Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Nemecku je žena hlavnou živiteľkou v každej desiatej dvojici

V Nemecku má žena vyšší čistý príjem ako jej partner len v približne každej desiatej dvojici. Vyplýva to z výsledkov prieskumu EU-SILC 2025, ktoré zverejnil Spolkový štatistický úrad (Destatis) pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa žien.

V 9,9 percenta párových domácností zarába žena viac ako manžel či partner. V 55,8 percenta prípadov je hlavným živiteľom muž a v 34,3 percenta prípadov majú partneri približne rovnaký príjem.

Rozdiely sú výraznejšie v rodinách s deťmi. V nich má žena vyšší príjem len v 7,7 percenta domácností, kým muž v 64,6 percenta. Bezdetné páry vykazujú menšie nerovnosti – žena zarába viac v 11,4 percenta prípadov a muž v 50,1 percenta. Jedným z dôvodov je, že matky pracujú na čiastočný úväzok častejšie ako ženy celkovo, zatiaľ čo otcovia pracujú na skrátený úväzok zriedkavejšie.

Podiel žien ako hlavných živiteliek mierne klesol z 10,5 percenta v roku 2021 na 9,9 percenta v roku 2025. Zároveň však pribudlo párov s približne rovnakými príjmami. Údaje vychádzajú z európskej štatistiky o príjmoch a životných podmienkach.

(lud)

Minúta  |  

Súd rozhodoval o trestoch v prípade vraždy učiteľa

Odvolací súd vo Francúzsku opätovne rozhodol v prípade islamisticky motivovanej vraždy učiteľa Samuela Patyho a štyroch obžalovaných znovu odsúdil na tresty odňatia slobody. Informoval o tom portál NZZ.

Islamskému kazateľovi súd potvrdil 15-ročný trest väzenia. V prípade troch ďalších obžalovaných – otca študenta a dvoch priateľov páchateľa – tresty znížil.

Samuel Paty 16. októbra 2020 podľahol zraneniam po útoku 18-ročného muža na parížskom predmestí. Polícia páchateľa krátko po čine zastrelila. Útok klasifikovali ako islamisticky motivovaný teroristický čin a vyvolal medzinárodné pobúrenie.

Učiteľ predtým čelil nenávistným prejavom na internete po tom, ako na hodine o slobode prejavu ukazoval karikatúry proroka Mohameda.

Koncom roka 2024 v prvom procese odsúdili dokopy osem dospelých podporovateľov útočníka. Odvolanie sa týkalo štyroch z nich. Dvaja priatelia páchateľa, pôvodne odsúdení na 16 rokov, dostali po novom šesť a sedem rokov väzenia.

Otec študenta, ktorý šíril obvinenia proti Patymu, si má odpykať desať rokov namiesto pôvodných trinástich. Prokuratúra žiadala tresty v rozmedzí 16 až 20.

(max)

Minúta  |  

Armáda zasiahla budovu orgánu povereného voľbou vodcu Iránu

Izraelská armáda oznámila, že spustila ďalšiu sériu rozsiahlych útokov na infraštruktúru iránskeho režimu v Teheráne. Iránske médiá informovali, že na centrum mesta zaútočili americké a izraelské sily.

Jednotky Izraela a USA pri utorkových útokoch okrem Teheránu zasiahli aj mesto Kóm, kde sa terčom stala budova sídla Zhromaždenia znalcov, povereného voľbou nového najvyššieho vodcu Iránu. Podrobnosti o úderoch má armáda zverejniť neskôr, pričom podľa webu L’Orient-Le Jour ide od soboty už o deviatu vlnu útokov.

Izraelské ozbrojené sily zároveň uviedli, že vedú koordinované operácie v Teheráne a Bejrúte proti iránskym vojenským cieľom a hnutiu Hizballáh. V noci na utorok vyslali ďalšie jednotky do južného Libanonu, kde si zabezpečujú obranné pozície a vytvárajú nárazníkovú zónu pri hranici.

Armáda tiež informovala o útokoch na veliteľské centrá, sklady zbraní a komunikačné zariadenia Hizballáhu v Bejrúte. Hnutie sa prihlásilo k zodpovednosti za ďalší útok na vojenskú základňu v severnom Izraeli.

Libanonská armáda sa už údajne sťahuje z pozícií na juhu krajiny. Izrael si po prímerí z novembra 2024 ponechal kontrolu nad piatimi vyvýšenými pozíciami v južnom Libanone.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Grendel: Bombardiery mali evakuovať, Fico z nich má „aerotaxík“

Opozičné Hnutie Slovensko opätovne kritizuje ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) za nákup dopravných lietadiel Bombardier Global 5000 z roku 2024. Poslanci z klubu Slovensko – Za ľudí namietajú, že zbytočnosť nákupu potvrdila aj aktuálna situácia na Blízkom východe, keď tieto lietadlá nevyužili na evakuačné lety.

Podľa poslanca Gábora Grendela lietadlá kúpili bez súťaže za 50 miliónov eur a už v čase nákupu opozícia upozorňovala, že sú pre potreby armády nepoužiteľné. Tvrdí, že namiesto plnenia úloh Ozbrojených síl SR slúžia ako „aerotaxíky“.

Poukázal aj na to, že jedno z lietadiel mal využiť premiér Robert Fico (Smer) na presun na stranícku akciu v Košiciach. Poslanec Július Jakab vyzval predsedu vlády, aby let zaplatil.

Zároveň pripomenul, že lietadlá mali byť určené na núdzovú evakuáciu občanov. Hnutie Slovensko tiež kritizovalo premiéra za to, že podľa nich nekomunikuje tému preletov amerických bombardérov nad slovenským územím smerujúcich ku konfliktu s Iránom.

(tasr, max)

Minúta  |  

Envirorezort čelí kritike pre návrh zonácie NAPANT-u

V lokalite Muránik – Veľká Házička v oblasti Čierneho Váhu v Nízkych Tatrách sa podľa iniciatívy My sme les nachádza 28 ohrozených druhov lišajníkov, z ktorých niektoré sú kriticky ohrozené. Upozorňuje na to na základe externého odborného monitoringu a spolu s ďalšími organizáciami podáva hromadnú pripomienku k návrhu novej zonácie Národného parku Nízke Tatry (NAPANT).

Podľa iniciatívy sa staré lesy s výskytom vzácnych lišajníkov ocitli mimo najprísnejšie chránenej zóny A, hoci ide o štátne pozemky. Organizácie My sme les, Prales, WWF Slovensko, Aevis, SOS/BirdLife a Zelená väčšina žiadajú zaradiť všetky staré lesy vrátane Muránika do zóny A. Tvrdia, že z návrhu vypadlo 4 540 hektárov starých a prirodzených lesov, ktoré si vyžadujú bezzásahový režim.

Ministerstvo životného prostredia minulý týždeň predložilo zonáciu do skráteného pripomienkového konania s termínom do 4. marca. Uvádza, že ide o míľnik plánu obnovy a v prípade nesplnenia hrozia hospodárske škody.

Najprísnejšia zóna A s piatym stupňom ochrany má mať 29 126 hektárov. Park sa po úprave hraníc prekrýva so 42 existujúcimi chránenými územiami s celkovou výmerou 13 517 hektárov. Po schválení zonácie tieto územia zrušia s výnimkou jaskýň a národnej prírodnej rezervácie Hnilecká jelšina.

Rozšíriť majú aj bezzásahový režim pre biotopy hlucháňa hôrneho.

(tasr, max)

Minúta  |  

Sudca odmietol presunúť transrodovú väzenkyňu do ženskej väznice

Federálny sudca zamietol žiadosť o okamžitý presun 58-ročnej Amandy Cooperovej z mužskej väznice do ženského zariadenia.

Cooperovú, pôvodom z oblasti Montrealu, v roku 2001 vyhlásili za nebezpečného páchateľa po viacnásobných sexuálnych útokoch na ženy. Trest si odpykáva v prísne stráženej mužskej väznici Millhaven v Ontáriu. V čase, keď sa identifikovala ako muž, spáchala viacero sexuálnych trestných činov. V roku 2020 začala vystupovať ako žena a v roku 2024 podstúpila úplnú tranzíciu.

Jej právnička tvrdí, že po chirurgickej zmene pohlavia by ju mali podľa internej politiky umiestniť do ženskej väznice a že sa v mužskom zariadení obáva o bezpečnosť. Nápravná služba však žiadosť zamietla s odôvodnením, že Cooperová predstavuje vysoké riziko pre väzenkyne aj personál, pričom poukázala aj na jej minulosť.

Sudkyňa konštatovala, že existujú dôkazy o vysokom riziku a že súčasná väznica poskytuje primerané podmienky. Termín pojednávania zatiaľ nestanovili.

(cbc, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.