Preskočiť na obsah
  |  

Medvedev: Tretia svetová vojna ešte nezačala, ale môže

Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev vyhlásil, že tretia svetová vojna síce formálne nezačala, no môže vypuknúť „kedykoľvek“, ak bude americký prezident Donald Trump pokračovať v tom, čo označil za „zločinnú zmenu režimu“.

V rozhovore pre agentúru TASS varoval, že spúšťačom globálneho konfliktu by sa mohla stať prakticky akákoľvek udalosť. Jeho vyjadrenia prichádzajú v čase rastúceho napätia na Blízkom východe.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí zároveň vyzvalo na okamžité zastavenie bojov v regióne a zdôraznilo potrebu ochrany civilného obyvateľstva a infraštruktúry.

Moskva tak na jednej strane ostro kritizuje postup USA, na druhej apeluje na ukončenie nepriateľských akcií.

(mja)

  |  

Budapešť odmieta Benešove dekréty, reaguje na novelu

Zahraničný výbor maďarského parlamentu prijal uznesenie, v ktorom odmieta uplatňovanie princípu kolektívnej viny na Slovensku. Podľa predsedu výboru Zsolta Németha je neprijateľné, aby sa na etnickom základe realizovali zmeny vlastníctva či vyvlastňovanie bez primeranej náhrady, a to na základe právnych dôsledkov, ktoré sú stále platné.

Budapešť reaguje najmä na novelu slovenského trestného zákona, účinnú od konca decembra, ktorá zavádza trestný čin spochybňovania povojnového usporiadania vrátane Benešových dekrétov.

Za verejné spochybnenie môže hroziť až šesť mesiacov väzenia. Zákon podpísal prezident Peter Pellegrini tesne pred Vianocami.

Novela vyvolala nespokojnosť časti maďarskej menšiny na Slovensku a ostrú kritiku z maďarskej politickej scény.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajina hlási zisky v Záporoží, Rusko spomalilo postup

Ukrajinská armáda od konca januára znovu dobyla deväť obcí v Záporožskej oblasti a pokračuje v protiútoku na juhovýchodnom fronte. Hlavný veliteľ Oleksandr Syrskyj informoval, že po prvý raz od leta 2024 získali Ukrajinci za mesiac viac územia, než dokázali obsadiť ruské sily.

Podľa projektu DeepState Rusko vo februári obsadilo 126 štvorcových kilometrov, čo je najmenej za posledných 20 mesiacov.

K zlepšeniu situácie podľa ukrajinských zdrojov prispeli aj výpadky terminálov Starlink na ruskej strane, ktoré narušili komunikáciu a prehľad o situácii na bojisku. Boje pokračujú pri Oleksandrivke, Huljajpole, Kupjansku aj Pokrovsku.

Syrskyj zdôraznil, že Ukrajina ustála náročnú zimu napriek intenzívnym ruským útokom na energetickú infraštruktúru. Konflikt však vstupuje do piateho roka a paralelne pokračujú aj snahy o diplomatické riešenie, pričom nové rokovania sprostredkované USA sa očakávajú už tento týždeň.

(reuters, mja)

  |  

Envirorezort podporí kúpeľné mestá, cieľom je menej skládok

Kúpeľné mestá na Slovensku získajú z Programu Slovensko nenávratné finančné príspevky v celkovej výške 6,2 milióna eur.

Peniaze pôjdu najmä na modernizáciu vodárenskej infraštruktúry a zefektívnenie zberu a triedenia komunálneho odpadu. Minister životného prostredia Tomáš Taraba zdôraznil, že prioritou sú nielen vodozádržné opatrenia, ale aj znižovanie množstva odpadu končiaceho na skládkach.

Podľa neho menej odpadu znamená lepšiu ochranu podzemných vôd a zároveň nižšie poplatky pre obyvateľov. Významnú podporu získal napríklad Bardejov, kde takmer 2,2 milióna eur poputuje na zavedenie množstvového zberu odpadu.

Dotácie smerujú aj do Smrdák, Trenčianskych Teplíc, Bojníc, Lúčok, Rajca a Turčianskych Teplíc vrátane projektov na budovanie kanalizácie. Minister ocenil pripravenosť samospráv a prácu sekcie eurofondov.

(tasr, mja)

  |  

Berlín sa zapojí do francúzskych jadrových cvičení

Francúzsko a Nemecko prehlbujú spoluprácu v oblasti odstrašenia. Prezidenti Emmanuel Macron a kancelár Friedrich Merz oznámili vznik spoločnej vysokonárodnej riadiacej skupiny pre jadrové otázky, ktorá má koordinovať strategické smerovanie oboch krajín.

Už tento rok sa zároveň začnú konkrétne spoločné aktivity vrátane účasti Nemecka na francúzskych jadrových cvičeniach.

Dohoda počíta aj s užšou koordináciou v oblasti konvenčných síl a protiraketovej obrany. Paríž a Berlín zdôraznili, že nejde o alternatívu k NATO, ale o doplnenie aliančného jadrového odstrašenia.

Spolupráca má zostať plne v súlade s medzinárodnými záväzkami oboch štátov.

(reuters, mja)

  |  

NATO je pripravené brániť sa, zhodli sa Erdogan a Rutte

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v pondelok telefonoval s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom o situácii okolo Iránu a bezpečnosti v regióne.

Obaja lídri sa zhodli na dôležitosti takzvaného 360-stupňového prístupu Aliancie k bezpečnosti, ktorý počíta s pripravenosťou reagovať na hrozby zo všetkých smerov.

Rutte na sieti X zdôraznil, že NATO je vždy pripravené brániť sa proti akejkoľvek hrozbe.

Erdogan podľa vyhlásenia tureckej prezidentskej kancelárie apeloval na to, aby diplomacia dostala šancu priniesť trvalý a udržateľný mier na Blízkom východe. Ankara zároveň pozorne sleduje konflikt medzi Iránom, Izraelom a Spojenými štátmi.

(reuters, mja)