Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Inšpekcia prepustila vyšetrovateľku Alžbetu Farkašovú

Vyšetrovateľku Alžbetu Farkašovú prepustili zo zadržania na slobodu bez vznesenia obvinenia. Potvrdil to jej právny zástupca Ján Dulovič. Upozornil na to Denník N.

„Moja klientka bola prepustená na slobodu bez vznesenia obvinenia,“ priblížil Dulovič. Na otázku o ďalších zadržaných osobách odpovedal, že v súčasnosti ešte stále vykonávajú procesné úkony vo veci.

Farkašovú zadržali v utorok v rámci akcie „Kajúcnik“ tímu Veritas ako podozrivú. Spolu s ňou skončili v rukách polície aj Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Branislav Dunčko a prokurátor generálnej prokuratúry Michal Šúrek.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) v stredu povedal, že akciu pripravovali takmer rok.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Rusko prepustí dvoch zadržaných maďarských občanov

Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že Moskva prepustí dvoch maďarských občanov zajatých počas bojov na Ukrajine. Podľa Kremľa ide o osoby s dvojitým ukrajinským aj maďarským občianstvom, ktoré mobilizovali ukrajinské úrady.

Putin rozhodnutie oznámil počas stretnutia s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom v Moskve. Dodal, že o prepustenie zajatcov ho požiadal maďarský premiér Viktor Orbán počas telefonického rozhovoru deň predtým.

Ruský prezident zároveň uviedol, že oboch mužov môže maďarská delegácia odviezť do Budapešti lietadlom, ktorým do Moskvy priletela.

Otázka maďarskej menšiny na Ukrajine je už dlhšie zdrojom napätia medzi Kyjevom a Budapešťou. Najviac príslušníkov tejto menšiny žije v Zakarpatskej oblasti. Spory medzi obomi krajinami sa v uplynulých rokoch týkali najmä jazykových práv, školstva a otázky dvojitého občianstva.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Taraba a Pellegrini riešili energiu, AI aj vodnú elektráreň Málinec

Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) sa stretol s prezidentom Petrom Pellegrinim, aby diskutovali o energetike, modernizácii priemyslu a rozvoji umelej inteligencie na Slovensku. Jednou z hlavných tém bolo efektívnejšie využívanie vody ako strategického zdroja na výrobu elektriny.

Taraba prezidenta informoval aj o pripravovanej schéme štátnej pomoci pre energeticky náročné podniky. Cieľom má byť udržanie ich konkurencieschopnosti, pričom kompenzácie by mali financovať zo zdrojov Environmentálneho fondu. Minister zároveň avizoval posilnenie investícií z Modernizačného fondu do projektov, ktoré pomôžu samosprávam znižovať energetickú náročnosť.

Diskusia sa dotkla aj podpory investícií do umelej inteligencie. Podľa Tarabu však Slovensko nebude schopné prilákať veľké technologické projekty bez výstavby nových zdrojov elektriny.

Minister ocenil podporu prezidenta pre projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky. Obe strany sa zároveň dohodli na pravidelných pracovných stretnutiach o témach životného prostredia a energetiky.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Prieskum: Rusi sú z vojny unavení, väčšina podporuje mier

Rekordný podiel Rusov podporuje mierové rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Podľa prieskumu nezávislého centra Levada si rokovania želá 67 percent opýtaných, zatiaľ čo pokračovanie vojny podporuje 24 percent, čo je najnižšia hodnota od začiatku invázie vo februári 2022, píše agentúra Bloomberg.

Prieskum zároveň ukazuje rastúcu únavu ruskej spoločnosti z konfliktu. Až 56 percent respondentov uviedlo, že vojnu už sleduje len okrajovo alebo ju vôbec nesleduje.

Podľa riaditeľa centra Denisa Volkova to naznačuje, že mnohí Rusi si želajú ukončenie konfliktu, zároveň však preferujú mier za podmienok výhodných pre Rusko.

Napriek únave z vojny zostáva podpora ruskej armády vysoká. Až 72 percent opýtaných uviedlo, že podporuje kroky armády na Ukrajine, a viac než polovica považuje útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru za oprávnené. Popularita prezidenta Vladimira Putina mierne klesla, no stále dosahuje približne 82 percent.

Celonárodný prieskum vykonali od 18. do 25. februára 2026 s použitím reprezentatívnej vzorky 1 625 mestských a vidieckych obyvateľov vo veku 18 rokov a starších v 137 osídlených oblastiach v 50 subjektoch Ruskej federácie.

(mja)

Minúta  |  

Slovnaft a MOL podali Bruselu sťažnosť na chorvátsky Janaf

Spoločnosti MOL a Slovnaft podali Európskej komisii formálnu sťažnosť na chorvátskeho prepravcu ropy Janaf pre podozrenie zo zneužívania monopolného postavenia. Dôvodom je podľa rafinérií odmietanie prepravy ruskej ropy dovezenej po mori, hoci jej transport do Maďarska a na Slovensko je podľa nich v súlade so sankciami EÚ aj USA.

Slovnaft upozorňuje, že Janaf je jediným prevádzkovateľom ropovodu, ktorý zabezpečuje dodávky ropy z mora do rafinérií v Maďarsku a na Slovensku. Napriek tomu podľa MOL-u opakovane odkladá prepravu s odvolaním sa na potrebu ďalších právnych kontrol, hoci obstarávanie ropy je výlučne zodpovednosťou skupiny MOL.

Rafinérie zároveň tvrdia, že chorvátska spoločnosť si od roku 2022 účtuje za prepravu troj- až štvornásobok trhovej ceny. Podľa nich ide o neférové praktiky, ktoré ohrozujú energetickú bezpečnosť strednej a východnej Európy.

MOL preto vyzval Európsku komisiu, aby zasiahla a zabezpečila prístup k tejto kľúčovej energetickej infraštruktúre.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Teherán hrozí Európe útokmi, ak podporí vojnu USA proti Iránu

Irán varoval, že môže zaútočiť na európske mestá, ak sa európske krajiny zapoja do vojenskej operácie Spojených štátov proti Teheránu. Iránsky rezort diplomacie informoval, že takýto krok by považoval za „akt vojny“. Európske vlády preto zvyšujú bezpečnostné opatrenia, informuje web Politico.

Iránske drony už zasiahli Cyprus, kde jeden z nich poškodil britskú základňu RAF Akrotiri. V reakcii na to vyslali Veľká Británia, Francúzsko a Grécko do oblasti stíhačky, vojnové lode a vrtuľníky na ochranu ostrova.

Irán disponuje raketami stredného doletu s dosahom približne dvetisíc kilometrov, ktoré by mohli zasiahnuť časti juhovýchodnej Európy. Teherán zároveň investoval do vývoja dronov, ktoré by mohli využiť na útoky na vojenské ciele alebo infraštruktúru.

Odborníci však upozorňujú aj na ďalšie hrozby, napríklad kybernetické útoky či operácie prostredníctvom spravodajských sietí a kriminálnych skupín. NATO zároveň varuje, že iránsky režim predstavuje bezpečnostnú hrozbu aj pre Európu.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.