Preskočiť na obsah
  |  

Situácia v Hormuzskom prielive je alarmujúca, varuje grécky minister

Grécky minister námorníctva Vassilis Kikilias vyzval na ochranu globálnej lodnej dopravy a námorníkov v súvislosti s „alarmujúcou“ situáciou po rozšírení konfliktu s Iránom. Desiatky lodí uviazli v Hormuzskom prielive a širšej oblasti.

Doprava cez tento kľúčový priechod je už štvrtý deň uzavretá. Prieliv predstavuje približne 20 percent svetových dodávok ropy a plynu.

Iránsky predstaviteľ revolučných gárd podľa médií vyhlásil, že Irán bude strieľať na každú loď, ktorá sa pokúsi cez prieliv prejsť. Grécko, ktoré patrí medzi lídrov svetovej lodnej dopravy, eviduje v oblasti najmenej desať lodí plaviacich sa pod gréckou vlajkou a ďalších päť mimo prielivu. V širšom regióne sa nachádza viac ako 325 lodí pod gréckou správou.

Ministerstvo námornej dopravy odporučilo plavidlám, aby sa oblasti vyhýbali, a bezpečnosť námorníkov označilo za prioritu. Kikilias uviedol, že úrady sú s posádkami v nepretržitom kontakte a zatiaľ sú v poriadku, no situácia zostáva kritická.

Grécko zároveň pripravilo plán repatriácie tisícov svojich občanov, ich návrat však komplikuje uzavretý vzdušný priestor nad regiónom.

(reuters, max)

  |  

Izraelské jednotky rozširujú kontrolu v južnom Libanone

Izraelská armáda cez noc nasadila do južného Libanonu ďalšie sily. Cieľom je zaujať to, čo vojenský hovorca v utorok označil za obranné pozície na ochranu izraelského civilného obyvateľstva a strategických miest pred akýmkoľvek potenciálnym útokom Hizballáhu.

„V pohraničnej oblasti sme len v obrannom duchu, aby sme predišli útokom na civilistov a strategicky dôležité body,“ povedal podplukovník Nadav Šošani na online brífingu s novinármi.

Minister obrany Jisrael Kac vo vyhlásení podotkol, že povolil armáde postup a prevzatie kontroly nad ďalšími pozíciami v Libanone po tom, čo Hizballáh v nedeľu večer vypálil rakety na Izrael v reakcii na útoky USA a Izraela proti Iránu.

Izraelské sily obsadili od novembra 2024 päť pozícií v južnom Libanone.

(reuters, max)

  |  

Varšava chce mať vlastnú jadrovú zbraň

Poľsko chce byť v budúcnosti autonómne v oblasti jadrového odstrašovania, vyhlásil premiér Donald Tusk. Podľa jeho slov Európa pracuje na budovaní vlastných obranných spôsobilostí nezávisle od Spojených štátov a Varšava sa chce aktívne zapojiť do tohto procesu.

Tusk už v pondelok oznámil, že Poľsko rokuje s Francúzskom a skupinou najbližších európskych spojencov o pokročilom programe jadrového odstrašovania. V utorok pred zasadnutím vlády uviedol, že krajina výrazne investuje do budúcich jadrových elektrární a nechce zostať pasívna ani v otázke jadrovej bezpečnosti vo vojenskom kontexte, čo znamená, že Poliaci chcú mať vlastnú jadrovú zbraň.

„Budeme spolupracovať s našimi spojencami. Ako sa naše kapacity budú zvyšovať, budeme sa snažiť pripraviť Poľsko na autonómne konanie v tejto veci,“ dodal s dôvetkom, že rokovania s Francúzskom sa týkajú návrhu moderného systému jadrového odstrašovania a že konzultujú aj s ďalšími krajinami, ktoré prizvali k účasti na projekte.

Tému chce Tusk otvoriť aj na marcovom samite o jadrovej energii v Paríži, kde plánuje rokovať s prezidentom Emmanuelom Macronom aj ďalšími európskymi partnermi.

(reuters, max)

  |  

Akcie v USA sa prudko prepadli, Dow Jones stratil 1 100 bodov

Americké akcie sa po otvorení obchodovania v New Yorku prudko prepadli, keď index Dow Jones stratil viac ako 1 100 bodov. Investori reagovali na eskaláciu konfliktu medzi USA a Iránom, ktorý sa podľa všetkého môže predĺžiť.

Obavy z ďalšieho vývoja vyhnali ceny ropy nahor o približne osem percent, pričom napätie zvýšili aj správy o možnom uzavretí Hormuzského prielivu – kľúčovej tepny svetového obchodu s ropou. Irán podľa miestnych médií pohrozil útokmi na lode, ktoré by sa pokúsili prielivom preplávať.

Výrazný rast cien energií zároveň zdvihol výnosy amerických dlhopisov, keďže trhy začali počítať s vyššou infláciou.

To môže skomplikovať ďalšie kroky americkej centrálnej banky Fed, od ktorej sa očakávalo uvoľňovanie menovej politiky. Pokles zasiahol aj indexy S&P 500 a Nasdaq.

(tasr, mja)

  |  

V Bratislave pristáli prvé štátne repatriačné lety z Blízkeho východu

Na bratislavskom letisku pristáli prvé dva štátne repatriačné lety z Blízkeho východu, ktoré priviezli viac ako sto slovenských občanov a troch Čechov.

Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka je aktuálne schválených desať evakuačných letov, pričom šesť zabezpečuje letka ministerstva vnútra a štyri rezort obrany. Vláda je pripravená kapacity ešte rozšíriť, keďže záujem o návrat je veľký.

Minister zároveň upozornil, že nie je možné dopraviť späť každého občana vládnym špeciálom, a pomoc bude pokračovať dovtedy, kým sa neuvoľní bezletová zóna a neobnovia sa komerčné spojenia.

Repatriácie sú reakciou na eskaláciu konfliktu po útokoch USA a Izraela na iránske ciele a následných odvetných úderoch Teheránu, ktoré výrazne obmedzili leteckú dopravu v regióne.

(tasr, mja)

  |  

Česká polícia zasahuje na ministerstve, evakuovali 400 ľudí

V budove českého ministerstva životného prostredia, ktorá sa nachádza v pražskej štvrti Vršovice, zasahuje polícia. Dôvodom je podozrivý balík, ktorý prišiel poštou, na čo bola budova preventívne evakuovaná.

„Zasahujeme v budove Ministerstva životného prostredia ČR vo Vršoviciach, kde bol oznámený nález podozrivého balíčka doručeného poštou. Z objektu je preventívne evakuovaných približne 400 osôb.

Na mieste sú policajti aj pyrotechnici. Zisťujeme, či ide o nebezpečný predmet,“ informovala bez ďalších podrobností polícia.

Ministerstvo sa k zásahu zatiaľ nevyjadrilo.

(tasr, mja)