Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump a Rubio rozdielne vysvetľujú útok na Irán

Americký prezident Donald Trump uviedol, že nariadil zapojenie amerických síl do útoku Izraela na Irán, pretože sa obával, že Teherán zaútočí ako prvý. Jeho vyjadrenie však odporuje vysvetleniu ministra zahraničia Marca Rubia, ktorý deň predtým tvrdil, že Washington konal preventívne, aby zabránil iránskej odvete za plánovanú izraelskú operáciu.

„Vedeli sme, že Izrael podnikne akciu; vedeli sme, že to vyvolá útok proti americkým silám, a vedeli sme, že ak proti nim nepodnikneme preventívny útok skôr, ako oni zaútočia, utrpíme väčšie straty,“ povedal Rubio.

Rozdielne vyjadrenia vyvolali kritiku doma aj v zahraničí. Niektorí komentátori z konzervatívneho prostredia tvrdia, že Rubio tým naznačil, že Spojené štáty sa do konfliktu zapojili pod tlakom Izraela. Trump to odmietol a vyhlásil, že rozhodnutie bolo jeho vlastné.

Biely dom sa zároveň snaží tlmiť politické škody v čase, keď sa republikáni pripravujú na novembrové voľby do Kongresu. Irán tvrdí, že americký útok bol nevyprovokovaný.

Podľa predstaviteľov administratívy sa rozhodnutie o vojenskej akcii zrodilo po rokovaniach v Ženeve, kde americkí vyslanci tlačili na Irán, aby sa vzdal obohacovania uránu. Teherán to odmietol a navrhol pokračovať v programe, čo Washington považoval za neprijateľné.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Irán tvrdí, že má plnú kontrolu nad Hormuzským prielivom

Iránske Revolučné gardy (IRGC) vyhlásili, že majú plnú kontrolu nad Hormuzským prielivom – jednou z najdôležitejších dopravných tepien svetového obchodu s ropou a plynom, informuje web Economic Times.

Podľa predstaviteľa námorných síl IRGC Mohammada Akbarzadeha je prieliv „úplne pod kontrolou“ iránskeho námorníctva a každé plavidlo, ktoré sa pokúsi preplávať touto trasou, môže čeliť riziku útoku, vrátane zásahu raketami či dronmi.

Vyhlásenie prichádza v čase prudko rastúceho napätia na Blízkom východe. Hormuzský prieliv spája Perzský záliv s Arabským morom a patrí medzi najkritickejšie body globálneho energetického obchodu – prechádza ním významná časť svetových dodávok ropy a skvapalneného plynu.

Akékoľvek obmedzenie dopravy v tejto oblasti môže okamžite zasiahnuť ceny energií aj medzinárodnú lodnú dopravu. Vyjadrenia iránskych gardistov navyše nasledujú po vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý deň predtým uviedol, že americké námorníctvo je pripravené reagovať na ďalšiu eskaláciu konfliktu.

(mja)

Minúta  |  

Pre Slovákov na Blízkom východe mieria ďalšie repatriačné lety

Slovensko pokračuje v evakuácii svojich občanov z Blízkeho východu po eskalácii konfliktu medzi Izraelom, USA a Iránom. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár oznámil, že v stredu (4. marca) sa uskutoční ďalší repatriačný let z jordánskeho Ammánu a vo štvrtok sú naplánované dva ďalšie – z ománskeho Maskatu a opäť z Jordánska.

Podľa šéfa slovenskej diplomacie sa evakuácie prioritne zameriavajú na najzraniteľnejších ľudí, najmä matky s deťmi, maloletých a osoby so zdravotnými problémami. Jednotlivé prípady rezort vyhodnocuje podľa miery ohrozenia a koordinuje ich s partnerskými krajinami.

V utorok sa na Slovensko podarilo dopraviť 122 slovenských občanov, štyroch Čechov a jednu občianku Kazachstanu. Na prevoz boli nasadené vojenské lietadlo Spartan a vládny Airbus.

Repatriácie sú reakciou na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v regióne po útokoch USA a Izraela na iránske ciele a následných odvetných raketových a dronových útokoch Iránu. Konflikt výrazne narušil leteckú dopravu na Blízkom východe.

(tasr)

Minúta  |  

Pentagón chce po útokoch na Irán zrýchliť výrobu zbraní

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa plánuje stretnutie s predstaviteľmi najväčších zbrojárskych firiem v USA, aby urýchlila výrobu zbraní. Pentagón sa totiž snaží doplniť zásoby munície a techniky po nedávnych vojenských operáciách vrátane útokov na Irán. Na rokovania do Bieleho domu majú prísť firmy ako Lockheed Martin či Raytheon (RTX).

Podľa zdrojov má Washington obavy z vyčerpania zásob zbraní, keďže Spojené štáty v posledných rokoch poskytli miliardy dolárov v zbrojnej pomoci Ukrajine a zároveň podporujú Izrael vo vojne v Gaze. Operácia proti Iránu navyše spotrebovala aj moderné zbrane dlhšieho doletu.

Pentagón zároveň pripravuje mimoriadny rozpočtový balík približne vo výške 50 miliárd dolárov, ktorý by mal financovať doplnenie arzenálu. Medzi použité zbrane patrili napríklad rakety Tomahawk, stíhačky F-35 či útočné drony.

Administratíva zároveň zvyšuje tlak na zbrojárske firmy, aby uprednostnili výrobu pred vyplácaním ziskov akcionárom. Firmy, ktoré budú podľa Pentagónu zaostávať v plnení kontraktov, môžu čeliť sankciám alebo zrušeniu zmlúv.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kubánske úrady obvinili šesť ľudí z terorizmu po prestrelke na mori

Kubánska prokuratúra obvinila šesť osôb z „teroristických činov“ po incidente na mori, pri ktorom kubánske bezpečnostné sily zabili štyroch ľudí a ďalších šesť zranili. Podľa kubánskeho ministerstva vnútra skupina prišla z USA na rýchlom člne a po vstupe do kubánskych vôd údajne začala strieľať na plavidlo pohraničnej stráže. Bezpečnostné sily paľbu opätovali a zadržali šesť preživších.

Kubánske úrady tvrdia, že skupina bola silno ozbrojená – mala takmer 13-tisíc nábojov, 13 pušiek a 11 pištolí. Zadržané zbrane a poškodené člny, posiate stopami po guľkách, ukázali v štátnej televízii. Podľa prokuratúry môžu dotknutí čeliť viacerým obvineniam súvisiacim s terorizmom.

Ak budú uznaní vinnými, hrozia im tresty od 10 do 30 rokov väzenia, v najvážnejších prípadoch dokonca aj trest smrti.

Kubánske úrady zároveň tvrdia, že najmenej dvaja zo zadržaných už figurovali na zozname podozrivých z terorizmu. Spojené štáty však kubánsku verziu spochybňujú a žiadajú nezávislé vyšetrovanie incidentu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Skutočná reakcia trhov na vojnu v Iráne môže prísť až neskôr

Šéf investičnej banky Goldman Sachs David Solomon vyjadril prekvapenie nad relatívne pokojnou reakciou finančných trhov na konflikt na Blízkom východe.

Podľa neho by vzhľadom na rozsah udalostí bolo možné očakávať výraznejšie otrasy, no investori zatiaľ reagujú celkom mierne. Domnieva sa, že trhy potrebujú ešte niekoľko týždňov, aby naplno vyhodnotili krátkodobé aj dlhodobejšie dôsledky konfliktu.

Napätie už tlačí nahor ceny ropy, čo zvyšuje obavy z inflácie. Zároveň klesajú globálne akciové indexy a investori presúvajú kapitál do bezpečnejších aktív, napríklad do amerického dolára. Poklesy na Wall Street sú však zatiaľ relatívne mierne.

Solomon zároveň upozornil, že americkej ekonomike momentálne pomáha kombinácia priaznivých makroekonomických faktorov, vrátane uvoľňovania menovej politiky. Nevylučuje však, že hospodárstvo môže v tomto roku rásť rýchlejšie, než sa očakáva, čo by mohlo opäť zvýšiť inflačné tlaky.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.