Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SNS čaká snem, do strany prijali aj exposlankyňu Smeru

Koaličná Slovenská národná strana (SNS) bude mať 14. marca pracovný snem v obci Obyce v okrese Zlaté Moravce. Bude sa na ňom voliť aj nové vedenie strany, ktoré sa bude uchádzať o mandát na ďalšie štyri roky. Konanie snemu schválila SNS na utorkovom predsedníctve.

Národniari zároveň prijali 45 nových členov. Medzi nimi je aj bývalá štátna tajomníčka ministerstva školstva a exposlankyňa parlamentu za Smer Oľga Nachtmannová. „K dnešnému dňu evidujeme 2 195 členov,“ priblížila strana.

Témou boli aj spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov. SNS si do nich vytýčila cieľ, a to posilniť vplyv v regiónoch a priniesť stabilitu, poriadok a konkrétne riešenia tam, kde ľudia žijú.

„Členovia predsedníctva konštatovali, že štruktúry strany sú pripravené na komunálne voľby a sú pripravené vytvárať volebné koalície, predovšetkým so stranami vládnej koalície,“ dodala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

(tasr, max)

Minúta  |  

Izrael potvrdil útok na kanceláriu iránskeho prezidenta

Izraelská armáda (IDF) tvrdí, že pri najnovších leteckých úderoch zasiahla „komplex vedenia režimu“ v Teheráne vrátane prezidentskej kancelárie a sídla Najvyššej rady národnej bezpečnosti.

Podľa vyhlásenia zverejneného na Telegrame zhodilo letectvo na ciele „množstvo munície“ a údery mali zasiahnuť aj vojenskú výcvikovú inštitúciu a ďalšiu kľúčovú infraštruktúru štátu.

IDF zároveň uviedla, že tento komplex v minulosti využíval aj najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí. Toho zabili počas víkendových americko-izraelských útokov.

Iránske úrady zatiaľ neponúkli podrobné, nezávisle overiteľné informácie o rozsahu škôd na uvedených budovách. Vývoj sledujú aj zahraničné médiá, pričom ďalšie potvrdenia a spresnenia sa môžu objaviť v najbližších hodinách.

(bbc, lud)

Minúta  |  

Český internetový gigant žaluje Babiša pre opakované útoky

Najväčšia internetová spoločnosť v Česku Seznam.cz podala žalobu na premiéra Andreja Babiša. Dôvodom sú podľa firmy opakované útoky zo strany predsedu vlády, preto žiadajú o ochranu dobrej povesti.

Odvoláva sa na Babišove tvrdenia, podľa ktorých firma v súvislosti s výplatou dividend nezaplatila zrážkovú daň v prepočte takmer 37 miliónov eur. Spoločnosť zároveň poukazuje na to, že premiér na tlačových konferenciách opakovane kritizuje novinárov z redakcií Seznam Zprávy a Novinky.cz, ktoré patria do portfólia Seznamu podnikateľa Iva Lukačoviča, a označuje ich obsah za lživý a manipulatívny.

Spoločnosť podľa svojej hovorkyne Anety Kapuciánovej vyzvala premiéra koncom minulého roka, aby od svojich vyjadrení upustil, no nestalo sa tak. V žalobe preto žiada zmazanie príspevkov na jeho sociálnych sieťach, zákaz ďalšieho šírenia sporných tvrdení a ospravedlnenie.

Premiér v reakcii na podanie žaloby uviedol, že si za svojimi výrokmi stojí: „Médiá pána Lukačoviča dlhodobo klamú, môžem to kedykoľvek dokázať.“

(tasr, ct24, max)

Minúta  |  

Ceny plynu v Európe prudko vzrástli

Termínové kontrakty na plyn v Európe vzrástli v utorok dopoludnia až o 36 percent na takmer 58 eur za megawatthodinu, čo je najvyššia úroveň od januára 2023. Píše o tom Trading Economics.

Rast nadviazal na takmer 35-percentné posilnenie z predchádzajúcej seansy. Trhy reagujú na eskaláciu napätia na Blízkom východe a obavy z narušenia dodávok skvapalneného plynu (LNG) do Európy.

Spoločnosť QatarEnergy v pondelok zastavila produkciu LNG po tom, čo iránske drony zasiahli zariadenia Ras Laffan a Mesaieed. Tie sa podieľajú približne pätinou na globálnej produkcii LNG. Výpadok by mohol ovplyvniť až 15 percent dovozu LNG do Európy, čo by ešte viac obmedzilo globálnu ponuku a zvýšilo konkurenčný boj o alternatívne zdroje.

Situáciu zhoršuje aj krok Iránu obmedziť lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, kľúčovej trase pre export energetických surovín z regiónu. Riziká prichádzajú v čase, keď sú zásobníky plynu v EÚ naplnené len na 31 percent, zatiaľ čo vlani v rovnakom období to bolo približne 40 percent.

(lud)

Minúta  |  

Pre záujem o štátne dlhopisy pridal minister ďalšie milióny

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) v utorok predpoludním potvrdil vysoký záujem o štátne dlhopisy. Za 24 hodín od spustenia predaja sa podľa jeho slov podarilo predať viac ako polovicu plánovaného objemu.

„Predalo sa 245 miliónov eur z celkovej sumy 400 miliónov. V krátkom čase pridávame do predaja posledných 100 miliónov eur,“ ozrejmil.

Len minulý týždeň pritom ministerstvo oficiálne informovalo o novej emisii štátnych dlhopisov pre bežných občanov. Predaj sa oficiálne začal 2. marca o ôsmej hodine ráno a potrvá do 20. marca, respektíve do vypredania celej emisie.

Občanom sú k dispozícii dva typy dlhopisov – Investor II so splatnosťou dva roky a ročným výnosom 2,7 percenta, a Patriot II so splatnosťou štyri roky a ročným výnosom tri percentá. Výnos je oslobodený od daní, odvodov aj poplatkov.

Dlhopisy bude možné kúpiť výhradne v pobočkách piatich bánk: ČSOB, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, UniCredit Bank a VÚB. Iná forma predaja ani sprostredkovanie nie sú možné.

Vysporiadanie dlhopisov je naplánované na 27. marca. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ako člen bratislavskej burzy deklaruje schopnosť zabezpečiť ich nákup aj na sekundárnom trhu. Ministerstvo zároveň pripravuje mobilnú aplikáciu na nákup dlhopisov, ktorá by mohla fungovať od roku 2028.

(tasr, max)

Minúta  |  

Moskva zažalovala Európsku úniu pre zmrazené aktíva

Ruská centrálna banka oznámila, že podala žalobu na Všeobecný súd Európskej únie v Luxemburgu, ktorou napáda rozhodnutie z decembra 2025 o zmrazení jej aktív v Európe na neurčito. Západné krajiny zmrazili podľa banky ruské štátne fondy v hodnote približne 300 miliárd dolárov.

Väčšina zo zmrazených aktív sa nachádza v Európe, uložená v belgickom depozitári Euroclear.

Už v decembri minulého roka podala centrálna banka v Moskve žalobu, v ktorej žiada od spoločnosti Euroclear odškodné vo výške 230 miliárd dolárov. Reagovala tak na neobmedzené zmrazenie aktív a na návrhy na ich konfiškáciu na financovanie Ukrajiny.

Vo vyhlásení uviedla, že rozhodnutie o zmrazení prijali predstavitelia Únie so závažnými procedurálnymi pochybeniami, keďže krok nebol schválený jednomyseľne, ako to vyžaduje právo EÚ. Zdroj blízky centrálnej banke potvrdil, že tieto porušenia sú predmetom žaloby.

Dokument Únie z 12. decembra vylučuje možnosť právnych krokov zo strany Ruska na súdoch EÚ. Ruská banka namieta, že nariadenie porušuje právo na prístup k spravodlivosti, nedotknuteľnosť majetku a zásadu zvrchovanej imunity štátov a ich centrálnych bánk.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.