Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eskalácia na Blízkom východe ohrozuje prežitie kresťanov

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi upozorňuje, že eskalácia násilia na Blízkom východe môže mať pre kresťanské komunity v regióne dramatické následky.

Podľa organizácie už tisíce ľudí opúšťajú svoje domovy a mnohé cirkevné spoločenstvá, ktoré sa len nedávno zotavili z predchádzajúcich konfliktov, opäť čelia otázke vlastného prežitia, informuje TK KBS.

Najnovšie napätie zasiahlo najmä Libanon. Po nočných náletoch zo začiatku marca muselo podľa vlády krajiny opustiť svoje domovy približne 30-tisíc ľudí. Útoky zasiahli južné predmestia Bejrútu, juh krajiny aj údolie Bekáa.

Cirkevné školy, farské centrá a kláštory začali prijímať vysídlené rodiny, pričom miestni biskupi varujú, že ak bude eskalácia pokračovať, pomoc bude potrebovať ešte viac ľudí. Obavy rastú aj v Iraku, kde sa kresťanské dediny po rokoch ničenia len postupne obnovujú. Podľa ACN by nová vojna mohla spôsobiť, že mnohé rodiny sa už nikdy nevrátia.

Nadácia vyzýva na modlitbu za mier a na medzinárodnú solidaritu, aby kresťanská prítomnosť v kolíske kresťanstva nezanikla.

(mja)

Minúta  |  

Epstein podľa FBI vykorisťoval slovenskú pilotku

Slovenka Naďa Marcinková, bývalá modelka a pilotka lietadla Jeffreyho Epsteina prezývaného „Lolita Express“, podľa nových dokumentov amerického ministerstva spravodlivosti spolupracovala s vyšetrovateľmi.

Informácie o Epsteinovi a jeho spolupracovníčke Ghislaine Maxwellovej poskytovala vyšetrovateľom v období od 2018 do 2022, informuje New York Post.

Podľa listu federálnych agentov sa zúčastnila na viacerých stretnutiach s vyšetrovateľmi, ktorí riešili obvinenia z obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania. Jej právnici pritom žiadali pomoc amerických úradov, aby mohla zostať v USA po uplynutí platnosti víz.

FBI ju zároveň označil za obeť obchodovania s ľuďmi, ktorú Epstein podľa vyšetrovateľov zneužíval a manipuloval.

Marcinková sa do Spojených štátov dostala začiatkom milénia cez modelingovú agentúru spojenca Epsteina Jeana-Luca Brunela. Neskôr získala pilotnú licenciu a lietala na Epsteinovom súkromnom lietadle.

V súdnych dokumentoch sa jej meno objavovalo v súvislosti s Epsteinovou sieťou, no nikdy nebola obvinená. Jej právnici dlhodobo tvrdia, že sama patrila medzi obete.

(mja)

Minúta  |  

Trump a Rubio rozdielne vysvetľujú útok na Irán

Americký prezident Donald Trump uviedol, že nariadil zapojenie amerických síl do útoku Izraela na Irán, pretože sa obával, že Teherán zaútočí ako prvý. Jeho vyjadrenie však odporuje vysvetleniu ministra zahraničia Marca Rubia, ktorý deň predtým tvrdil, že Washington konal preventívne, aby zabránil iránskej odvete za plánovanú izraelskú operáciu.

„Vedeli sme, že Izrael podnikne akciu; vedeli sme, že to vyvolá útok proti americkým silám, a vedeli sme, že ak proti nim nepodnikneme preventívny útok skôr, ako oni zaútočia, utrpíme väčšie straty,“ povedal Rubio.

Rozdielne vyjadrenia vyvolali kritiku doma aj v zahraničí. Niektorí komentátori z konzervatívneho prostredia tvrdia, že Rubio tým naznačil, že Spojené štáty sa do konfliktu zapojili pod tlakom Izraela. Trump to odmietol a vyhlásil, že rozhodnutie bolo jeho vlastné.

Biely dom sa zároveň snaží tlmiť politické škody v čase, keď sa republikáni pripravujú na novembrové voľby do Kongresu. Irán tvrdí, že americký útok bol nevyprovokovaný.

Podľa predstaviteľov administratívy sa rozhodnutie o vojenskej akcii zrodilo po rokovaniach v Ženeve, kde americkí vyslanci tlačili na Irán, aby sa vzdal obohacovania uránu. Teherán to odmietol a navrhol pokračovať v programe, čo Washington považoval za neprijateľné.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Irán tvrdí, že má plnú kontrolu nad Hormuzským prielivom

Iránske Revolučné gardy (IRGC) vyhlásili, že majú plnú kontrolu nad Hormuzským prielivom – jednou z najdôležitejších dopravných tepien svetového obchodu s ropou a plynom, informuje web Economic Times.

Podľa predstaviteľa námorných síl IRGC Mohammada Akbarzadeha je prieliv „úplne pod kontrolou“ iránskeho námorníctva a každé plavidlo, ktoré sa pokúsi preplávať touto trasou, môže čeliť riziku útoku, vrátane zásahu raketami či dronmi.

Vyhlásenie prichádza v čase prudko rastúceho napätia na Blízkom východe. Hormuzský prieliv spája Perzský záliv s Arabským morom a patrí medzi najkritickejšie body globálneho energetického obchodu – prechádza ním významná časť svetových dodávok ropy a skvapalneného plynu.

Akékoľvek obmedzenie dopravy v tejto oblasti môže okamžite zasiahnuť ceny energií aj medzinárodnú lodnú dopravu. Vyjadrenia iránskych gardistov navyše nasledujú po vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý deň predtým uviedol, že americké námorníctvo je pripravené reagovať na ďalšiu eskaláciu konfliktu.

(mja)

Minúta  |  

Pre Slovákov na Blízkom východe mieria ďalšie repatriačné lety

Slovensko pokračuje v evakuácii svojich občanov z Blízkeho východu po eskalácii konfliktu medzi Izraelom, USA a Iránom. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár oznámil, že v stredu (4. marca) sa uskutoční ďalší repatriačný let z jordánskeho Ammánu a vo štvrtok sú naplánované dva ďalšie – z ománskeho Maskatu a opäť z Jordánska.

Podľa šéfa slovenskej diplomacie sa evakuácie prioritne zameriavajú na najzraniteľnejších ľudí, najmä matky s deťmi, maloletých a osoby so zdravotnými problémami. Jednotlivé prípady rezort vyhodnocuje podľa miery ohrozenia a koordinuje ich s partnerskými krajinami.

V utorok sa na Slovensko podarilo dopraviť 122 slovenských občanov, štyroch Čechov a jednu občianku Kazachstanu. Na prevoz boli nasadené vojenské lietadlo Spartan a vládny Airbus.

Repatriácie sú reakciou na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v regióne po útokoch USA a Izraela na iránske ciele a následných odvetných raketových a dronových útokoch Iránu. Konflikt výrazne narušil leteckú dopravu na Blízkom východe.

(tasr)

Minúta  |  

Pentagón chce po útokoch na Irán zrýchliť výrobu zbraní

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa plánuje stretnutie s predstaviteľmi najväčších zbrojárskych firiem v USA, aby urýchlila výrobu zbraní. Pentagón sa totiž snaží doplniť zásoby munície a techniky po nedávnych vojenských operáciách vrátane útokov na Irán. Na rokovania do Bieleho domu majú prísť firmy ako Lockheed Martin či Raytheon (RTX).

Podľa zdrojov má Washington obavy z vyčerpania zásob zbraní, keďže Spojené štáty v posledných rokoch poskytli miliardy dolárov v zbrojnej pomoci Ukrajine a zároveň podporujú Izrael vo vojne v Gaze. Operácia proti Iránu navyše spotrebovala aj moderné zbrane dlhšieho doletu.

Pentagón zároveň pripravuje mimoriadny rozpočtový balík približne vo výške 50 miliárd dolárov, ktorý by mal financovať doplnenie arzenálu. Medzi použité zbrane patrili napríklad rakety Tomahawk, stíhačky F-35 či útočné drony.

Administratíva zároveň zvyšuje tlak na zbrojárske firmy, aby uprednostnili výrobu pred vyplácaním ziskov akcionárom. Firmy, ktoré budú podľa Pentagónu zaostávať v plnení kontraktov, môžu čeliť sankciám alebo zrušeniu zmlúv.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.