Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Násilie zažila tretina žien v EÚ, väčšina ho nenahlási

Fyzické alebo sexuálne násilie počas svojho života zažila približne tretina žien v Európskej únii. Väčšina z nich však tieto prípady nenahlási. Vyplýva to z nového prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) a Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť.

Skúsenosť s násilím uviedlo 30,7 percenta žien, čo predstavuje mierny pokles oproti 33 percentám v prvom prieskume z roku 2012. Polícia sa však o veľkej časti prípadov nedozvie. Fyzické či sexuálne násilie zo strany osoby mimo partnerského vzťahu nahlásilo len 11,3 percenta obetí, v prípade násilia od partnera to bolo 6,1 percenta.

Ženy ako dôvody neohlásenia najčastejšie uvádzali hanbu, pocit viny, strach či nedôveru voči polícii. Rolu zohráva aj slabá informovanosť o dostupnej pomoci. Štúdia upozorňuje aj na rozšírené psychické, ekonomické a online formy zneužívania.

Miera násilia sa medzi krajinami výrazne líši – od 57,1 percenta vo Fínsku po 11,9 percenta v Bulharsku. Vysoké čísla zaznamenali aj Švédsko a Dánsko, čo výskumníci označujú ako „severský paradox“. Ten môže súvisieť s odlišnou mierou nahlasovania či vnímania násilia.

Do prieskumu sa zapojilo takmer 115-tisíc žien vo veku od 18 do 74 rokov.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Rada Európy: Zmeny v STVR vyvolali obavy o nezávislosť

Správa Platformy Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky upozorňuje, že transformácia RTVS na STVR priniesla „jemný, no citeľný posun v redakčnom zameraní“. Kritici podľa nej tvrdia, že vysielanie je viac naklonené vláde. Dokument sa venuje aj prípadu nezvestného investigatívneho novinára Pavla Rýpala a vražde Jána Kuciaka z roku 2018.

Správa pripomína aj zákon o transparentnosti, ktorý parlament schválil v apríli 2025 v zrýchlenom konaní. Mimovládnym organizáciám ukladá povinnosť zverejňovať darcov nad 5-tisíc eur a predkladať výročné správy.

Kritici namietali nejasné formulácie a široké právomoci úradov, hoci z finálnej verzie vypadli pojmy ako „zahraniční agenti“ alebo „lobisti“. Konečná verzia zákona neobsahovala zmienky o médiách.

Najvyššiu mieru rizika politických zásahov do verejnoprávnych médií údajne vykazujú Maďarsko, Malta a Turecko, po ktorých nasledujú Slovensko, Bosna a Hercegovina, Taliansko, Chorvátsko, Poľsko, Grécko, Srbsko a Rumunsko.

Partneri platformy celkovo vlani zverejnili 344 upozornení na vážne hrozby voči slobode médií, medziročne o 29 percent viac. Najviac sa týkali Ruska, Turecka, Gruzínska, Srbska a Ukrajiny.

K záveru roka v Európe zadržiavali 148 novinárov. Podľa Rady Európy zostáva najvážnejšou hrozbou pre novinárov vojna Ruska proti Ukrajine.

(tasr, lud)

Minúta  |  

KDH hovorí o absurdných pravidlách pre detské tábory

Opozičné KDH žiada zmeny pravidiel pre zotavovacie podujatia a kritizuje súčasnú legislatívu ako neprimerane byrokratickú. Predstavitelia hnutia na tlačovej konferencii uviedli, že ich návrh zákona, ktorý má situáciu riešiť komplexne a natrvalo, je v Národnej rade SR od augusta minulého roka, no doteraz sa o ňom nerokovalo.

„Naším cieľom nie je znižovať bezpečnosť detí, ale odstrániť zbytočnú byrokraciu, ktorá ohrozuje existenciu komunitných táborov,“ vyhlásil podpredseda KDH a poslanec Marián Čaučík. Kritizoval, že štát zrušil dlhodobo fungujúcu výnimku, ktorú po tlaku síce predĺžil, no v októbri definitívne vypršala.

S poslancom Petrom Stachurom (KDH) kritizovali niektoré súčasné pravidlá. Hovorili o ich absurdnosti. Spomenuli napríklad zákaz poschodových postelí pre deti do desať rokov či určovanie vzdialenosti záchodov od jedálne podľa smeru vetra.

Strana navrhuje aj redefiníciu pojmu zotavovacie podujatie a úpravu podmienok týkajúcich sa zdravotníkov na táboroch. Zároveň kritizovala ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) za nečinnosť a vládnu koalíciu za odkladanie prerokovania návrhu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Lavrov: Rusko nevidí dôkazy, že Irán vyvíja jadrovú zbraň

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Moskva nevidí dôkazy o tom, že by Irán vyvíjal jadrové zbrane. Reagoval tým na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý uviedol, že cieľom spoločného útoku USA s Izraelom bolo zastaviť iránsky jadrový a balistický program.

Lavrov po rokovaní s ministrom zahraničia Bruneja v Moskve povedal, že dôsledky útokov pociťuje celý región. Arabské krajiny podľa neho znášajú ekonomické následky a evidujú obete.

Zároveň vyzval na okamžité zastavenie bojov a zdôraznil potrebu zabrániť civilným stratám. Poukázal pritom na správy o bombardovaní školy v Iráne.

Iránske štátne médiá obvinili USA a Izrael z útoku na dievčenskú základnú školu na juhu krajiny, pri ktorom malo zahynúť viac ako 160 ľudí. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že americké sily by školu úmyselne nezasiahli.

Ruský minister zároveň varoval, že vojna by mohla podnietiť nielen Irán, ale aj jeho arabských susedov k snahe získať jadrové zbrane, čo by zvýšilo riziko nekontrolovaného šírenia jadrových kapacít v regióne.

(reuters, lud)

Minúta  |  

SNS čaká snem, do strany prijali aj exposlankyňu Smeru

Koaličná Slovenská národná strana (SNS) bude mať 14. marca pracovný snem v obci Obyce v okrese Zlaté Moravce. Bude sa na ňom voliť aj nové vedenie strany, ktoré sa bude uchádzať o mandát na ďalšie štyri roky. Konanie snemu schválila SNS na utorkovom predsedníctve.

Národniari zároveň prijali 45 nových členov. Medzi nimi je aj bývalá štátna tajomníčka ministerstva školstva a exposlankyňa parlamentu za Smer Oľga Nachtmannová. „K dnešnému dňu evidujeme 2 195 členov,“ priblížila strana.

Témou boli aj spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov. SNS si do nich vytýčila cieľ, a to posilniť vplyv v regiónoch a priniesť stabilitu, poriadok a konkrétne riešenia tam, kde ľudia žijú.

„Členovia predsedníctva konštatovali, že štruktúry strany sú pripravené na komunálne voľby a sú pripravené vytvárať volebné koalície, predovšetkým so stranami vládnej koalície,“ dodala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

(tasr, max)

Minúta  |  

Izrael potvrdil útok na kanceláriu iránskeho prezidenta

Izraelská armáda (IDF) tvrdí, že pri najnovších leteckých úderoch zasiahla „komplex vedenia režimu“ v Teheráne vrátane prezidentskej kancelárie a sídla Najvyššej rady národnej bezpečnosti.

Podľa vyhlásenia zverejneného na Telegrame zhodilo letectvo na ciele „množstvo munície“ a údery mali zasiahnuť aj vojenskú výcvikovú inštitúciu a ďalšiu kľúčovú infraštruktúru štátu.

IDF zároveň uviedla, že tento komplex v minulosti využíval aj najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí. Toho zabili počas víkendových americko-izraelských útokov.

Iránske úrady zatiaľ neponúkli podrobné, nezávisle overiteľné informácie o rozsahu škôd na uvedených budovách. Vývoj sledujú aj zahraničné médiá, pričom ďalšie potvrdenia a spresnenia sa môžu objaviť v najbližších hodinách.

(bbc, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.