Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mosad sledoval Chameneího cez pouličné kamery v Teheráne

Izrael podľa denníka Financial Times prenikol do rozsiahlej siete dopravných kamier v Teheráne a využil ju na sledovanie ochranky ajatolláha Alího Chameneího i ďalších predstaviteľov iránskeho režimu.

Získané zábery pomohli potvrdiť jeho polohu v deň útoku 28. februára, pri ktorom bol zabitý počas spoločnej americko-izraelskej operácie proti Iránu. Mosad mal mať k systému prístup už roky a pomocou umelej inteligencie analyzoval pohyb ochrankárov, ich adresy aj harmonogramy.

Kľúčové informácie údajne poskytol aj „ľudský zdroj“ CIA, ktorá sa k prípadu nevyjadrila. V deň operácie Izrael deaktivoval približne dvanásť mobilných veží, aby znemožnil varovanie ochranky.

Operácia bola plánovaná mesiace a upravená po zistení, že Chameneí sa stretne s predstaviteľmi režimu v teheránskom vládnom komplexe.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trump tvrdí, že Irán mal v pláne zaútočiť ako prvý

Americký prezident Donald Trump pred stretnutím s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom vyhlásil, že USA dosiahli výrazné vojenské úspechy proti Iránu. Zároveň zvýraznil, že keby USA a Izrael nepodnikli útok na Irán, tak ten by zaútočil ako prvý.

V Oválnej pracovni tvrdil, že iránska protivzdušná obrana a detekčné systémy boli prakticky zničené a že „takmer všetko bolo vyradené“.

Konflikt podľa neho inicioval Teherán, ktorý mal útočiť aj na civilné ciele a krajiny, ktoré s konfliktom nesúvisia. Trump zároveň naznačil, že mohol nepriamo prinútiť Izrael konať tvrdšie.

Informoval, že v Iráne údajne narastá počet ľudí žiadajúcich imunitu a že USA budú v operáciách pokračovať. Pripustil aj riziko, že prípadná zmena režimu nemusí priniesť zlepšenie. S Merzom chce rokovať nielen o Iráne, ale aj o možných obchodných dohodách medzi USA a Nemeckom.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Situácia v Hormuzskom prielive je alarmujúca, varuje grécky minister

Grécky minister námorníctva Vassilis Kikilias vyzval na ochranu globálnej lodnej dopravy a námorníkov v súvislosti s „alarmujúcou“ situáciou po rozšírení konfliktu s Iránom. Desiatky lodí uviazli v Hormuzskom prielive a širšej oblasti.

Doprava cez tento kľúčový priechod je už štvrtý deň uzavretá. Prieliv predstavuje približne 20 percent svetových dodávok ropy a plynu.

Iránsky predstaviteľ revolučných gárd podľa médií vyhlásil, že Irán bude strieľať na každú loď, ktorá sa pokúsi cez prieliv prejsť. Grécko, ktoré patrí medzi lídrov svetovej lodnej dopravy, eviduje v oblasti najmenej desať lodí plaviacich sa pod gréckou vlajkou a ďalších päť mimo prielivu. V širšom regióne sa nachádza viac ako 325 lodí pod gréckou správou.

Ministerstvo námornej dopravy odporučilo plavidlám, aby sa oblasti vyhýbali, a bezpečnosť námorníkov označilo za prioritu. Kikilias uviedol, že úrady sú s posádkami v nepretržitom kontakte a zatiaľ sú v poriadku, no situácia zostáva kritická.

Grécko zároveň pripravilo plán repatriácie tisícov svojich občanov, ich návrat však komplikuje uzavretý vzdušný priestor nad regiónom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Izraelské jednotky rozširujú kontrolu v južnom Libanone

Izraelská armáda cez noc nasadila do južného Libanonu ďalšie sily. Cieľom je zaujať to, čo vojenský hovorca v utorok označil za obranné pozície na ochranu izraelského civilného obyvateľstva a strategických miest pred akýmkoľvek potenciálnym útokom Hizballáhu.

„V pohraničnej oblasti sme len v obrannom duchu, aby sme predišli útokom na civilistov a strategicky dôležité body,“ povedal podplukovník Nadav Šošani na online brífingu s novinármi.

Minister obrany Jisrael Kac vo vyhlásení podotkol, že povolil armáde postup a prevzatie kontroly nad ďalšími pozíciami v Libanone po tom, čo Hizballáh v nedeľu večer vypálil rakety na Izrael v reakcii na útoky USA a Izraela proti Iránu.

Izraelské sily obsadili od novembra 2024 päť pozícií v južnom Libanone.

(reuters, max)

Minúta  |  

Varšava chce mať vlastnú jadrovú zbraň

Poľsko chce byť v budúcnosti autonómne v oblasti jadrového odstrašovania, vyhlásil premiér Donald Tusk. Podľa jeho slov Európa pracuje na budovaní vlastných obranných spôsobilostí nezávisle od Spojených štátov a Varšava sa chce aktívne zapojiť do tohto procesu.

Tusk už v pondelok oznámil, že Poľsko rokuje s Francúzskom a skupinou najbližších európskych spojencov o pokročilom programe jadrového odstrašovania. V utorok pred zasadnutím vlády uviedol, že krajina výrazne investuje do budúcich jadrových elektrární a nechce zostať pasívna ani v otázke jadrovej bezpečnosti vo vojenskom kontexte, čo znamená, že Poliaci chcú mať vlastnú jadrovú zbraň.

„Budeme spolupracovať s našimi spojencami. Ako sa naše kapacity budú zvyšovať, budeme sa snažiť pripraviť Poľsko na autonómne konanie v tejto veci,“ dodal s dôvetkom, že rokovania s Francúzskom sa týkajú návrhu moderného systému jadrového odstrašovania a že konzultujú aj s ďalšími krajinami, ktoré prizvali k účasti na projekte.

Tému chce Tusk otvoriť aj na marcovom samite o jadrovej energii v Paríži, kde plánuje rokovať s prezidentom Emmanuelom Macronom aj ďalšími európskymi partnermi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Akcie v USA sa prudko prepadli, Dow Jones stratil 1 100 bodov

Americké akcie sa po otvorení obchodovania v New Yorku prudko prepadli, keď index Dow Jones stratil viac ako 1 100 bodov. Investori reagovali na eskaláciu konfliktu medzi USA a Iránom, ktorý sa podľa všetkého môže predĺžiť.

Obavy z ďalšieho vývoja vyhnali ceny ropy nahor o približne osem percent, pričom napätie zvýšili aj správy o možnom uzavretí Hormuzského prielivu – kľúčovej tepny svetového obchodu s ropou. Irán podľa miestnych médií pohrozil útokmi na lode, ktoré by sa pokúsili prielivom preplávať.

Výrazný rast cien energií zároveň zdvihol výnosy amerických dlhopisov, keďže trhy začali počítať s vyššou infláciou.

To môže skomplikovať ďalšie kroky americkej centrálnej banky Fed, od ktorej sa očakávalo uvoľňovanie menovej politiky. Pokles zasiahol aj indexy S&P 500 a Nasdaq.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.