Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Berlín sa zapojí do francúzskych jadrových cvičení

Francúzsko a Nemecko prehlbujú spoluprácu v oblasti odstrašenia. Prezidenti Emmanuel Macron a kancelár Friedrich Merz oznámili vznik spoločnej vysokonárodnej riadiacej skupiny pre jadrové otázky, ktorá má koordinovať strategické smerovanie oboch krajín.

Už tento rok sa zároveň začnú konkrétne spoločné aktivity vrátane účasti Nemecka na francúzskych jadrových cvičeniach.

Dohoda počíta aj s užšou koordináciou v oblasti konvenčných síl a protiraketovej obrany. Paríž a Berlín zdôraznili, že nejde o alternatívu k NATO, ale o doplnenie aliančného jadrového odstrašenia.

Spolupráca má zostať plne v súlade s medzinárodnými záväzkami oboch štátov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

NATO je pripravené brániť sa, zhodli sa Erdogan a Rutte

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v pondelok telefonoval s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom o situácii okolo Iránu a bezpečnosti v regióne.

Obaja lídri sa zhodli na dôležitosti takzvaného 360-stupňového prístupu Aliancie k bezpečnosti, ktorý počíta s pripravenosťou reagovať na hrozby zo všetkých smerov.

Rutte na sieti X zdôraznil, že NATO je vždy pripravené brániť sa proti akejkoľvek hrozbe.

Erdogan podľa vyhlásenia tureckej prezidentskej kancelárie apeloval na to, aby diplomacia dostala šancu priniesť trvalý a udržateľný mier na Blízkom východe. Ankara zároveň pozorne sleduje konflikt medzi Iránom, Izraelom a Spojenými štátmi.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Družba nemá technický problém a je funkčná, tvrdí Orbán

Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že ropovod Družba, ktorým prúdi ruská ropa cez Ukrajinu do Maďarska a na Slovensko, je technicky plne funkčný. Podľa satelitných snímok a prevádzkových údajov nebol pri nedávnom ruskom útoku priamo poškodený, a teda nič nebráni obnoveniu dodávok, všimol si portál Echo24.

Orbán preto vyzval prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, aby prepravu ropy okamžite obnovil, a zároveň žiadal vpustiť na Ukrajinu maďarských a slovenských inšpektorov.

Ropa netečie od 27. januára, čo vyvolalo ostrý spor. Maďarsko a Slovensko dali Kyjevu ultimátum, no bez výraznej reakcie. Budapešť následne zablokovala 90-miliardovú pôžičku EÚ pre Ukrajinu aj 20. balík sankcií. Kyjev medzitým ponúkol slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi termíny na rokovanie.

Fico však avizoval, že ešte pred stretnutím so Zelenským chce hovoriť s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Termín obnovenia dodávok sa opäť odkladá.

(mja)

Minúta  |  

Putin telefonoval lídrom Blízkeho východu. Moskva chce prímerie

Ruský prezident Vladimir Putin telefonoval lídrom Spojených arabských emirátov, Kataru a Bahrajnu po americko-izraelských útokoch na Irán, ktoré Moskva označila za nevyprovokovanú agresiu.

Kremeľ zároveň potvrdil, že je v neustálom kontakte s iránskym vedením, a ponúkol sa ako sprostredkovateľ medzi Teheránom a štátmi Perzského zálivu. Putin podľa dostupných informácií navrhol, že Emirátom tlmočí ich sťažnosti na iránske dronové a raketové útoky.

Rusko vníma partnerstvo s Iránom ako kľúčové pre udržanie svojho vplyvu na Blízkom východe, ktorý sa oslabil po páde sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Zároveň však nechce prísť o dialóg s administratívou Donalda Trumpa, keďže Washington sprostredkúva rokovania o Ukrajine.

Moskva síce môže profitovať z rastu cien ropy, no rozširovanie konfliktu podľa nej ohrozuje snahu o multipolárny svetový poriadok. Kremeľ preto vyzval na okamžité prímerie a návrat k diplomacii.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump: Veľká vlna vojny s Iránom ešte len príde

Americký minister obrany Pete Hegseth v pondelok odmietol uviesť časový harmonogram americko-izraelskej vojny proti Iránu s tým, že o dĺžke vojenských zásahov proti Teheránu rozhodne prezident Donald Trump.

Vojenské operácie proti Iránu však podľa neho nepovedú k nekonečnej vojne: „Toto nie je Irak. Toto nie je nekonečné.“ Cieľom je zničiť teheránske rakety, námorníctvo a ďalšiu bezpečnostnú infraštruktúru. „Udrieme na nich chirurgicky, drvivo a bez bez ospravedlnenia,“ deklaroval Hegseth.

Prezident Trump v nedeľu uviedol, že operácie by mohli trvať štyri až päť týždňov. V pondelok pre CNN skonštatoval, že „veľká vlna“ vojny s Iránom ešte len príde a dodal, že Washington nevie, kto bude novým lídrom krajiny po zabití ajatolláha Alího Chameneího.

Predseda Zboru náčelníkov štábov Dan Caine v pondelok podotkol, že dosiahnutie vojenských cieľov si vyžiada čas a očakávajú ďalšie americké obete. Kuvajt omylom zostrelil aj tri americké stíhačky F-35.

Podľa Cainea budú Spojené štáty pokračovať v posilňovaní vojenskej prítomnosti v regióne. Iránski duchovní vodcovia po útokoch neprejavili známky ústupku a podľa vojenských expertov samotná letecká sila bez pozemných jednotiek nemusí stačiť na ich zvrhnutie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po útoku zomrela aj vdova po ajatolláhovi Chameneím

Následkom zranení po sobotňajšom útoku Spojených štátov a Izraela na Irán zomrela aj vdova po iránskom najvyššom vodcovi ajatolláhovi Alím Chameneím. S odvolaním sa na iránske médiá o tom informovala agentúra Reuters.

Mansúre Chódžaste Bagerzádehová utrpela zranenia pri útokoch, ktoré podľa iránskych oficiálnych zdrojov zasiahli aj rodinné sídlo Chameneího. O život prišli tiež ďalší členovia jeho rodiny.

Chameneí bol s Mansúre ženatý od roku 1964. Napriek tomu, že bola vydatá za jedného z najmocnejších mužov Iránu, vie sa o nej veľmi málo – na rozdiel od manželiek iných svetových lídrov sa držala v úzadí. Aj preto ju pozorovatelia označovali za „neviditeľnú ženu“ iránskeho vedenia.

Narodila sa v roku 1947 v Mašhade. Jej rodina pôsobila v náboženských a obchodných kruhoch a manželstvo s Chameneím im dohodli rodiny.

Po svadbe sa presťahovali do mesta Kóm, centra šiitského vzdelávania. Chameneí sa zapojil do opozičných aktivít proti režimu šacha Mohammada Rezá Pahlavího a opakovane bol vo väzení. Po islamskej revolúcii v roku 1979 sa stal jednou z kľúčových postáv nového režimu, v rokoch 1981 až 1989 pôsobil ako prezident a po smrti ajatolláha Rúholláha Chomejního sa stal najvyšším vodcom.

Iránske vedenie potvrdilo, že Chameneí zahynul pri útoku na komplex v Teheráne, kde sa nachádzala jeho kancelária a rezidencia. Spolu s ním zahynulo približne 40 vysokopostavených predstaviteľov režimu. Dočasné právomoci najvyššieho vodcu prechádzajú na kolektívny orgán, nového vodcu zvolí Rada expertov.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.