Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Armáda zasiahla budovu orgánu povereného voľbou vodcu Iránu

Izraelská armáda oznámila, že spustila ďalšiu sériu rozsiahlych útokov na infraštruktúru iránskeho režimu v Teheráne. Iránske médiá informovali, že na centrum mesta zaútočili americké a izraelské sily.

Jednotky Izraela a USA pri utorkových útokoch okrem Teheránu zasiahli aj mesto Kóm, kde sa terčom stala budova sídla Zhromaždenia znalcov, povereného voľbou nového najvyššieho vodcu Iránu. Podrobnosti o úderoch má armáda zverejniť neskôr, pričom podľa webu L’Orient-Le Jour ide od soboty už o deviatu vlnu útokov.

Izraelské ozbrojené sily zároveň uviedli, že vedú koordinované operácie v Teheráne a Bejrúte proti iránskym vojenským cieľom a hnutiu Hizballáh. V noci na utorok vyslali ďalšie jednotky do južného Libanonu, kde si zabezpečujú obranné pozície a vytvárajú nárazníkovú zónu pri hranici.

Armáda tiež informovala o útokoch na veliteľské centrá, sklady zbraní a komunikačné zariadenia Hizballáhu v Bejrúte. Hnutie sa prihlásilo k zodpovednosti za ďalší útok na vojenskú základňu v severnom Izraeli.

Libanonská armáda sa už údajne sťahuje z pozícií na juhu krajiny. Izrael si po prímerí z novembra 2024 ponechal kontrolu nad piatimi vyvýšenými pozíciami v južnom Libanone.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Grendel: Bombardiery mali evakuovať, Fico z nich má „aerotaxík“

Opozičné Hnutie Slovensko opätovne kritizuje ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) za nákup dopravných lietadiel Bombardier Global 5000 z roku 2024. Poslanci z klubu Slovensko – Za ľudí namietajú, že zbytočnosť nákupu potvrdila aj aktuálna situácia na Blízkom východe, keď tieto lietadlá nevyužili na evakuačné lety.

Podľa poslanca Gábora Grendela lietadlá kúpili bez súťaže za 50 miliónov eur a už v čase nákupu opozícia upozorňovala, že sú pre potreby armády nepoužiteľné. Tvrdí, že namiesto plnenia úloh Ozbrojených síl SR slúžia ako „aerotaxíky“.

Poukázal aj na to, že jedno z lietadiel mal využiť premiér Robert Fico (Smer) na presun na stranícku akciu v Košiciach. Poslanec Július Jakab vyzval predsedu vlády, aby let zaplatil.

Zároveň pripomenul, že lietadlá mali byť určené na núdzovú evakuáciu občanov. Hnutie Slovensko tiež kritizovalo premiéra za to, že podľa nich nekomunikuje tému preletov amerických bombardérov nad slovenským územím smerujúcich ku konfliktu s Iránom.

(tasr, max)

Minúta  |  

Envirorezort čelí kritike pre návrh zonácie NAPANT-u

V lokalite Muránik – Veľká Házička v oblasti Čierneho Váhu v Nízkych Tatrách sa podľa iniciatívy My sme les nachádza 28 ohrozených druhov lišajníkov, z ktorých niektoré sú kriticky ohrozené. Upozorňuje na to na základe externého odborného monitoringu a spolu s ďalšími organizáciami podáva hromadnú pripomienku k návrhu novej zonácie Národného parku Nízke Tatry (NAPANT).

Podľa iniciatívy sa staré lesy s výskytom vzácnych lišajníkov ocitli mimo najprísnejšie chránenej zóny A, hoci ide o štátne pozemky. Organizácie My sme les, Prales, WWF Slovensko, Aevis, SOS/BirdLife a Zelená väčšina žiadajú zaradiť všetky staré lesy vrátane Muránika do zóny A. Tvrdia, že z návrhu vypadlo 4 540 hektárov starých a prirodzených lesov, ktoré si vyžadujú bezzásahový režim.

Ministerstvo životného prostredia minulý týždeň predložilo zonáciu do skráteného pripomienkového konania s termínom do 4. marca. Uvádza, že ide o míľnik plánu obnovy a v prípade nesplnenia hrozia hospodárske škody.

Najprísnejšia zóna A s piatym stupňom ochrany má mať 29 126 hektárov. Park sa po úprave hraníc prekrýva so 42 existujúcimi chránenými územiami s celkovou výmerou 13 517 hektárov. Po schválení zonácie tieto územia zrušia s výnimkou jaskýň a národnej prírodnej rezervácie Hnilecká jelšina.

Rozšíriť majú aj bezzásahový režim pre biotopy hlucháňa hôrneho.

(tasr, max)

Minúta  |  

Sudca odmietol presunúť transrodovú väzenkyňu do ženskej väznice

Federálny sudca zamietol žiadosť o okamžitý presun 58-ročnej Amandy Cooperovej z mužskej väznice do ženského zariadenia.

Cooperovú, pôvodom z oblasti Montrealu, v roku 2001 vyhlásili za nebezpečného páchateľa po viacnásobných sexuálnych útokoch na ženy. Trest si odpykáva v prísne stráženej mužskej väznici Millhaven v Ontáriu. V čase, keď sa identifikovala ako muž, spáchala viacero sexuálnych trestných činov. V roku 2020 začala vystupovať ako žena a v roku 2024 podstúpila úplnú tranzíciu.

Jej právnička tvrdí, že po chirurgickej zmene pohlavia by ju mali podľa internej politiky umiestniť do ženskej väznice a že sa v mužskom zariadení obáva o bezpečnosť. Nápravná služba však žiadosť zamietla s odôvodnením, že Cooperová predstavuje vysoké riziko pre väzenkyne aj personál, pričom poukázala aj na jej minulosť.

Sudkyňa konštatovala, že existujú dôkazy o vysokom riziku a že súčasná väznica poskytuje primerané podmienky. Termín pojednávania zatiaľ nestanovili.

(cbc, lud)

Minúta  |  

Trump: Irán chce rokovať, no už je neskoro

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty majú dostatočné zásoby zbraní na to, aby mohli viesť vojny „navždy“. Na sociálnej sieti napísal, že USA disponujú „prakticky neobmedzenými“ zásobami munície a sú pripravené „vyhrať“.

Uviedol tiež, že Teherán chce rokovať, no podľa neho je už neskoro, zatiaľ čo Spojené štáty pokračujú vo vojenskej operácii proti Iránu.

„Ich protivzdušná obrana, letectvo, námorníctvo aj vedenie krajiny sú zničené. Chcú rokovať. Povedal som: ‚Príliš neskoro!‘,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Konflikt na Blízkom východe vstúpil do štvrtého dňa po tom, čo USA spolu s Izraelom podnikli v sobotu letecké útoky na Irán. Trump v pondelok uviedol, že operácia mala pôvodne trvať štyri až päť týždňov, no podľa neho sú Spojené štáty „výrazne pred plánom“. „Nech to trvá akokoľvek dlho, je to v poriadku. Urobíme, čo bude potrebné,“ povedal pred ceremoniálom v Bielom dome.

Trump pritom v minulosti kritizoval vojny v Iraku a Afganistane a v kampani sľuboval, že nové konflikty nezačne. Časť hnutia MAGA vyjadrila k útokom na Irán výhrady, hoci väčšina republikánov prezidenta podporuje. Trump zatiaľ k situácii nevystúpil s televíznym prejavom k národu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Putin telefonoval s Orbánom o Iráne aj dodávkach energií

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok telefonoval s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Kremeľ uviedol, že hlavnou témou bola eskalácia napätia okolo Iránu a na Blízkom východe po tom, čo USA a Izrael spustili vojenskú kampaň.

Lídri zároveň zhodnotili aktuálnu rusko-maďarskú spoluprácu a plnenie dohôd, na ktorých sa dohodli počas stretnutia v Moskve 28. novembra 2025.

Putin podľa vyhlásenia ocenil, že Maďarsko podporuje politické a diplomatické riešenie vojny na Ukrajine a hlási sa k „vyváženému, suverénnemu“ prístupu v medzinárodných otázkach. V telefonáte sa dotkli aj problému maďarských občanov, ktorých mobilizovali do ukrajinských ozbrojených síl a ktorí následne padli do ruského zajatia.

Obaja sa vrátili aj k novembrovým rokovaniam, ktoré Orbán označil za „veľmi pozitívne“. Budapešť po nich tvrdila, že dlhodobé dodávky energií z Ruska sú garantované.

Minister zahraničia Péter Szijjártó uviedol, že Putin potvrdil dodanie zmluvných objemov ropy a plynu načas cez Družbu aj TurkStream a že strany sa dohodli na zrýchlení výstavby jadrovej elektrárne Paks, pričom práce sa majú začať vo februári.

(lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.