Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Starmer povolil USA využiť britské základne proti Iránu

Britský premiér Keir Starmer oznámil, že Londýn vyhovel žiadosti USA a umožní využitie britských základní na obranné údery proti iránskym raketám. Podľa jeho slov ide o konkrétny a časovo obmedzený krok, ktorého cieľom je zabrániť Iránu v ďalšom odpaľovaní striel v regióne.

Zároveň však zdôraznil, že Spojené kráľovstvo sa nezúčastnilo na nedávnych spoločných útokoch USA a Izraela na Irán, pri ktorých zahynul ajatolláh Alí Chameneí, a nezapojí sa ani do ďalších ofenzívnych operácií.

Starmer tvrdí, že Teherán pokračuje v útokoch a ohrozuje aj britských občanov, keďže rakety zasiahli letiská a hotely v regióne. Rozhodnutie podľa neho vychádza z princípu kolektívnej sebaobrany a z povinnosti chrániť britské životy.

Londýn zároveň trvá na tom, že dlhodobým riešením je diplomatická dohoda, ktorá by Irán prinútila vzdať sa ambícií vyvinúť jadrovú zbraň.

(reuters, pir)

Minúta  |  

V USA po smrti Chameneího pochybujú o páde iránskeho režimu

Po zabití iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího panuje vo Washingtone opatrný skepticizmus. Hoci prezident Donald Trump vyzval Iráncov, aby „získali späť svoju krajinu“, podľa viacerých amerických predstaviteľov nie je zmena režimu v Teheráne v dohľadnom čase pravdepodobná.

Hodnotenia CIA naznačujú, že Chameneího by mohol nahradiť ďalší tvrdý predstaviteľ z radov Revolučných gárd alebo konzervatívneho duchovenstva.

Kľúčovým faktorom by boli prípadné dezercie v elitných jednotkách IRGC, no počas januárových protestov sa nič také nestalo.

Diskusie v amerických spravodajských kruhoch sa zároveň vedú aj o tom, či by prípadná výmena na čele režimu viedla k zmene postoja Iránu k jadrovým rokovaniam. Konsenzus zatiaľ neexistuje.

Aj samotné vyjadrenia z Bieleho domu naznačujú, že Washington skôr počíta s pokračovaním režimu než s jeho bezprostredným kolapsom.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Pentagón: Irán nechystal útok na USA ako prvý

Trumpova administratíva na uzavretých brífingoch priznala Kongresu, že nemá spravodajské dôkazy o tom, že by Irán plánoval preventívny útok na americké sily.

Informácia podľa zdrojov zaznela krátko po tom, čo USA spolu s Izraelom spustili rozsiahle údery na iránske ciele. Tie si vyžiadali smrť ajatolláha Alího Chameneího a zásah viac než tisícky objektov vrátane podzemných raketových zariadení.

Vyhlásenia z Pentagónu tak oslabujú jeden z hlavných argumentov prezidenta Donalda Trumpa, ktorý tvrdil, že konal aj pre bezprostrednú hrozbu zo strany Teheránu.

Demokrati hovoria o „vojne z vlastnej vôle“ a spochybňujú opustenie diplomatických rokovaní. Podľa zdrojov agentúry Reuters neexistovali ani spravodajské informácie podporujúce Trumpovo tvrdenie, že Irán získal schopnosť zasiahnuť Spojené štáty balistickou raketou.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Celé vojenské velenie Iránu je zlikvidované, tvrdí Trump

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že bojové operácie Spojených štátov v Iráne budú trvať dovtedy, kým Washington nedosiahne všetky svoje ciele.

Vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Truth Social potvrdil, že zahynuli traja americkí vojaci, a upozornil, že je pravdepodobné, že počet obetí narastie. Zároveň prisľúbil, že USA pomstia smrť Američanov.

Trump vyzval Iránske revolučné gardy, armádu aj políciu, aby zložili zbrane a prijali imunitu, inak budú podľa neho čeliť „istej smrti“. Uviedol, že iránsky režim vyzbrojený raketami dlhého doletu a jadrovými zbraňami predstavuje vážnu hrozbu pre každého Američana.

Prezident tvrdí, že americké sily zasiahli stovky cieľov vrátane zariadení Revolučných gárd, systémov protivzdušnej obrany, deviatich lodí a jednej námornej budovy. Podľa jeho slov je „celé vojenské velenie zlikvidované“ a mnohí sa chcú vzdať.

Obrátil sa aj priamo na obyvateľov Iránu so slovami: „Amerika stojí pri vás“, a vyzval ich, aby „využili tento moment a vzali si svoju krajinu späť“.

(reuters, est)

Minúta  |  

Trump odhaduje, že útoky proti Iránu potrvajú štyri týždne

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že vojenská operácia proti Iránu by mohla trvať ďalšie štyri týždne. Uviedol to v rozhovore pre denník Daily Mail.

„Vždy to trvalo štyri týždne, takže - aj keď je to veľká krajina, bude to trvať štyri týždne - alebo menej,“ povedal Trump pre britský denník v telefonickom rozhovore zo svojho floridského sídla Mar-a-Lago. V nedeľu podľa svojich slov hovoril s viacerými lídrami krajín Perzského zálivu. Bez podrobností takisto avizoval, že sa chystá vystúpiť s prejavom k národu.

V rozhovore pre stanicu NBC News predtým pripustil, že zásah proti Iránu, ktorý USA koordinujú s Izraelom, by si mohol vyžiadať aj ďalšie americké životy. Doteraz podľa Pentagónu zahynuli traja americkí vojaci. „Máme tri (obete), ale očakávame straty, no nakoniec to bude pre svet veľký prínos,“ tvrdil.

Zdroj z Bieleho domu pre NBC News povedal, že podľa slov Trumpa nové vedenie Iránu už naznačilo ochotu rokovať so Spojenými štátmi. Šéf Bieleho domu na to vraj v konečnom dôsledku pristúpi. „Operácia Ohromujúca zúrivosť zatiaľ pokračuje bez zmien,“ povedal nemenovaný predstaviteľ.

Aj Trump v rozhovore pre časopis The Atlantic uviedol, že vláda v Iráne s ním chce hovoriť. „Budem sa s nimi rozprávať. Mali tak však urobiť už skôr. Čakali príliš dlho,“ vyhlásil a zopakoval, že Iránci mohli s USA už dávno uzavrieť dohodu.

Americký prezident v nedeľu tiež vyjadril presvedčenie, že Iránci povstanú proti teokratickému režimu, a ocenil tých, ktorí po oznámení o Chameneího smrti oslavovali v uliciach. „Ľudia tam na uliciach kričia od radosti, ale zároveň tam padá veľa bômb,“ upozornil.

(tasr, im)

Minúta  |  

Pri proiránskych protestoch v Pakistane zahynulo 22 ľudí

Najmenej 22 ľudí zahynulo a viac než 120 ďalších sa zranilo v nedeľu pri násilných stretoch proiránskych demonštrantov s bezpečnostnými zložkami v pakistanskom meste Karáči. Stovky ľudí podporujúcich vládu v Iráne sa tam podľa agentúry AP pokúsili vtrhnúť do miestneho konzulátu Spojených štátov. Na severe Pakistanu tiež protestujúci napadli kancelárie vlády a OSN.

K násilnostiam došlo po tom, čo pri útokoch USA a Izraela na Irán zahynul najvyšší vodca krajiny ajatolláh Alí Chameneí, čo rozhnevalo jeho priaznivcov v Pakistane.

Dav protestujúcich v Karáči skandoval proti tejto operácii, než vnikol do recepčnej sály budovy amerického konzulátu a zapálil malý oheň. Istý muž podľa videa kolujúceho na sociálnych sieťach v jednom momente zakričal, že „smrť vodcu bola pomstená“. Po streľbe bezpečnostných síl v Karáči bolo hlásených desať mŕtvych a viac než 30 zranených.

Násilie v dôsledku protestov vypuklo aj v iných častiach Pakistanu. Desať obetí a 80 zranených si vyžiadali strety s políciou v Gilgit-Baltistáne, kde tisíce ľudí rozzúrení americkými a izraelskými útokmi proti Iránu napadli kancelárie Vojenskej pozorovateľskej skupiny OSN a Rozvojového programu OSN. V hlavnom meste Islamabad zomreli dve osoby.

(tasr, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.