Preskočiť na obsah
  |  

Britská základňa na Cypre sa stala terčom iránskeho dronu

Cyperský prezident Nikos Christodulidis potvrdil, že britskú vojenskú základňu Akrotiri na Cypre v noci na pondelok zasiahol iránsky dron Šáhid. Podľa jeho slov „narazil do vojenských zariadení“ niekoľko minút po polnoci miestneho času a spôsobil menšie materiálne škody. Zatiaľ nehlásia žiadne obete.

Christodulidis zdôraznil, že Cyprus sa na vojenských operáciách nijako nezúčastňuje a nemá v úmysle byť ich súčasťou. Situáciu označil za dôsledok mimoriadnej geopolitickej nestability v regióne, ktorý podľa neho čelí bezprecedentnej kríze.

Uviedol tiež, že zostáva v kontakte s európskymi lídrami. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po telefonáte vyhlásila, že Európska únia stojí pevne a jednoznačne po boku členských štátov tvárou v tvár akejkoľvek hrozbe.

O zásahu informovalo aj britské ministerstvo obrany. Spresnilo, že situáciu riešia ozbrojené sily a ochrana síl v regióne je na najvyššej úrovni. Základňa podľa rezortu reagovala s cieľom ochrániť personál.

Akrotiri leží pri pobrežnom meste Limassol. Londýn tam nedávno nasadil systémy protivzdušnej obrany, radary a stíhacie lietadlá F-35.

Cyprus po incidente odložil zasadnutie ministrov EÚ plánované na pondelok.

Spojené štáty a Izrael v sobotu spustili koordinovanú operáciu proti Iránu, na ktorú Teherán odpovedal útokmi na americké základne, Izrael a štáty Perzského zálivu.

(tasr, reuters, max)

  |  

Peking zrýchľuje preteky v AI, má nový päťročný plán do roku 2030

Čína tento týždeň na zasadnutí Národného ľudového kongresu predstaví náčrt päťročného plánu na obdobie rokov od 2026 do 2030, ktorý má určiť smer technologického súperenia so Západom.

Peking chce premeniť pokroky v umelej inteligencii, humanoidnej robotike a vesmírnych technológiách na priemyselnú silu aj impulz pre kapitálové trhy. Očakáva sa, že vláda zdôrazní podporu „výroby s umelou inteligenciou“, pričom veľké štátne podniky majú zohrávať kľúčovú úlohu pri zavádzaní inovácií do praxe.

Plán prichádza krátko pred stretnutím prezidentov Číny Si Ťin-pchinga a USA Donalda Trumpa, na ktorom budú témou aj technologické kontroly a dodávateľské reťazce.

Analytici upozorňujú, že tlak na AI môže zvýhodniť veľké firmy a urýchliť konsolidáciu trhu. Napriek ambíciám však nové odvetvia zrejme samy o sebe nezabezpečia cieľový päťpercentný rast HDP, takže Čína bude naďalej závislá aj od exportu.

(reuters, pir)

  |  

Poisťovne rušia krytie lodiam v Perzskom zálive

Viacerí poprední námorní poisťovatelia vrátane spoločností Gard, Skuld alebo London P&I Club oznámili, že od 5. marca rušia krytie vojnových rizík pre lode operujúce v iránskych vodách a Perzskom zálive. Reagujú tak na prudké zhoršenie bezpečnostnej situácie po víkendových útokoch amerických a izraelských síl na Irán.

Teherán následne vyhlásil uzavretie Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou tepnou svetového obchodu s ropou a plynom.

Pozastavenie poistného krytia podľa dostupných údajov ešte viac komplikuje námornú dopravu v regióne. Niektorí majitelia tankerov a energetické firmy už prerušili prepravu ropy aj skvapalneného plynu.

Satelitné dáta zároveň naznačujú, že stovky plavidiel čakajú pri emirátskych prístavoch alebo kotvia pred úžinou.

Situáciu zhoršili aj incidenty, pri ktorých boli poškodené najmenej tri tankery a zahynul jeden námorník. Japonská skupina MS&AD medzitým pozastavila upisovanie podobných poistiek v širšom regióne.

(reuters, pir)

  |  

Zelenského kancelária navrhla Ficovi termíny rokovania na Ukrajine

Ukrajina navrhla premiérovi SR Robertovi Ficovi konkrétne dátumy jeho návštevy, ktorej cieľom majú byť rokovania „o všetkých otázkach“, o ktorých sa telefonicky v piatok zhováral s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Fico počas telefonátu ukrajinskému prezidentovi oznámil, že s maďarským premiérom Viktorom Orbánom navrhuje zriadenie inšpekčnej skupiny, ktorá by posúdila stav ropovodu Družba. Zložená by mala byť z expertov nominovaných Európskou komisiou a členskými krajinami. Pripustil aj osobné stretnutie.

„Toto pozvanie som akceptoval a požiadal som Úrad vlády SR a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, aby v spolupráci s ukrajinskou stranou našli vhodný termín na takéto stretnutie, pričom uprednostňujem stretnutie s ukrajinským prezidentom na území niektorého z členských štátov EÚ, ktoré ukrajinský prezident intenzívne navštevuje,“ napísal Fico na sociálnej sieti.

Ropa z Ruska neprúdi cez ropovod Družba do Maďarska a na Slovensko od 27. januára.

(tasr)

  |  

V Nemecku každých 18 minút dôjde k útoku nožom

Incidenty nožom v Nemecku naberajú na intenzite. Podľa údajov za rok 2024 polícia zaznamenala 29 014 prípadov, čo v prepočte znamená jeden útok každých 18 minút a približne 80 denne, píše web Prosecurity.

Federálny úrad kriminálnej polície upozorňuje, že podiel obzvlášť nebezpečných útokov so závažnými zraneniami medziročne vzrástol o 10,8 percenta. Takmer každý tretí deň jeden človek následkom bodného útoku zomrie.

Situáciu v reálnom čase mapuje portál messerinzidenz.de, kde sa jednotlivé incidenty zobrazujú naprieč spolkovými krajinami. Štatistiky zároveň naznačujú, že v pomere k podielu na populácii páchajú cudzinci výrazne viac týchto trestných činov, často ide o mladých mužov zo Sýrie a Afganistanu.

Rastúci trend však nepozoruje len Nemecko – podobný vývoj hlásia aj Rakúsko, Holandsko či Spojené kráľovstvo, kde počet útokov nožmi v posledných rokoch prudko stúpol.

(pir)

  |  

EÚ posilní misiu v Perzskom zálive, oznámila Kallasová

Európska únia reaguje na rastúce napätie v oblasti Perzského zálivu posilnením svojej námornej misie Aspides. Podľa šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej prudko vzrástol počet žiadostí o ochranu obchodných lodí po sérii útokov v Ománskom zálive, píše DPA.

Únia preto vyšle do regiónu ďalšie plavidlá s cieľom zabezpečiť slobodu plavby a ochrániť komerčnú dopravu, najmä v strategickom Hormuzskom prielive, ktorým prechádza približne pätina svetovej ropy.

EÚ zároveň vyzvala Irán, aby zastavil „neospravedlniteľné“ útoky a zdržal sa ďalšej eskalácie. V spoločnom vyhlásení ministri zahraničných vecí apelovali na rešpektovanie medzinárodného práva a ochranu civilistov.

Kallasová upozornila, že dlhodobý konflikt by mohol zásadne narušiť rovnováhu síl na Blízkom východe.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová varovala pred reálnym rizikom eskalácie a zdôraznila potrebu transformácie Iránu vrátane zastavenia jeho jadrových a balistických programov.

(pir)