Preskočiť na obsah
  |  

Z Ománu už prileteli prví Slováci, medzi nimi aj poslanec Smeru

O polnoci sa do Bratislavy vrátili prví cestujúci z Maskatu v Ománe. Ďalší prílet z Maskatu je plánovaný v utorok o 10.45 h s ľuďmi, ktorých cestovná kancelária v uplynulých dňoch bezpečne presunula z Dubaja do Ománu.

„Charterový let dopravcu Smartwings na objednávku cestovnej kancelárie Satur mal pôvodne pristáť na letisku už v sobotu, no let nebolo možné zabezpečiť pre konflikt na Blízkom východe,“ priblížilo bratislavské letisko.

Ako informovali Aktuality.sk, medzi cestujúcimi bol aj poslanec Smeru Ľubomír Vážny.

Rezort obrany zároveň v utorok ráno potvrdil, že na ceste na Slovensko už sú aj prví Slováci z Izraela a Jordánska. Preváža ich vojenský špeciál Spartan C-27J.

Letecký útvar Ministerstva vnútra SR v spolupráci s rezortom diplomacie a ministerstvom obrany zabezpečia sériu repatriačných letov z krajín Blízkeho východu. Prvé prílety sú naplánované na utorok o 17.00 h a 17.30 h.

(tasr, lud, max)

  |  

Izrael ráta s týždňami bojov proti Iránu, pozemné sily nepošle

Izraelská armáda sa pripravila na vojenské zásahy proti Iránu, ktoré by mohli trvať niekoľko týždňov. V utorok to uviedol hovorca armády podplukovník, Nadav Šošani, počas online brífingu. Podľa jeho slov je pripravený všeobecný časový rámec v trvaní niekoľkých týždňov, pričom konkrétna dĺžka operácie bude závisieť od vývoja situácie. Doterajší priebeh označil za pozitívny.

Na otázku, či by Izrael mohol nasadiť pozemné sily v Iráne, odpovedal, že je to nepravdepodobné. „Nemyslím si, že je to v tejto chvíli pre izraelské sily veľmi pravdepodobné. Momentálne o tom neviem,“ povedal podplukovník.

Izrael a Spojené štáty vykonávajú od soboty letecké útoky na Irán. Teherán na tieto operácie reagoval odvetnými krokmi.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok vyhlásil, že vojna medzi USA, Izraelom a Iránom môže trvať určitý čas, no podľa jeho slov nepôjde o konflikt, ktorý by sa ťahal roky. Rovnako sa vyjadril aj americký minister obrany Pete Hegseth.

(reuters, max)

  |  

Európska pravica sa zjednocuje po vražde francúzskeho aktivistu

Smrť 23-ročného francúzskeho aktivistu Quentina Deranquea, ktorý zomrel po napadnutí členmi krajnej ľavice v Lyone 14. februára, vyvolala vlnu pietnych zhromaždení naprieč Európou.

Týždeň po incidente sa v Lyone konal pochod na jeho pamiatku, na ktorom sa zúčastnilo približne tritisíc ľudí. Spomienkové podujatia a zhromaždenia sa uskutočnili aj v ďalších najmenej dvadsiatich európskych mestách vrátane Ríma, Drážďan, Záhrebu a Viedne.

Účastníci si Deranquea pripomínali ako mladého muža, ktorý sa angažoval vo verejnom živote a otvorene vyjadroval svoje kresťanské a vlastenecké presvedčenie.

Francúzske úrady v súvislosti s lyonským pochodom prijali bezpečnostné opatrenia a monitorovali príchod aktivistov z rôznych častí Francúzska aj zo zahraničia. Bezpečnostné zložky zároveň sledujú možné napätie a riziko ďalších incidentov.

(reuters, est)

  |  

Trumpov útok na Irán mení rovnováhu pred samitom s Čínou

Napätie na Blízkom východe môže nečakane posilniť vyjednávaciu pozíciu prezidenta USA Donalda Trumpa voči Číne.

Americký útok na Irán, pri ktorom zahynul ajatolláh Alí Chameneí, prichádza tesne pred plánovaným samitom v Pekingu. Ešte minulý týždeň sa zdalo, že Trump je po rozhodnutí Najvyššieho súdu o zrušení ciel v oslabenej pozícii, ale teraz môže nastať obrat.

Peking označil operáciu USA a Izraela za neprijateľnú. Čína je výrazne závislá od iránskej ropy a prípadná blokáda Hormuzského prielivu by pre ňu znamenala citeľný ekonomický zásah. „Čína posudzuje hlbšie zámery za akciami USA vo Venezuele a Iráne, keďže USA môžu zvýšiť tlak na Čínu kontrolovaním medzinárodného energetického trhu,“ povedal Zhao Minghao, expert na medzinárodné vzťahy na Fudanskej univerzite v Šanghaji.

Analytici upozorňujú aj na symbolický rozmer – Washington demonštruje schopnosť vojensky zasiahnuť kdekoľvek na svete. Biely dom zrejme predpokladá, že Čína poskytne Teheránu len rétorickú podporu.

Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone nereagovalo na žiadosť o komentár, či situácia v Iráne zmenila plány týkajúce sa návštevy Trumpa. Peking zatiaľ nepotvrdil samit, ktorý sa má konať od 31. marca do 2. apríla.

(reuters, pir)

  |  

Vojna s Iránom môže zrýchliť infláciu v eurozóne

Dlhotrvajúci konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom by mohol citeľne zasiahnuť ekonomiku eurozóny. Hlavný ekonóm ECB Philip Lane pre Financial Times upozornil, že prudký rast cien ropy – aktuálne o viac ako desať percent – vytvára tlak na infláciu, najmä v krátkodobom horizonte.

Zároveň však varoval, že ak by došlo k trvalému výpadku dodávok energie z regiónu, dôsledky by boli vážnejšie – vyššia inflácia a prudší pokles hospodárskej aktivity.

Podľa decembrovej analýzy ECB by stabilne vyššie ceny ropy mohli zdvihnúť infláciu o pol percentuálneho bodu a mierne utlmiť rast.

Inflácia sa momentálne pohybuje na úrovni 1,7 percenta, teda pod dvojpercentným cieľom banky, čo naznačuje, že prípadný nárast cien by zatiaľ nemusel viesť k zásahu do menovej politiky.

ECB navyše tradične sleduje najmä dlhodobé inflačné očakávania, ktoré sa zatiaľ výraznejšie nemenia.

(reuters, pir)

  |  

Spojené štáty tvrdia, že zničili veliteľské centrá iránskych Revolučných gárd

„Americké sily zničili veliteľské a riadiace stanovištia Islamských revolučných gárd, iránske protivzdušné obranné systémy, odpaľovacie zariadenia pre rakety a drony, ako aj vojenské letecké základne v rámci pokračujúcich operácií,“ uviedlo Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) v príspevku na X.

Došlo k tomu v rámci vojenskej operácie na Blízkom východe, ktorá sa začala v sobotu. Velenie ozbrojených síl neposkytlo žiadne dôkazy k svojmu vyhláseniu. „Budeme naďalej podnikať rozhodné kroky proti bezprostredným hrozbám, ktoré predstavuje iránsky režim,“ dodalo.

Iránske Revolučné gardy v utorok vyhlásili, že zasiahli americkú leteckú základňu v Bahrajne. Na základňu útočilo 20 dronov a tri rakety, pričom došlo k „zničeniu hlavného veliteľského centra“ tejto základne. Podľa iránskej agentúry Fárs Revolučné gardy údajne zničili americkú budovu velenia a personálu na leteckej základni a spôsobili explóziu zásobníkov paliva.

(tasr, est)