci si podľa Merza zaslúžia lepšiu budúcnosť a mnohým sa uľaví, keď uvidia koniec režimu. Upozornil však, že zabitie najvyššieho vodcu Iránu ajatolláha Alího Chameneího pri úderoch USA a Izraela na Teherán nasmerovali Irán na cestu k neistej budúcnosti.

Merz poukázal aj na určité výhrady voči krokom USA a Izraela a povedal, že teraz nie je čas poučovať partnerov a spojencov, a to aj napriek pochybnostiam.

„Riziká existujú. Nevieme, ako veľmi bude región zatiahnutý do eskalácie v dôsledku tvrdých protiúderov Iránu,“ povedal nemecký kancelár na tlačovej konferencii. „V konečnom dôsledku nevieme, či bude tento plán úspešný,“ povedal o americko-izraelských úderoch, na ktorých sa Nemecko nezúčastnilo.

Merz vytýčil štyri ciele, ktoré je teraz potrebné dosiahnuť. Nutné je podľa neho zabezpečiť mier a stabilitu v regióne, prinútiť Irán, aby ukončil svoj jadrový program a program vývoja balistických rakiet, prispieť k stabilnej budúcnosti Iránu a pomôcť Iráncom, aby sami rozhodovali o svojom osude.

Zdôraznil tiež, že Berlín nebude tolerovať žiadne antisemitské alebo antiamerické útoky na svojom území.

(reuters, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.