Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Polícia zadržala pre úplatky príslušníkov finančnej správy

Protikorupčná jednotka Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru vykonala od skorých ranných hodín v Bratislavskom kraji policajnú akciu s krycím názvom „Rozlúčka“. Na akcii spolupracovala aj Finančná správa SR. Zamerali sa na dokumentovanie korupčnej trestnej činnosti.

Ako informovali na sociálnej sieti, v rámci doterajších úkonov zadržali dve osoby, ktoré pôsobia ako príslušníci finančnej správy na oddelení daňovej kontroly. Podľa zistení vyšetrovateľov mali pri kontrolách podnikateľských subjektov v oblasti elektronických registračných pokladníc žiadať a prijímať úplatky v hotovosti vo výške od 200 do 1 200 eur.

Úplatky mali byť poskytované za to, že zistené porušenia zákona nebudú riešené a nebude uložená zákonom stanovená pokuta.

Vyšetrovateľ obvinil zadržané osoby zo zločinu prijímania úplatku v súbehu so zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa. Policajti vykonali aj viaceré prehliadky iných priestorov a pozemkov a zabezpečili osoby na účely procesných úkonov, najmä výsluchov svedkov.

(max)

Minúta  |  

PS zbiera podpisy pod odvolanie Gašpara z parlamentu

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) volá po odvolaní Tibora Gašpara (Smer) z funkcie podpredsedu Národnej rady SR. Začína so zberom podpisov na jeho odvolanie. Hnutie tento krok oznámilo po zadržaní prokurátora Generálnej prokuratúry SR Michala Šúreka.

„Po dnešných udalostiach už nie je na čo čakať. Prokurátora Michala Šúreka, ktorý obžaloval Tibora Gašpara, v utorok ráno odviedla polícia priamo z priestorov generálnej prokuratúry. Pred dvoma dňami na tohto prokurátora útočili na Úrade vlády SR, na tlačovke, kde bol aj Gašpar. To je taký gigantický konflikt záujmov, že už nie je na čo čakať. V právnom štáte nie je možné, aby bol Tibor Gašpar naďalej podpredsedom parlamentu,“ skonštatoval Šimečka.

V utorok totiž zadržali viacerých policajtov bývalej Národnej kriminálnej agentúry vrátane Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Branislava Dunčka, Alžbety Farkašovej a už spomínaného prokurátora Michala Šúreka.

(tasr, max)

Minúta  |  

Británia zvažuje vyslanie lode k základni Akrotiri na Cypre

Británia zatiaľ nerozhodla, či pošle vojnovú loď na ochranu svojej základne RAF Akrotiri na Cypre. V utorok to podľa zdroja oboznámeného so situáciou zaznelo po tom, čo denník The Times napísal, že ministri diskutovali o takejto možnosti.

Na základňu v noci na pondelok dopadol dron iránskej výroby a zasiahol pristávaciu dráhu. Londýn uviedol, že Irán sa zameral na britské aktíva.

The Times s odvolaním sa na tri zdroje informoval, že minister obrany John Healey mal v utorok rokovanie s vysokými predstaviteľmi armády, na ktorom diskutovali o vyslaní torpédoborca HMS Duncan do regiónu. Britské ministerstvo obrany sa k správe bezprostredne nevyjadrilo.

Do posilňovania obrany Cypru sa podľa cyperskej tlačovej agentúry CNA plánuje zapojiť aj Francúzsko. Na ostrov chce poslať protiraketové a protidronové systémy.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Prieskum: Násilie zažila tretina žien v EÚ, väčšina ho nenahlási

Fyzické alebo sexuálne násilie počas svojho života zažila približne tretina žien v Európskej únii. Väčšina z nich však tieto prípady nenahlási. Vyplýva to z nového prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) a Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť.

Skúsenosť s násilím uviedlo 30,7 percenta žien, čo predstavuje mierny pokles oproti 33 percentám v prvom prieskume z roku 2012. Polícia sa však o veľkej časti prípadov nedozvie. Fyzické či sexuálne násilie zo strany osoby mimo partnerského vzťahu nahlásilo len 11,3 percenta obetí, v prípade násilia od partnera to bolo 6,1 percenta.

Ženy ako dôvody neohlásenia najčastejšie uvádzali hanbu, pocit viny, strach či nedôveru voči polícii. Rolu zohráva aj slabá informovanosť o dostupnej pomoci. Štúdia upozorňuje aj na rozšírené psychické, ekonomické a online formy zneužívania.

Miera násilia sa medzi krajinami výrazne líši – od 57,1 percenta vo Fínsku po 11,9 percenta v Bulharsku. Vysoké čísla zaznamenali aj Švédsko a Dánsko, čo výskumníci označujú ako „severský paradox“. Ten môže súvisieť s odlišnou mierou nahlasovania či vnímania násilia.

Do prieskumu sa zapojilo takmer 115-tisíc žien vo veku od 18 do 74 rokov.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Rada Európy: Zmeny v STVR vyvolali obavy o nezávislosť

Správa Platformy Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky upozorňuje, že transformácia RTVS na STVR priniesla „jemný, no citeľný posun v redakčnom zameraní“. Kritici podľa nej tvrdia, že vysielanie je viac naklonené vláde. Dokument sa venuje aj prípadu nezvestného investigatívneho novinára Pavla Rýpala a vražde Jána Kuciaka z roku 2018.

Správa pripomína aj zákon o transparentnosti, ktorý parlament schválil v apríli 2025 v zrýchlenom konaní. Mimovládnym organizáciám ukladá povinnosť zverejňovať darcov nad 5-tisíc eur a predkladať výročné správy.

Kritici namietali nejasné formulácie a široké právomoci úradov, hoci z finálnej verzie vypadli pojmy ako „zahraniční agenti“ alebo „lobisti“. Konečná verzia zákona neobsahovala zmienky o médiách.

Najvyššiu mieru rizika politických zásahov do verejnoprávnych médií údajne vykazujú Maďarsko, Malta a Turecko, po ktorých nasledujú Slovensko, Bosna a Hercegovina, Taliansko, Chorvátsko, Poľsko, Grécko, Srbsko a Rumunsko.

Partneri platformy celkovo vlani zverejnili 344 upozornení na vážne hrozby voči slobode médií, medziročne o 29 percent viac. Najviac sa týkali Ruska, Turecka, Gruzínska, Srbska a Ukrajiny.

K záveru roka v Európe zadržiavali 148 novinárov. Podľa Rady Európy zostáva najvážnejšou hrozbou pre novinárov vojna Ruska proti Ukrajine.

(tasr, lud)

Minúta  |  

KDH hovorí o absurdných pravidlách pre detské tábory

Opozičné KDH žiada zmeny pravidiel pre zotavovacie podujatia a kritizuje súčasnú legislatívu ako neprimerane byrokratickú. Predstavitelia hnutia na tlačovej konferencii uviedli, že ich návrh zákona, ktorý má situáciu riešiť komplexne a natrvalo, je v Národnej rade SR od augusta minulého roka, no doteraz sa o ňom nerokovalo.

„Naším cieľom nie je znižovať bezpečnosť detí, ale odstrániť zbytočnú byrokraciu, ktorá ohrozuje existenciu komunitných táborov,“ vyhlásil podpredseda KDH a poslanec Marián Čaučík. Kritizoval, že štát zrušil dlhodobo fungujúcu výnimku, ktorú po tlaku síce predĺžil, no v októbri definitívne vypršala.

S poslancom Petrom Stachurom (KDH) kritizovali niektoré súčasné pravidlá. Hovorili o ich absurdnosti. Spomenuli napríklad zákaz poschodových postelí pre deti do desať rokov či určovanie vzdialenosti záchodov od jedálne podľa smeru vetra.

Strana navrhuje aj redefiníciu pojmu zotavovacie podujatie a úpravu podmienok týkajúcich sa zdravotníkov na táboroch. Zároveň kritizovala ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) za nečinnosť a vládnu koalíciu za odkladanie prerokovania návrhu.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.