Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin navrhol Orbánovi prepustenie maďarských vojnových zajatcov

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok telefonoval s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Podľa Kremľa sa venovali najmä otázke maďarských občanov mobilizovaných do ukrajinskej armády.

Putin počas rozhovoru ponúkol Orbánovi prepustenie maďarských vojnových zajatcov, ktorých zadržali ruské jednotky. Informoval o tom server magyarnemzet.hu s odvolaním sa na ruský portál gazeta.ru.

Téma prichádza v čase napätia medzi Budapešťou a Kyjevom. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó už skôr oznámil, že maďarská diplomacia si predvolala ukrajinského veľvyslanca v Budapešti v súvislosti s údajnou nútenou mobilizáciou Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti.

Maďarská vláda tvrdí, že je neprijateľné, aby príslušníkov maďarskej menšiny na Ukrajine násilne povolávali do vojenskej služby. Szijjártó zároveň uviedol, že Budapešť naďalej tlačí na Európsku úniu, aby uvalila sankcie na ukrajinských vojenských predstaviteľov zodpovedných za tieto kroky.

Putin a Orbán počas telefonátu hovorili aj o rusko-maďarskej spolupráci a zhodnotili výsledky dohôd podpísaných pri ich stretnutí v Moskve v novembri 2025.

Dotkli sa aj napätej situácie okolo Iránu a na Blízkom východe a jej možných dôsledkov pre energetický sektor. Putin podľa Kremľa ocenil postoj maďarskej vlády k politicko-diplomatickému riešeniu vojny na Ukrajine.

Szijjártó pricestoval v stredu do Moskvy, kde by mal rokovať s Putinom o zastavenej prevádzke ropovodu Družba a o osude maďarských vojnových zajatcov slúžiacich v ukrajinskej armáde, ktorých zajali Rusi.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Kaliňák nevie, kedy prídu objednané systémy PVO z Izraela

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) zatiaľ nevie povedať, kedy by mohli prísť prvé dodávky objednaných protivzdušných systémov z Izraela. Omeškanie spôsobuje bezpečnostná situácia v krajine a na celom Blízkom východe.

„Lietadlo, ktoré išlo po niektoré komponenty v rámci prvej dodávky, zrazu stratilo povolenie na pristátie a nemohlo pristáť na jednej zo základní,“ ozrejmil Kaliňák po stredajšom rokovaní vlády.

Ako dodal, v regióne prebieha vojna a s Izraelom nemôže aktuálne dodávky riešiť, keďže jeho letiská sú pod útokom. Doplnil, že on sám teraz venuje pozornosť repatriáciám uviaznutých občanov.

O tom, že Slovensko nakúpi od Izraela šesť mobilných systémov protivzdušnej obrany Barak, informoval minister ešte v auguste 2024 po schválení vládou. Priblížil vtedy, že predpokladaná cena je viac než 554 miliónov eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Blanár potvrdil ďalších osem repatriačných letov

Z ôsmich ďalších repatriačných letov na Blízky východ bude päť smerovať do ománskeho Maskatu. Vojenský stroj Spartan zároveň uskutoční ešte jeden evakuačný let z Jordánska. Po stredajšom rokovaní vlády o tom informovali ministri zahraničných vecí Juraj Blanár a obrany Robert Kaliňák (obaja Smer).

Blanár poznamenal, že štát komunikuje s občanmi uviaznutými v zahraničí. Medzinárodné operačné krízové centrum podľa neho denne poskytuje informácie kontaktovaným osobám, zverejňuje aktuálne oznámenia a komunikuje aj s cestovnými kanceláriami.

Kaliňák doplnil, že repatriačné lety zabezpečuje aj spoločnosť Smartwings. Situácia v Spojených arabských emirátoch bola podľa neho v noci pokojnejšia, no vzdušný priestor zatiaľ zostáva uzavretý. V prípade jeho otvorenia očakáva, že letecké spoločnosti budú schopné čo najrýchlejšie prepraviť turistov domov.

Prví repatrianti pristáli v Bratislave 3. marca.

(tasr, max)

Minúta  |  

Systémy NATO zostrelili iránsku raketu pri Turecku

Systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO v stredu zostrelili balistickú raketu odpálenú z Iránu, ktorá smerovala do tureckého vzdušného priestoru. Uviedlo to turecké ministerstvo obrany. Raketa podľa rezortu preletela ponad Sýriu a Irak a bola zničená nad východnou časťou Stredozemného mora.

Turecké ministerstvo zároveň oznámilo, že pri incidente nedošlo k žiadnym obetiam ani zraneniam. Ankara však zdôraznila, že si vyhradzuje právo reagovať na akékoľvek nepriateľské kroky namierené proti Turecku.

V stanovisku zároveň varovala všetky strany, aby sa zdržali krokov, ktoré by mohli situáciu ďalej vyhrotiť a viesť k eskalácii konfliktu v regióne. Turecko tak podľa vlastných slov pozorne sleduje vývoj a zároveň apeluje na zníženie napätia.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Moskva obvinila Ukrajinu z prvého útoku na tanker s LNG

Ruské ministerstvo dopravy v stredu obvinilo Ukrajinu z útoku na ruský tanker so skvapalneným zemným plynom Arctic Metagaz, ktorý v utorok začal horieť v Stredozemnom mori. Ak sa by informácie potvrdili, išlo by o prvý známy útok Ukrajiny na ruskú loď prevážajúcu LNG.

Na plavidlo podľa Moskvy zaútočili ukrajinské námorné drony. Ministerstvo incident označilo za „akt medzinárodného terorizmu a námorného pirátstva“, ktorý podľa neho porušuje základné normy medzinárodného námorného práva.

Loď prevážala náklad z ruského arktického prístavu Murmansk. Útok sa podľa ruských úradov stal v medzinárodných vodách pri Malte. Moskva zároveň poďakovala maltským záchranným službám za pomoc pri incidente.

Na palube sa nachádzalo 30 členov posádky s ruským občianstvom. Ministerstvo dopravy uviedlo, že všetci sú v bezpečí.

Rusko zároveň tvrdí, že útočné drony vyrazili z líbyjského pobrežia. Ukrajinská bezpečnostná služba sa k obvineniam bezprostredne nevyjadrila. Správca plavidla LLC SMP Techmanagement ani ruský producent LNG Novatek zatiaľ incident nekomentovali.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Reuters: Chameneího syn prežil útoky, môže byť nástupcom otca

Syn zosnulého iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího a jeho potenciálny nástupca Modžtabá prežil americko-izraelské útoky na Irán. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje.

Podľa týchto zdrojov Modžtabá Chameneí nebol v čase útoku v Teheráne, keď jeho otec zahynul. Iránske štátne médiá oznámili smrť Alího Chameneího v nedeľu. Jeden zo zdrojov agentúry tvrdí, že Modžtabá je nažive a útoky prežil.

Iránske vedenie ho považuje za potenciálneho nového najvyššieho duchovného vodcu. Druhý najstarší syn nebohého Chameneího má 56 rokov. Ide o stredne postaveného duchovného s úzkymi väzbami na elitné Revolučné gardy, v rámci mocenskej štruktúry patrí medzi najvplyvnejšie postavy.

Chameneí viedol islamskú republiku od roku 1989. Zahynul pri izraelskom leteckom útoku ráno 28. februára, prakticky hneď na začiatku spoločnej americko-izraelskej vojenskej operácie proti Iránu.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.