Preskočiť na obsah
  |  

Poisťovne rušia krytie lodiam v Perzskom zálive

Viacerí poprední námorní poisťovatelia vrátane spoločností Gard, Skuld alebo London P&I Club oznámili, že od 5. marca rušia krytie vojnových rizík pre lode operujúce v iránskych vodách a Perzskom zálive. Reagujú tak na prudké zhoršenie bezpečnostnej situácie po víkendových útokoch amerických a izraelských síl na Irán.

Teherán následne vyhlásil uzavretie Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou tepnou svetového obchodu s ropou a plynom.

Pozastavenie poistného krytia podľa dostupných údajov ešte viac komplikuje námornú dopravu v regióne. Niektorí majitelia tankerov a energetické firmy už prerušili prepravu ropy aj skvapalneného plynu.

Satelitné dáta zároveň naznačujú, že stovky plavidiel čakajú pri emirátskych prístavoch alebo kotvia pred úžinou.

Situáciu zhoršili aj incidenty, pri ktorých boli poškodené najmenej tri tankery a zahynul jeden námorník. Japonská skupina MS&AD medzitým pozastavila upisovanie podobných poistiek v širšom regióne.

(reuters, pir)

  |  

Zelenského kancelária navrhla Ficovi termíny rokovania na Ukrajine

Ukrajina navrhla premiérovi SR Robertovi Ficovi konkrétne dátumy jeho návštevy, ktorej cieľom majú byť rokovania „o všetkých otázkach“, o ktorých sa telefonicky v piatok zhováral s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Fico počas telefonátu ukrajinskému prezidentovi oznámil, že s maďarským premiérom Viktorom Orbánom navrhuje zriadenie inšpekčnej skupiny, ktorá by posúdila stav ropovodu Družba. Zložená by mala byť z expertov nominovaných Európskou komisiou a členskými krajinami. Pripustil aj osobné stretnutie.

„Toto pozvanie som akceptoval a požiadal som Úrad vlády SR a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, aby v spolupráci s ukrajinskou stranou našli vhodný termín na takéto stretnutie, pričom uprednostňujem stretnutie s ukrajinským prezidentom na území niektorého z členských štátov EÚ, ktoré ukrajinský prezident intenzívne navštevuje,“ napísal Fico na sociálnej sieti.

Ropa z Ruska neprúdi cez ropovod Družba do Maďarska a na Slovensko od 27. januára.

(tasr)

  |  

V Nemecku každých 18 minút dôjde k útoku nožom

Incidenty nožom v Nemecku naberajú na intenzite. Podľa údajov za rok 2024 polícia zaznamenala 29 014 prípadov, čo v prepočte znamená jeden útok každých 18 minút a približne 80 denne, píše web Prosecurity.

Federálny úrad kriminálnej polície upozorňuje, že podiel obzvlášť nebezpečných útokov so závažnými zraneniami medziročne vzrástol o 10,8 percenta. Takmer každý tretí deň jeden človek následkom bodného útoku zomrie.

Situáciu v reálnom čase mapuje portál messerinzidenz.de, kde sa jednotlivé incidenty zobrazujú naprieč spolkovými krajinami. Štatistiky zároveň naznačujú, že v pomere k podielu na populácii páchajú cudzinci výrazne viac týchto trestných činov, často ide o mladých mužov zo Sýrie a Afganistanu.

Rastúci trend však nepozoruje len Nemecko – podobný vývoj hlásia aj Rakúsko, Holandsko či Spojené kráľovstvo, kde počet útokov nožmi v posledných rokoch prudko stúpol.

(pir)

  |  

EÚ posilní misiu v Perzskom zálive, oznámila Kallasová

Európska únia reaguje na rastúce napätie v oblasti Perzského zálivu posilnením svojej námornej misie Aspides. Podľa šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej prudko vzrástol počet žiadostí o ochranu obchodných lodí po sérii útokov v Ománskom zálive, píše DPA.

Únia preto vyšle do regiónu ďalšie plavidlá s cieľom zabezpečiť slobodu plavby a ochrániť komerčnú dopravu, najmä v strategickom Hormuzskom prielive, ktorým prechádza približne pätina svetovej ropy.

EÚ zároveň vyzvala Irán, aby zastavil „neospravedlniteľné“ útoky a zdržal sa ďalšej eskalácie. V spoločnom vyhlásení ministri zahraničných vecí apelovali na rešpektovanie medzinárodného práva a ochranu civilistov.

Kallasová upozornila, že dlhodobý konflikt by mohol zásadne narušiť rovnováhu síl na Blízkom východe.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová varovala pred reálnym rizikom eskalácie a zdôraznila potrebu transformácie Iránu vrátane zastavenia jeho jadrových a balistických programov.

(pir)

  |  

Starmer povolil USA využiť britské základne proti Iránu

Britský premiér Keir Starmer oznámil, že Londýn vyhovel žiadosti USA a umožní využitie britských základní na obranné údery proti iránskym raketám. Podľa jeho slov ide o konkrétny a časovo obmedzený krok, ktorého cieľom je zabrániť Iránu v ďalšom odpaľovaní striel v regióne.

Zároveň však zdôraznil, že Spojené kráľovstvo sa nezúčastnilo na nedávnych spoločných útokoch USA a Izraela na Irán, pri ktorých zahynul ajatolláh Alí Chameneí, a nezapojí sa ani do ďalších ofenzívnych operácií.

Starmer tvrdí, že Teherán pokračuje v útokoch a ohrozuje aj britských občanov, keďže rakety zasiahli letiská a hotely v regióne. Rozhodnutie podľa neho vychádza z princípu kolektívnej sebaobrany a z povinnosti chrániť britské životy.

Londýn zároveň trvá na tom, že dlhodobým riešením je diplomatická dohoda, ktorá by Irán prinútila vzdať sa ambícií vyvinúť jadrovú zbraň.

(reuters, pir)

  |  

V USA po smrti Chameneího pochybujú o páde iránskeho režimu

Po zabití iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího panuje vo Washingtone opatrný skepticizmus. Hoci prezident Donald Trump vyzval Iráncov, aby „získali späť svoju krajinu“, podľa viacerých amerických predstaviteľov nie je zmena režimu v Teheráne v dohľadnom čase pravdepodobná.

Hodnotenia CIA naznačujú, že Chameneího by mohol nahradiť ďalší tvrdý predstaviteľ z radov Revolučných gárd alebo konzervatívneho duchovenstva.

Kľúčovým faktorom by boli prípadné dezercie v elitných jednotkách IRGC, no počas januárových protestov sa nič také nestalo.

Diskusie v amerických spravodajských kruhoch sa zároveň vedú aj o tom, či by prípadná výmena na čele režimu viedla k zmene postoja Iránu k jadrovým rokovaniam. Konsenzus zatiaľ neexistuje.

Aj samotné vyjadrenia z Bieleho domu naznačujú, že Washington skôr počíta s pokračovaním režimu než s jeho bezprostredným kolapsom.

(reuters, pir)