Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovenské mestá čakajú zmeny vo financovaní po roku 2027

Ministri zodpovední za politiku súdržnosti v Rade Európskej únie koncom februára schválili závery k novej agende pre mestá. Dokument potvrdzuje, že mestá a funkčné mestské oblasti sú kľúčové pre ekonomickú, sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj pre konkurencieschopnosť a inovácie.

Európske politiky by podľa záverov mali mestá vnímať ako partnera, nielen ako vykonávateľa. Informovala o tom Únia miest Slovenska.

Tá označila prijaté závery za dôležitý politický signál v čase, keď sa začínajú rokovania o novom viacročnom rozpočte Únie a pravidlách financovania po roku 2027. Aj keď závery Rady nie sú právne záväzné, predstavujú spoločnú pozíciu členských štátov s ambíciou ovplyvniť budúce nastavenie pravidiel a nástrojov pre mestá.

Únia zároveň pripomenula, že Slovensko má Koncepciu mestského rozvoja SR do roku 2030, pričom posledné verejné vyhodnotenie jej plnenia pochádza z roku 2020. Rada EÚ upozornila, že mestá čelia tlakom v oblasti bývania, sociálnych výziev, cien energií či klimatických a environmentálnych otázok.

Diskusia o rozpočte a legislatíve podľa miest rozhodne aj o podobe podpory integrovaného rozvoja miest po roku 2027.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump: Starmer váhal s poskytnutím základne pri útokoch na Irán

Americký prezident Donald Trump vyjadril „veľké sklamanie“ z britského premiéra Keira Starmera za to, že pôvodne nedovolil USA použiť leteckú základňu Diego Garcia na útoky proti Iránu. V rozhovore pre denník Telegraph poznamenal, že Starmerovi trvalo „príliš dlho“, kým zmenil názor.

Podľa britských médií Londýn najskôr odmietol udeliť povolenie na využitie svojich základní na americké údery. V nedeľu večer však Starmer súhlasil s ich použitím pri prípadných „obranných“ útokoch proti iránskym cieľom.

„Toto sa medzi našimi krajinami pravdepodobne nikdy predtým nestalo. Znie to, akoby sa obával o zákonnosť,“ skonštatoval šéf Bieleho domu.

Trump dodal, že základňa Diego Garcia, ktorá sa nachádza na ostrovoch Chagos v Indickom oceáne, je strategicky dôležitá. Kritizoval aj dohodu týkajúcu sa suverenity nad týmito ostrovmi. Británia sa napokon nezúčastnila na spoločných americko-izraelských útokoch na Irán, pri ktorých v sobotu zahynul najvyšší vodca krajiny Alí Chameneí.

Od začiatku útokov Irán podniká raketové a dronové nálety na štáty Perzského zálivu. V nedeľu zasiahol iránsky dron britskú základňu RAF Akrotiri na Cypre, obete nehlásili.

(reuters, max)

Minúta  |  

Útoky nezasiahli jadrové zariadenia, tvrdí agentúra OSN

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) nemá podľa svojho generálneho riaditeľa Rafaela Grossiho žiadne náznaky, že by izraelské a americké útoky na Irán zasiahli niektoré z iránskych jadrových zariadení. Grossi to uviedol v pondelok na zasadnutí 35-člennej Rady guvernérov agentúry.

Zároveň však dodal, že MAAE sa zatiaľ nepodarilo nadviazať kontakt s iránskymi jadrovými regulačnými orgánmi a snahy o spojenie pokračujú bez odozvy.

Iránsky veľvyslanec pri jadrovom dozornom orgáne OSN Reza Najafi na tom istom zasadnutí vyhlásil, že rozsiahle jadrové zariadenie v Natanze zasiahli počas vojenských operácií USA a Izraela. Podľa jeho slov došlo k útokom na mierové a chránené jadrové zariadenia.

Na otázku agentúry Reuters, ktoré zariadenia zasiahli, odpovedal: „Natanz.“

(reuters, max)

Minúta  |  

Fico chce rokovať s Leyenovou o rope z Družby

Slovensko chce iniciovať stretnutie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ideálne za účasti Ukrajiny, Maďarska a eurokomisára, s cieľom čo najskôr obnoviť tok ropy ropovodom Družba. Potvrdil to premiér Robert Fico (Smer).

„Toto sa teraz stalo európsko-ukrajinským problémom a Európa sa musí rozhodnúť, na ktorej strane stojí. Či bude stáť na strane Ukrajiny a poškodzovať vlastné záujmy, lebo ropa môže najjednoduchšie k nám tiecť cez tento ropovod, alebo konečne Európska únia uzná, že Slovensko a Maďarsko v tejto otázke majú pravdu,“ poznamenal a dodal, že Komisia by si mala nájsť čas na stretnutie v priebehu niekoľkých dní.

Následne sa chce stretnúť aj s Volodymyrom Zelenským. Ukrajinský prezident ho pozval do Kyjeva minulý piatok, keď spolu telefonovali práve v súvislosti s Družbou.

Slovensko a Maďarsko obvinili Ukrajinu z otáľania s obnovením dodávok ruskej ropy, ktorá neprúdi od 27. januára. Kyjev tvrdí, že opravy si vyžadujú čas po údajnom ruskom útoku na prečerpávacie stanice na západe Ukrajiny.

Fico spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom navrhli aj vytvorenie inšpekčnej skupiny expertov nominovaných Európskou komisiou a členskými štátmi. Zelenskyj inšpekciu podľa Fica odmietol s odvolaním sa na stanovisko ukrajinských tajných služieb.

Európska komisia ešte minulý týždeň reagovala vyhlásením, že je v kontakte s ukrajinskými úradmi.

(reuters, tasr, max)

Minúta  |  

Drucker rokoval s eurokomisiou o čerpaní z plánu obnovy

Slovenská vláda podľa ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas), ktorý je poverený riadením Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, robí maximum pre vyčerpanie všetkých dostupných zdrojov z plánu obnovy. Uviedol to po rokovaniach na pôde Európskej komisie s generálnou riaditeľkou pre reformy a investície Celine Gauerovou.

Rokovania sa týkali najmä očakávaných platieb v rámci národného plánu obnovy a plnenia míľnikov a cieľov. Drucker označil stretnutie za pozitívne a vyjadril nádej, že pri šiestej a siedmej platbe sa podarí dospieť k riešeniu, ktoré umožní ich uvoľnenie. Hovorili aj o ôsmej a deviatej žiadosti o platbu.

Celkovo ide pri šiestej až deviatej platbe o sumu približne 2,4 až 2,5 miliardy eur, pričom časť záloh už Slovensko získalo. Ôsma a deviata platba predstavujú asi 1,2 miliardy eur, šiesta a siedma približne 1,1 až 1,2 miliardy eur.

Financovanie z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti má byť ukončené do konca roka. Poverený podpredseda vlády podotkol, že kabinet eviduje riziká v niektorých rezortoch, no očakáva zvládnutie kľúčových investičných projektov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Macron potvrdil navýšenie počtu jadrových hlavíc

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil sprísnenie francúzskej jadrovej doktríny s tým, že nové časy si vyžadujú úpravu prístupu k jadrovému odstrašovaniu. Zdôraznil, že rozhodovanie o použití jadrových zbraní zostane výlučne v rukách prezidenta a nebude zdieľané s inými štátmi.

Francúzsko podľa neho zvýši veľkosť svojho jadrového arzenálu. Nariadil zvýšiť počet hlavíc, pričom o ich presnom počte v budúcnosti nebude informovať. Nový prístup označil ako „preventívne odstrašovanie“.

Podľa prezidenta bude za určitých okolností možné rozmiestniť strategické aktíva na území spojeneckých štátov. Súčasné prehodnotenie jadrovej doktríny podľa jeho slov transparentne vypracovali v spolupráci s Britániou.

Macron zdôraznil, že tieto opatrenia dopĺňajú jadrovú misiu NATO. Dodal, že k tomuto úsiliu Paríža sa pripoja aj Poľsko, Holandsko, Belgicko a Dánsko.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.