Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Družba nemá technický problém a je funkčná, tvrdí Orbán

Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že ropovod Družba, ktorým prúdi ruská ropa cez Ukrajinu do Maďarska a na Slovensko, je technicky plne funkčný. Podľa satelitných snímok a prevádzkových údajov nebol pri nedávnom ruskom útoku priamo poškodený, a teda nič nebráni obnoveniu dodávok, všimol si portál Echo24.

Orbán preto vyzval prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, aby prepravu ropy okamžite obnovil, a zároveň žiadal vpustiť na Ukrajinu maďarských a slovenských inšpektorov.

Ropa netečie od 27. januára, čo vyvolalo ostrý spor. Maďarsko a Slovensko dali Kyjevu ultimátum, no bez výraznej reakcie. Budapešť následne zablokovala 90-miliardovú pôžičku EÚ pre Ukrajinu aj 20. balík sankcií. Kyjev medzitým ponúkol slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi termíny na rokovanie.

Fico však avizoval, že ešte pred stretnutím so Zelenským chce hovoriť s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Termín obnovenia dodávok sa opäť odkladá.

(mja)

Minúta  |  

Putin telefonoval lídrom Blízkeho východu. Moskva chce prímerie

Ruský prezident Vladimir Putin telefonoval lídrom Spojených arabských emirátov, Kataru a Bahrajnu po americko-izraelských útokoch na Irán, ktoré Moskva označila za nevyprovokovanú agresiu.

Kremeľ zároveň potvrdil, že je v neustálom kontakte s iránskym vedením, a ponúkol sa ako sprostredkovateľ medzi Teheránom a štátmi Perzského zálivu. Putin podľa dostupných informácií navrhol, že Emirátom tlmočí ich sťažnosti na iránske dronové a raketové útoky.

Rusko vníma partnerstvo s Iránom ako kľúčové pre udržanie svojho vplyvu na Blízkom východe, ktorý sa oslabil po páde sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Zároveň však nechce prísť o dialóg s administratívou Donalda Trumpa, keďže Washington sprostredkúva rokovania o Ukrajine.

Moskva síce môže profitovať z rastu cien ropy, no rozširovanie konfliktu podľa nej ohrozuje snahu o multipolárny svetový poriadok. Kremeľ preto vyzval na okamžité prímerie a návrat k diplomacii.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump: Veľká vlna vojny s Iránom ešte len príde

Americký minister obrany Pete Hegseth v pondelok odmietol uviesť časový harmonogram americko-izraelskej vojny proti Iránu s tým, že o dĺžke vojenských zásahov proti Teheránu rozhodne prezident Donald Trump.

Vojenské operácie proti Iránu však podľa neho nepovedú k nekonečnej vojne: „Toto nie je Irak. Toto nie je nekonečné.“ Cieľom je zničiť teheránske rakety, námorníctvo a ďalšiu bezpečnostnú infraštruktúru. „Udrieme na nich chirurgicky, drvivo a bez bez ospravedlnenia,“ deklaroval Hegseth.

Prezident Trump v nedeľu uviedol, že operácie by mohli trvať štyri až päť týždňov. V pondelok pre CNN skonštatoval, že „veľká vlna“ vojny s Iránom ešte len príde a dodal, že Washington nevie, kto bude novým lídrom krajiny po zabití ajatolláha Alího Chameneího.

Predseda Zboru náčelníkov štábov Dan Caine v pondelok podotkol, že dosiahnutie vojenských cieľov si vyžiada čas a očakávajú ďalšie americké obete. Kuvajt omylom zostrelil aj tri americké stíhačky F-35.

Podľa Cainea budú Spojené štáty pokračovať v posilňovaní vojenskej prítomnosti v regióne. Iránski duchovní vodcovia po útokoch neprejavili známky ústupku a podľa vojenských expertov samotná letecká sila bez pozemných jednotiek nemusí stačiť na ich zvrhnutie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po útoku zomrela aj vdova po ajatolláhovi Chameneím

Následkom zranení po sobotňajšom útoku Spojených štátov a Izraela na Irán zomrela aj vdova po iránskom najvyššom vodcovi ajatolláhovi Alím Chameneím. S odvolaním sa na iránske médiá o tom informovala agentúra Reuters.

Mansúre Chódžaste Bagerzádehová utrpela zranenia pri útokoch, ktoré podľa iránskych oficiálnych zdrojov zasiahli aj rodinné sídlo Chameneího. O život prišli tiež ďalší členovia jeho rodiny.

Chameneí bol s Mansúre ženatý od roku 1964. Napriek tomu, že bola vydatá za jedného z najmocnejších mužov Iránu, vie sa o nej veľmi málo – na rozdiel od manželiek iných svetových lídrov sa držala v úzadí. Aj preto ju pozorovatelia označovali za „neviditeľnú ženu“ iránskeho vedenia.

Narodila sa v roku 1947 v Mašhade. Jej rodina pôsobila v náboženských a obchodných kruhoch a manželstvo s Chameneím im dohodli rodiny.

Po svadbe sa presťahovali do mesta Kóm, centra šiitského vzdelávania. Chameneí sa zapojil do opozičných aktivít proti režimu šacha Mohammada Rezá Pahlavího a opakovane bol vo väzení. Po islamskej revolúcii v roku 1979 sa stal jednou z kľúčových postáv nového režimu, v rokoch 1981 až 1989 pôsobil ako prezident a po smrti ajatolláha Rúholláha Chomejního sa stal najvyšším vodcom.

Iránske vedenie potvrdilo, že Chameneí zahynul pri útoku na komplex v Teheráne, kde sa nachádzala jeho kancelária a rezidencia. Spolu s ním zahynulo približne 40 vysokopostavených predstaviteľov režimu. Dočasné právomoci najvyššieho vodcu prechádzajú na kolektívny orgán, nového vodcu zvolí Rada expertov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Slovenské mestá čakajú zmeny vo financovaní po roku 2027

Ministri zodpovední za politiku súdržnosti v Rade Európskej únie koncom februára schválili závery k novej agende pre mestá. Dokument potvrdzuje, že mestá a funkčné mestské oblasti sú kľúčové pre ekonomickú, sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj pre konkurencieschopnosť a inovácie.

Európske politiky by podľa záverov mali mestá vnímať ako partnera, nielen ako vykonávateľa. Informovala o tom Únia miest Slovenska.

Tá označila prijaté závery za dôležitý politický signál v čase, keď sa začínajú rokovania o novom viacročnom rozpočte Únie a pravidlách financovania po roku 2027. Aj keď závery Rady nie sú právne záväzné, predstavujú spoločnú pozíciu členských štátov s ambíciou ovplyvniť budúce nastavenie pravidiel a nástrojov pre mestá.

Únia zároveň pripomenula, že Slovensko má Koncepciu mestského rozvoja SR do roku 2030, pričom posledné verejné vyhodnotenie jej plnenia pochádza z roku 2020. Rada EÚ upozornila, že mestá čelia tlakom v oblasti bývania, sociálnych výziev, cien energií či klimatických a environmentálnych otázok.

Diskusia o rozpočte a legislatíve podľa miest rozhodne aj o podobe podpory integrovaného rozvoja miest po roku 2027.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump: Starmer váhal s poskytnutím základne pri útokoch na Irán

Americký prezident Donald Trump vyjadril „veľké sklamanie“ z britského premiéra Keira Starmera za to, že pôvodne nedovolil USA použiť leteckú základňu Diego Garcia na útoky proti Iránu. V rozhovore pre denník Telegraph poznamenal, že Starmerovi trvalo „príliš dlho“, kým zmenil názor.

Podľa britských médií Londýn najskôr odmietol udeliť povolenie na využitie svojich základní na americké údery. V nedeľu večer však Starmer súhlasil s ich použitím pri prípadných „obranných“ útokoch proti iránskym cieľom.

„Toto sa medzi našimi krajinami pravdepodobne nikdy predtým nestalo. Znie to, akoby sa obával o zákonnosť,“ skonštatoval šéf Bieleho domu.

Trump dodal, že základňa Diego Garcia, ktorá sa nachádza na ostrovoch Chagos v Indickom oceáne, je strategicky dôležitá. Kritizoval aj dohodu týkajúcu sa suverenity nad týmito ostrovmi. Británia sa napokon nezúčastnila na spoločných americko-izraelských útokoch na Irán, pri ktorých v sobotu zahynul najvyšší vodca krajiny Alí Chameneí.

Od začiatku útokov Irán podniká raketové a dronové nálety na štáty Perzského zálivu. V nedeľu zasiahol iránsky dron britskú základňu RAF Akrotiri na Cypre, obete nehlásili.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.