Preskočiť na obsah
  |  

Český internetový gigant žaluje Babiša pre opakované útoky

Najväčšia internetová spoločnosť v Česku Seznam.cz podala žalobu na premiéra Andreja Babiša. Dôvodom sú podľa firmy opakované útoky zo strany predsedu vlády, preto žiadajú o ochranu dobrej povesti.

Odvoláva sa na Babišove tvrdenia, podľa ktorých firma v súvislosti s výplatou dividend nezaplatila zrážkovú daň v prepočte takmer 37 miliónov eur. Spoločnosť zároveň poukazuje na to, že premiér na tlačových konferenciách opakovane kritizuje novinárov z redakcií Seznam Zprávy a Novinky.cz, ktoré patria do portfólia Seznamu podnikateľa Iva Lukačoviča, a označuje ich obsah za lživý a manipulatívny.

Spoločnosť podľa svojej hovorkyne Anety Kapuciánovej vyzvala premiéra koncom minulého roka, aby od svojich vyjadrení upustil, no nestalo sa tak. V žalobe preto žiada zmazanie príspevkov na jeho sociálnych sieťach, zákaz ďalšieho šírenia sporných tvrdení a ospravedlnenie.

Premiér v reakcii na podanie žaloby uviedol, že si za svojimi výrokmi stojí: „Médiá pána Lukačoviča dlhodobo klamú, môžem to kedykoľvek dokázať.“

(tasr, ct24, max)

  |  

Ceny plynu v Európe prudko vzrástli

Termínové kontrakty na plyn v Európe vzrástli v utorok dopoludnia až o 36 percent na takmer 58 eur za megawatthodinu, čo je najvyššia úroveň od januára 2023. Píše o tom Trading Economics.

Rast nadviazal na takmer 35-percentné posilnenie z predchádzajúcej seansy. Trhy reagujú na eskaláciu napätia na Blízkom východe a obavy z narušenia dodávok skvapalneného plynu (LNG) do Európy.

Spoločnosť QatarEnergy v pondelok zastavila produkciu LNG po tom, čo iránske drony zasiahli zariadenia Ras Laffan a Mesaieed. Tie sa podieľajú približne pätinou na globálnej produkcii LNG. Výpadok by mohol ovplyvniť až 15 percent dovozu LNG do Európy, čo by ešte viac obmedzilo globálnu ponuku a zvýšilo konkurenčný boj o alternatívne zdroje.

Situáciu zhoršuje aj krok Iránu obmedziť lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, kľúčovej trase pre export energetických surovín z regiónu. Riziká prichádzajú v čase, keď sú zásobníky plynu v EÚ naplnené len na 31 percent, zatiaľ čo vlani v rovnakom období to bolo približne 40 percent.

(lud)

  |  

Pre záujem o štátne dlhopisy pridal minister ďalšie milióny

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) v utorok predpoludním potvrdil vysoký záujem o štátne dlhopisy. Za 24 hodín od spustenia predaja sa podľa jeho slov podarilo predať viac ako polovicu plánovaného objemu.

„Predalo sa 245 miliónov eur z celkovej sumy 400 miliónov. V krátkom čase pridávame do predaja posledných 100 miliónov eur,“ ozrejmil.

Len minulý týždeň pritom ministerstvo oficiálne informovalo o novej emisii štátnych dlhopisov pre bežných občanov. Predaj sa oficiálne začal 2. marca o ôsmej hodine ráno a potrvá do 20. marca, respektíve do vypredania celej emisie.

Občanom sú k dispozícii dva typy dlhopisov – Investor II so splatnosťou dva roky a ročným výnosom 2,7 percenta, a Patriot II so splatnosťou štyri roky a ročným výnosom tri percentá. Výnos je oslobodený od daní, odvodov aj poplatkov.

Dlhopisy bude možné kúpiť výhradne v pobočkách piatich bánk: ČSOB, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, UniCredit Bank a VÚB. Iná forma predaja ani sprostredkovanie nie sú možné.

Vysporiadanie dlhopisov je naplánované na 27. marca. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ako člen bratislavskej burzy deklaruje schopnosť zabezpečiť ich nákup aj na sekundárnom trhu. Ministerstvo zároveň pripravuje mobilnú aplikáciu na nákup dlhopisov, ktorá by mohla fungovať od roku 2028.

(tasr, max)

  |  

Moskva zažalovala Európsku úniu pre zmrazené aktíva

Ruská centrálna banka oznámila, že podala žalobu na Všeobecný súd Európskej únie v Luxemburgu, ktorou napáda rozhodnutie z decembra 2025 o zmrazení jej aktív v Európe na neurčito. Západné krajiny zmrazili podľa banky ruské štátne fondy v hodnote približne 300 miliárd dolárov.

Väčšina zo zmrazených aktív sa nachádza v Európe, uložená v belgickom depozitári Euroclear.

Už v decembri minulého roka podala centrálna banka v Moskve žalobu, v ktorej žiada od spoločnosti Euroclear odškodné vo výške 230 miliárd dolárov. Reagovala tak na neobmedzené zmrazenie aktív a na návrhy na ich konfiškáciu na financovanie Ukrajiny.

Vo vyhlásení uviedla, že rozhodnutie o zmrazení prijali predstavitelia Únie so závažnými procedurálnymi pochybeniami, keďže krok nebol schválený jednomyseľne, ako to vyžaduje právo EÚ. Zdroj blízky centrálnej banke potvrdil, že tieto porušenia sú predmetom žaloby.

Dokument Únie z 12. decembra vylučuje možnosť právnych krokov zo strany Ruska na súdoch EÚ. Ruská banka namieta, že nariadenie porušuje právo na prístup k spravodlivosti, nedotknuteľnosť majetku a zásadu zvrchovanej imunity štátov a ich centrálnych bánk.

(reuters, max)

  |  

Počet asistovaných samovrážd vo Švajčiarsku stúpol

Švajčiarska organizácia Exit zaznamenala v roku 2025 nárast asistovaných samovrážd. V nemecky a taliansky hovoriacich častiach krajiny podstúpilo asistovanú samovraždu 1 421 ľudí, čo je viac ako v roku 2024, keď evidovali 1 235 prípadov.

Rastie aj členská základňa organizácie. Za uplynulých 12 mesiacov vstúpilo do združenia 14 189 nových členov. Ku koncu roka 2025 mala organizácia v príslušných regiónoch 195 836 členov, čo je medziročný nárast o osem percent. Len v januári 2026 požiadalo o členstvo ďalších 2 400 ľudí.

Podľa Exitu súvisí rast počtu prípadov najmä so starnutím populácie a pribúdajúcimi vážnymi ochoreniami. Priemerný vek ľudí, ktorí podstúpili asistovanú samovraždu, bol 80 rokov (v roku 2024 to bolo 79,5 roka). Ženy tvorili väčšinu prípadov – 818 oproti 603 mužom.

Najčastejšou diagnózou bola terminálna rakovina (32 percent, 461 prípadov). Výrazne pribudlo aj starších ľudí s viacerými ochoreniami – 326 prípadov oproti 205 o rok skôr. Tri štvrtiny asistovaných úmrtí (75 percent) ľudia podstúpili doma, ďalšiu pätinu (20 percent) v domovoch dôchodcov.

(swissinfo.ch, lud)

  |  

Súd prijal obžalobu mafiánskej vraždy v bare Fontána

Senát Okresného súdu Trnava prijal obžalobu podanú na dvoch obvinených v súvislosti so skutkom desaťnásobnej mafiánskej vraždy, ku ktorému došlo 25. marca 1999 v dunajskostredskom bare Fontána. Potvrdila to hovorkyňa súdu Jana Kondákorová s tým, že uznesenie súdu nie je právoplatné.

„V súčasnosti Okresný súd Trnava vykonáva potrebné procesné úkony smerujúce k doručeniu uznesenia,“ priblížila. O prijatí obžaloby rozhodol súd 16. januára tohto roka.

Prokuratúra podala obžalobu v novembri 2024. V prípade obvineného Alexandra Uszikova ide o trestný čin vraždy spolupáchateľstvom a v prípade obvineného Richarda Veréba o účasť na trestnom čine vraždy.

Do obľúbeného baru skupiny pápayovcov Fontána vtrhli 25. marca 1999 po 19.15 h traja maskovaní muži – falošní policajti – a v priebehu niekoľkých minút postrieľali desiatich mužov. Na mieste zahynulo deväť osôb, desiata obeť zomrela neskôr v nemocnici. Obeťami boli členovia miestnej mafie a bos dunajskostredského podsvetia Tibor Pápay.

(tasr, max)