Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA: Zabili sme Iránca spájaného s plánom atentátu na Trumpa

Americká armáda v stredu oznámila, že zabila iránskeho predstaviteľa, ktorý viedol jednotku stojacu za údajným plánom atentátu na prezidenta Donalda Trumpa.

„Lídra jednotky, ktorá sa pokúsila zavraždiť prezidenta Trumpa, sme vypátrali a zabili. Irán sa pokúsil zabiť prezidenta a Trump sa napokon smial posledný,“ povedal minister obrany Pete Hegseth na tlačovej konferencii.

Konkrétne meno neuviedol, dodal však, že operáciu vykonali v utorok.

Americké ministerstvo spravodlivosti v roku 2024 obvinilo iránskeho muža v súvislosti s údajným plánom atentátu, ktorý podľa vyšetrovateľov nariadili Iránske revolučné gardy (IRGC). Terčom bol vraj Trump, ktorý bol v tom čase zvoleným prezidentom USA.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Prešovský herec je právoplatne vinný zo zabitia kamaráta

Krajský súd v Prešove v stredu zamietol odvolanie herca Martina Durkáča proti rozsudku Okresného súdu Prešov, ktorý mu uložil desaťročný trest za zabitie kamaráta Michala. Rozsudok je právoplatný. Obžalovaného dodali do výkonu trestu odňatia slobody. Upozornil na to portál Noviny.sk.

Okresný súd Prešov uznal Durkáča za vinného už v júni 2024 a odsúdil ho na desať rokov väzenia s najnižším stupňom stráženia. Krajský súd však v októbri toho istého roka rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prerokovanie s tým, že vykonané dôkazy nepostačovali na zákonné rozhodnutie.

Po opätovnom prerokovaní prípadu v októbri minulého roka okresný súd obžalovaného opäť uznal za vinného zo zločinu zabitia a uložil mu desaťročný trest so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Durkáč a jeho obhajca sa proti rozsudku opäť odvolali.

Jeho 29-ročný kamarát Michal, ktorý ho podľa medializovaných informácií prišiel navštíviť do Prešova, zomrel v novembri 2022 v jednom z prešovských bytov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Putin navrhol Orbánovi prepustenie maďarských vojnových zajatcov

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok telefonoval s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Podľa Kremľa sa venovali najmä otázke maďarských občanov mobilizovaných do ukrajinskej armády.

Putin počas rozhovoru ponúkol Orbánovi prepustenie maďarských vojnových zajatcov, ktorých zadržali ruské jednotky. Informoval o tom server magyarnemzet.hu s odvolaním sa na ruský portál gazeta.ru.

Téma prichádza v čase napätia medzi Budapešťou a Kyjevom. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó už skôr oznámil, že maďarská diplomacia si predvolala ukrajinského veľvyslanca v Budapešti v súvislosti s údajnou nútenou mobilizáciou Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti.

Maďarská vláda tvrdí, že je neprijateľné, aby príslušníkov maďarskej menšiny na Ukrajine násilne povolávali do vojenskej služby. Szijjártó zároveň uviedol, že Budapešť naďalej tlačí na Európsku úniu, aby uvalila sankcie na ukrajinských vojenských predstaviteľov zodpovedných za tieto kroky.

Putin a Orbán počas telefonátu hovorili aj o rusko-maďarskej spolupráci a zhodnotili výsledky dohôd podpísaných pri ich stretnutí v Moskve v novembri 2025.

Dotkli sa aj napätej situácie okolo Iránu a na Blízkom východe a jej možných dôsledkov pre energetický sektor. Putin podľa Kremľa ocenil postoj maďarskej vlády k politicko-diplomatickému riešeniu vojny na Ukrajine.

Szijjártó pricestoval v stredu do Moskvy, kde by mal rokovať s Putinom o zastavenej prevádzke ropovodu Družba a o osude maďarských vojnových zajatcov slúžiacich v ukrajinskej armáde, ktorých zajali Rusi.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Kaliňák nevie, kedy prídu objednané systémy PVO z Izraela

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) zatiaľ nevie povedať, kedy by mohli prísť prvé dodávky objednaných protivzdušných systémov z Izraela. Omeškanie spôsobuje bezpečnostná situácia v krajine a na celom Blízkom východe.

„Lietadlo, ktoré išlo po niektoré komponenty v rámci prvej dodávky, zrazu stratilo povolenie na pristátie a nemohlo pristáť na jednej zo základní,“ ozrejmil Kaliňák po stredajšom rokovaní vlády.

Ako dodal, v regióne prebieha vojna a s Izraelom nemôže aktuálne dodávky riešiť, keďže jeho letiská sú pod útokom. Doplnil, že on sám teraz venuje pozornosť repatriáciám uviaznutých občanov.

O tom, že Slovensko nakúpi od Izraela šesť mobilných systémov protivzdušnej obrany Barak, informoval minister ešte v auguste 2024 po schválení vládou. Priblížil vtedy, že predpokladaná cena je viac než 554 miliónov eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Blanár potvrdil ďalších osem repatriačných letov

Z ôsmich ďalších repatriačných letov na Blízky východ bude päť smerovať do ománskeho Maskatu. Vojenský stroj Spartan zároveň uskutoční ešte jeden evakuačný let z Jordánska. Po stredajšom rokovaní vlády o tom informovali ministri zahraničných vecí Juraj Blanár a obrany Robert Kaliňák (obaja Smer).

Blanár poznamenal, že štát komunikuje s občanmi uviaznutými v zahraničí. Medzinárodné operačné krízové centrum podľa neho denne poskytuje informácie kontaktovaným osobám, zverejňuje aktuálne oznámenia a komunikuje aj s cestovnými kanceláriami.

Kaliňák doplnil, že repatriačné lety zabezpečuje aj spoločnosť Smartwings. Situácia v Spojených arabských emirátoch bola podľa neho v noci pokojnejšia, no vzdušný priestor zatiaľ zostáva uzavretý. V prípade jeho otvorenia očakáva, že letecké spoločnosti budú schopné čo najrýchlejšie prepraviť turistov domov.

Prví repatrianti pristáli v Bratislave 3. marca.

(tasr, max)

Minúta  |  

Systémy NATO zostrelili iránsku raketu pri Turecku

Systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO v stredu zostrelili balistickú raketu odpálenú z Iránu, ktorá smerovala do tureckého vzdušného priestoru. Uviedlo to turecké ministerstvo obrany. Raketa podľa rezortu preletela ponad Sýriu a Irak a bola zničená nad východnou časťou Stredozemného mora.

Turecké ministerstvo zároveň oznámilo, že pri incidente nedošlo k žiadnym obetiam ani zraneniam. Ankara však zdôraznila, že si vyhradzuje právo reagovať na akékoľvek nepriateľské kroky namierené proti Turecku.

V stanovisku zároveň varovala všetky strany, aby sa zdržali krokov, ktoré by mohli situáciu ďalej vyhrotiť a viesť k eskalácii konfliktu v regióne. Turecko tak podľa vlastných slov pozorne sleduje vývoj a zároveň apeluje na zníženie napätia.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.