Preskočiť na obsah
  |  

Nástupca Chameneího bude cieľom eliminácie, zaznieva z Izraela

Izraelský minister obrany Jisrael Kac vyhlásil, že každý nový vodca Iránu, ktorý nahradí zabitého najvyššieho lídra Alího Chameneího, bude považovaný za legitímny cieľ izraelskej armády, informuje Times of Israel.

Podľa jeho slov sa to týka každého predstaviteľa iránskeho režimu, ktorý bude pokračovať v politike namierenej proti Izraelu, Spojeným štátom a ich spojencom.

Kac zdôraznil, že nezáleží na tom, kto Chameneího nahradí a ani kde sa bude nachádzať. Ak nový líder bude pokračovať v stratégii, ktorú Izrael označuje za snahu o jeho zničenie, bude podľa neho „jednoznačným cieľom eliminácie“.

Izrael podľa ministra plánuje pokračovať v operáciách spolu so Spojenými štátmi, aby oslabil vojenské a politické kapacity iránskeho režimu. Cieľom má byť aj vytvorenie podmienok, ktoré by podľa izraelskej vlády umožnili iránskemu obyvateľstvu zmeniť súčasný politický systém.

(mja)

  |  

Politico: Vojna s Iránom môže oslabiť podporu Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že dlhodobé boje na Blízkom východe by pravdepodobne ovplyvnili dodávky zbraní pre Kyjev. Najmä americké rakety a systémy protivzdušnej obrany Patriot sú pre Ukrajinu kľúčové pri obrane proti ruským raketovým a dronovým útokom, informuje portál Politico.

Európski predstavitelia sa taktiež obávajú, že vojenský konflikt USA a Izraela s Iránom môže oslabiť podporu Ukrajiny vo vojne s Ruskom. Ak by sa konflikt na Blízkom východe predĺžil, Washington by podľa nich mohol presmerovať politickú pozornosť aj vojenské zdroje práve do tohto regiónu.

Spojené štáty by sa mohli sústrediť na doplnenie vlastných zbrojných zásob, čo by znamenalo menej dostupných zbraní pre Európu aj Ukrajinu. Analytici zároveň upozorňujú, že otvorenie ďalšieho vojenského frontu môže oslabiť schopnosť Washingtonu venovať sa mierovým rokovaniam medzi Kyjevom a Moskvou.

Ukrajinské vedenie však zdôrazňuje, že rokovania o ukončení vojny s Ruskom zatiaľ pokračujú a konflikt na Blízkom východe ich oficiálne nezastavil.

(mja)

  |  

V stredu sa začnú trojdňové pohrebné obrady Chameneího

Najvyšší vodca Iránu Alí Chameneí podľa iránskych médií zahynul pri spoločnom izraelsko-americkom leteckom útoku. Rozlúčkový obrad sa začne v stredu večer v Teheráne a potrvá tri dni.

Podľa predstaviteľov iránskej Islamskej propagačnej rady bude verejnosť môcť prísť vzdať hold zosnulému lídrovi do modlitebnej haly imáma Chomejního. Presný termín pohrebného sprievodu úrady oznámia neskôr.

Chameneí stál na čele Iránu viac než tri desaťročia a patril medzi najvplyvnejšie osobnosti islamskej republiky. Jeho vláda bola dlhodobo charakteristická ostrou rétorikou voči Spojeným štátom a Izraelu.

Jeho smrť prichádza v čase prudkej eskalácie konfliktu medzi Iránom na jednej strane a Izraelom so Spojenými štátmi na strane druhej. Očakáva sa, že pohrebné obrady v Teheráne budú sprevádzané masovou účasťou verejnosti aj vysokých predstaviteľov režimu.

(reuters, mja)

  |  

Vojna USA a Izraela s Iránom ochromila export ropy a plynu

Konflikt spôsobil výpadky produkcie ropy a plynu v krajinách od Kataru až po Irak a zároveň prakticky zastavil lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a LNG.

Irak už znížil produkciu asi o 1,5 milióna barelov denne a varuje, že bez obnovenia exportu môže byť nútený zastaviť takmer celú ťažbu. Katar medzitým prerušil prevádzku niektorých najväčších zariadení na skvapalnený plyn na svete, ktoré zabezpečujú približne 20 percent globálnych dodávok LNG. Problémy hlási aj Saudská Arábia, ktorá zastavila prevádzku veľkej rafinérie Ras Tanura.

Dôsledkom sú prudko rastúce ceny energií. Cena ropy Brent stúpla na viac ako 81 dolárov za barel, zatiaľ čo európske ceny plynu krátkodobo vyskočili až o 40 percent.

Washington zvažuje nasadenie amerického námorníctva na eskortu tankerov cez Hormuzský prieliv, aby zabránil ďalšiemu narušeniu globálneho trhu s energiami.

(reuters, mja)

  |  

Eskalácia na Blízkom východe ohrozuje prežitie kresťanov

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi upozorňuje, že eskalácia násilia na Blízkom východe môže mať pre kresťanské komunity v regióne dramatické následky.

Podľa organizácie už tisíce ľudí opúšťajú svoje domovy a mnohé cirkevné spoločenstvá, ktoré sa len nedávno zotavili z predchádzajúcich konfliktov, opäť čelia otázke vlastného prežitia, informuje TK KBS.

Najnovšie napätie zasiahlo najmä Libanon. Po nočných náletoch zo začiatku marca muselo podľa vlády krajiny opustiť svoje domovy približne 30-tisíc ľudí. Útoky zasiahli južné predmestia Bejrútu, juh krajiny aj údolie Bekáa.

Cirkevné školy, farské centrá a kláštory začali prijímať vysídlené rodiny, pričom miestni biskupi varujú, že ak bude eskalácia pokračovať, pomoc bude potrebovať ešte viac ľudí. Obavy rastú aj v Iraku, kde sa kresťanské dediny po rokoch ničenia len postupne obnovujú. Podľa ACN by nová vojna mohla spôsobiť, že mnohé rodiny sa už nikdy nevrátia.

Nadácia vyzýva na modlitbu za mier a na medzinárodnú solidaritu, aby kresťanská prítomnosť v kolíske kresťanstva nezanikla.

(mja)

  |  

Epstein podľa FBI vykorisťoval slovenskú pilotku

Slovenka Naďa Marcinková, bývalá modelka a pilotka lietadla Jeffreyho Epsteina prezývaného „Lolita Express“, podľa nových dokumentov amerického ministerstva spravodlivosti spolupracovala s vyšetrovateľmi.

Informácie o Epsteinovi a jeho spolupracovníčke Ghislaine Maxwellovej poskytovala vyšetrovateľom v období od 2018 do 2022, informuje New York Post.

Podľa listu federálnych agentov sa zúčastnila na viacerých stretnutiach s vyšetrovateľmi, ktorí riešili obvinenia z obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania. Jej právnici pritom žiadali pomoc amerických úradov, aby mohla zostať v USA po uplynutí platnosti víz.

FBI ju zároveň označil za obeť obchodovania s ľuďmi, ktorú Epstein podľa vyšetrovateľov zneužíval a manipuloval.

Marcinková sa do Spojených štátov dostala začiatkom milénia cez modelingovú agentúru spojenca Epsteina Jeana-Luca Brunela. Neskôr získala pilotnú licenciu a lietala na Epsteinovom súkromnom lietadle.

V súdnych dokumentoch sa jej meno objavovalo v súvislosti s Epsteinovou sieťou, no nikdy nebola obvinená. Jej právnici dlhodobo tvrdia, že sama patrila medzi obete.

(mja)