Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spojené štáty tvrdia, že zničili veliteľské centrá iránskych Revolučných gárd

„Americké sily zničili veliteľské a riadiace stanovištia Islamských revolučných gárd, iránske protivzdušné obranné systémy, odpaľovacie zariadenia pre rakety a drony, ako aj vojenské letecké základne v rámci pokračujúcich operácií,“ uviedlo Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) v príspevku na X.

Došlo k tomu v rámci vojenskej operácie na Blízkom východe, ktorá sa začala v sobotu. Velenie ozbrojených síl neposkytlo žiadne dôkazy k svojmu vyhláseniu. „Budeme naďalej podnikať rozhodné kroky proti bezprostredným hrozbám, ktoré predstavuje iránsky režim,“ dodalo.

Iránske Revolučné gardy v utorok vyhlásili, že zasiahli americkú leteckú základňu v Bahrajne. Na základňu útočilo 20 dronov a tri rakety, pričom došlo k „zničeniu hlavného veliteľského centra“ tejto základne. Podľa iránskej agentúry Fárs Revolučné gardy údajne zničili americkú budovu velenia a personálu na leteckej základni a spôsobili explóziu zásobníkov paliva.

(tasr, est)

Minúta  |  

Trump mi rozprával o „úžasných časoch“ s Epsteinom, tvrdí Clinton

Bývalý prezident USA Bill Clinton uviedol pod prísahou vo výpovedi pred Výborom Snemovne reprezentantov pre dohľad, že Donald Trump spomenul Epsteina počas golfového turnaja v rokoch 2002 alebo 2003.

„Povedal, že sme spolu prežili úžasné časy, ale rozišli sme sa pre realitný obchod,“ citoval Clinton Trumpa. Dodal však, že z rozhovoru nenadobudol dojem, že by Trump bol zapojený do nezákonnej činnosti.

Obaja politici sa s Epsteinom stýkali predtým, než sa finančník v roku 2008 priznal k navádzaniu maloletého dievčaťa na prostitúciu. Opakovane uviedli, že nevideli dôkazy o obchodovaní so sexom a úrady ich z ničoho neobvinili.

Epsteina v roku 2019 opäť zatkli pre federálne obvinenia zo sexuálneho obchodovania s maloletými a vo väzení zomrel; smrť bola označená za samovraždu.

Clinton tiež uviedol, že Epsteina spoznal ako darcu svojej nadácie bojujúcej proti AIDS a využil jeho lietadlo na viaceré zahraničné cesty. Poprel akýkoľvek nevhodný kontakt a uviedol, že nikdy nenavštívil Epsteinov ostrov. Pred výborom vypovedala aj Hillary Clintonová, ktorá si na stretnutie s Epsteinom nespomína.

(reuters, est)

Minúta  |  

USA odmietajú úmyselný útok na školu v Iráne

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio odmietol tvrdenia, že by Spojené štáty úmyselne zaútočili na školu v Iráne, kde podľa iránskych štátnych médií zahynulo viac ako 160 ľudí.

K incidentu došlo v meste Minab na juhu krajiny počas prvého dňa rozsiahlych útokov USA a Izraela. Rubio zdôraznil, že ak by išlo o americkú operáciu, ministerstvo obrany by ju vyšetrovalo, no Spojené štáty by podľa neho zámerne na civilné ciele nemierili.

Pentagón zatiaľ na otázky nereagoval, Centrálne veliteľstvo však uviedlo, že preveruje správy o možných civilných obetiach. Tragédiu odsúdili UNESCO aj nositeľka Nobelovej ceny Malala Júsufzajová.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon naznačil, že zodpovednosť môžu niesť aj iránske Revolučné gardy. Reuters upozorňuje, že informácie nemožno nezávisle potvrdiť.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Satelity odhalili útok na iránsky jadrový komplex Natanz

Satelitné snímky podľa nezávislého Inštitútu pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť naznačujú, že iránske jadrové zariadenie v Natanze sa stalo terčom ďalšieho útoku.

Zábery spoločnosti Vantor majú zachytávať poškodenie troch budov vrátane vstupov do podzemných hál s tisíckami odstrediviek na obohacovanie uránu.

K útokom malo dôjsť medzi nedeľným popoludním a pondelkovým ránom. Nie je však jasné, či úder vykonali USA alebo Izrael, ktoré vedú proti Iránu leteckú operáciu.

Iránsky vyslanec pri Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu tvrdí, že Natanz zasiahli, ale šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi hovorí, že nemajú dôkazy o poškodení jadrových objektov. Zároveň priznal, že kontakt s Teheránom je momentálne veľmi obmedzený.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Rodičia získali podporu Najvyššieho súdu, stopol trans zákony

Najvyšší súd USA v pomere 6 : 3 rozhodol v prospech rodičov a dočasne zablokoval kalifornské zákony, ktoré umožňovali školám zatajiť pred rodičmi informácie o rodovej identite ich detí.

Konzervatívna väčšina sudcov konštatovala, že štát nemôže obchádzať primárnu úlohu rodičov pri výchove a ochrane detí, a to ani pod zámienkou ochrany súkromia. Podľa súdu politika pravdepodobne porušuje náboženské slobody a rodičovské práva garantované 1. a 14. dodatkom Ústavy USA.

Žalobu podali kresťanskí učitelia a rodičia, ktorí upozorňovali, že školy môžu podporovať takzvanú „sociálnu tranzíciu“ bez vedomia rodiny. Liberálna menšina nesúhlasila, no väčšina zdôraznila, že rodičia nemôžu byť vylúčení z rozhodnutí týkajúcich sa zdravia a identity ich detí.

Rozhodnutie je vnímané ako významné víťazstvo rodičovských práv a jasný signál, že štátne inštitúcie majú rešpektovať ústavné hranice.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Ropa prudko rastie, konflikt USA s Iránom hýbe trhmi

Ceny ropy pokračujú v prudkom raste, keďže sa vojna ďalej rozširuje a zvyšuje obavy z výpadkov dodávok z Blízkeho východu.

Ropa Brent sa dostala na 79,44 dolára za barel a počas pondelka krátko vyskočila až na najvyššiu úroveň od januára 2025. Americká WTI sa obchoduje nad 72 dolármi.

Trhy reagujú najmä na napätie okolo Hormuzského prielivu, ktorým prechádza približne pätina svetovej ropy a plynu. Tankery sa tejto oblasti vyhýbajú, poisťovne rušia krytie a náklady na prepravu prudko rastú.

Iránske zdroje dokonca uviedli, že prieliv je uzavretý.

Analytici upozorňujú, že bez rýchleho upokojenia situácie môžu ceny zostať zvýšené aj v najbližších dňoch. V krajnom prípade dlhodobého konfliktu sa podľa odhadov môže Brent vyšplhať až k 150 dolárom za barel.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.