Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Iránska strela smerovala k Turecku, NATO ju zničilo

Irán vo štvrtok skoro ráno odpálil na Izrael sériu rakiet, čo poslalo milióny ľudí do protileteckých krytov. Vojna medzi USA a Izraelom na jednej strane a Iránom na druhej vstúpila do šiesteho dňa a konflikt sa ďalej rozširuje.

K útokom došlo len niekoľko hodín po tom, ako americký Senát zablokoval pokus obmedziť vojenskú operáciu.

Republikánski senátori odmietli návrh, ktorý mal zastaviť leteckú kampaň a požadoval schválenie vojenskej akcie Kongresom. Senát hlasoval pomerom 53 ku 47 proti rezolúcii, čím zostali právomoci prezidenta Donalda Trumpa pri riadení vojny prakticky neobmedzené.

Konflikt sa rozšíril aj mimo regiónu. Americká ponorka v stredu potopila iránsku vojnovú loď pri Srí Lanke, pričom zahynulo najmenej 80 ľudí. Protivzdušná obrana NATO zničila iránsku balistickú strelu smerujúcu k Turecku. Ide o prvý incident, ktorý priamo zasahuje členský štát NATO. Minister obrany USA Pete Hegseth však uviedol, že zatiaľ neexistuje dôvod aktivovať článok o kolektívnej obrane Aliancie.

Vojna naďalej paralyzuje lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza významná časť svetových dodávok ropy a plynu. Podľa odhadov zostáva pri pobreží zakotvených najmenej 200 lodí. Americký prezident Trump prisľúbil lodiam poistenie a vojenský sprievod, aby zmiernil rast nákladov. Americké námorníctvo však zatiaľ eskortu nezačalo, pretože sa sústreďuje na vojenské operácie proti Iránu.

Konflikt ovplyvňuje aj globálnu ekonomiku. Šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová upozornila, že dlhší konflikt môže zvýšiť ceny energií a ovplyvniť rast aj infláciu.

Irán medzitým odložil pohreb zabitého najvyššieho vodcu Alího Chameneího. Zhromaždenie expertov má čoskoro rozhodnúť o jeho nástupcovi, pričom medzi kandidátmi sa spomína aj jeho syn Mojtaba Chameneí či Hasan Chomejní, vnuk zakladateľa Islamskej republiky.

(reuters, max)

Minúta  |  

Brusel predstavil plán na posilnenie európskeho priemyslu

Európska komisia v stredu predstavila plán, ktorý má posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu počas prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku a zároveň obmedziť závislosť od lacných dovozov z Číny.

Navrhovaný zákon nazvaný Industrial Accelerator Act (IAA) zavádza požiadavky na nízke emisie a vyšší podiel výroby priamo v Európskej únii pri verejných zákazkách či dotáciách.

Nové pravidlá by sa mali týkať najmä výroby hliníka, cementu a ocele, ale aj technológií, ako sú veterné turbíny, elektrolyzéry či elektrické vozidlá. Cieľom je, aby výrobný sektor do roku 2035 tvoril približne 20 percent ekonomického výkonu EÚ, kým dnes je to asi 14 percent.

Komisia zároveň upozorňuje na riziko straty až 600-tisíc pracovných miest v automobilovom sektore v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch. Nové pravidlá by podľa nej mohli pomôcť zachovať alebo vytvoriť približne 150-tisíc pracovných miest v ďalších odvetviach.

Návrh však vyvoláva aj kritiku. Niektorí upozorňujú, že prísnejšie požiadavky na lokálny obsah môžu vyvolať obchodné spory s partnermi. Komisia však argumentuje, že podobné pravidlá už uplatňujú napríklad USA, Čína či India.

O konečnej podobe legislatívy budú ešte rokovať Európsky parlament a členské štáty EÚ.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Vatikán upozorňuje na riziká estetickej chirurgie a „kultu tela“

Vatikán v novom dokumente varoval veriacich pred nadmerným využívaním estetickej chirurgie a kultom dokonalého tela. Text, ktorý v stredu zverejnila Medzinárodná teologická komisia a schválil pápež Lev XIV., upozorňuje, že moderné technológie a kozmetické zákroky môžu meniť vzťah človeka k vlastnému telu.

Dokument zdôrazňuje, že hoci Katolícka cirkev plastické operácie priamo nezakazuje, ľudia by ich nemali podstupovať len z márnivosti alebo zo snahy dosiahnuť nerealistický ideál krásy. Podľa autorov textu môže rozmach estetickej chirurgie podporovať „kult tela“ a hektické úsilie o dokonalú postavu, ktorá je stále mladá, štíhla a krásna.

Cirkev zároveň pripomína svoje učenie, že ľudské telo je stvorené na Boží obraz. Aj preto by podľa dokumentu mali veriaci prijať prirodzené procesy, ako sú únava, obmedzenia či starnutie. „Ježiš vás bude milovať aj v starobe, aj keď budete mať na tvári vrásky,“ uvádza text.

Dokument sa venuje aj širším otázkam využívania technológií. Varuje napríklad pred nekontrolovaným rozvojom umelej inteligencie či predstavou, že by si ľudia implantátmi upravovali telo tak, aby sa podobali „kyborgom“.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Trump chváli Rodríguezovú. Tvrdí, že z Venezuely prúdi ropa

Americký prezident Donald Trump v stredu povedal, že dočasná prezidentka Venezuely Delcy Rodríguezová „robí skvelú prácu“ a že z Venezuely začína prúdiť ropa.

„Delcy Rodríguezová, ktorá je prezidentkou Venezuely, robí skvelú prácu a veľmi dobre spolupracuje so zástupcami USA. Ropa začína prúdiť a je príjemné vidieť profesionalitu a odhodlanie na oboch stranách,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Trump zverejnil vyhlásenie po tom, ako sa americký minister vnútra Doug Burgum vo Venezuele stretol s Rodríguezovou.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Biely dom: Madrid súhlasil so spoluprácou s armádou USA

Španielsko podľa Bieleho domu súhlasilo so spoluprácou s americkou armádou po tom, ako prezident USA Donald Trump pohrozil Madridu obchodnými sankciami. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová uviedla, že španielska vláda po Trumpovom vyhlásení zmenila postoj a pristúpila na spoluprácu s americkými ozbrojenými silami.

Trump predtým naznačil možnosť obchodného embarga voči Španielsku. Reagoval tak na rozhodnutie Madridu nepovoliť využívanie spoločných americko-španielskych vojenských základní na juhu krajiny pre operácie proti Iránu.

Španielska vláda však naďalej kritizuje americké a izraelské útoky na Irán. Premiér Pedro Sánchez varoval, že konflikt môže prerásť do globálnej krízy. Podpredsedníčka vlády María Jesús Monterová zároveň zdôraznila, že Španielsko nebude „vazalom“ inej krajiny.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Teheránci hovoria o apokalypse. Dochádzajú jedlo aj lieky

Americké a izraelské letectvo v utorok pokračovalo v rozsiahlych náletoch na Irán. Podľa svedkov zasiahli nemocnice, obytné budovy aj školy v Teheráne, pričom obyvatelia situáciu opisujú ako „apokalypsu“. Milióny civilistov zostávajú v meste pod nepretržitým bombardovaním, zatiaľ čo zásoby potravín a liekov sa rýchlo míňajú.

Iránsky Červený polmesiac do utorka rána evidoval 787 mŕtvych v 153 mestách. Od soboty, keď sa útoky začali, zaznamenal 1 039 úderov na 504 miestach. Medzi obeťami je takmer 200 detí.

Zasiahli aj štvrte v centre Teheránu vrátane oblasti okolo Námestia revolúcie či štvrte Haft-e-Tir. Zábery z miesta ukazujú zničené bytové domy a záchranárov prehľadávajúcich trosky. Útok zničil aj nemocnicu v meste Búšehr, odkiaľ záchranári evakuovali novorodencov.

Nemocnice podľa miestnych zdrojov nestíhajú prijímať ranených, lekári pracujú bez prestávky a niektorí operujú pri výpadkoch elektriny. Mnohí obyvatelia sa snažia z mesta ujsť, no diaľnice blokujú rozsiahle dopravné zápchy.

Útoky zároveň vyvolali humanitárnu krízu. V niektorých častiach Teheránu chýbajú potraviny a ceny prudko rastú. Irán navyše výrazne obmedzil internet, čo sťažuje koordináciu záchrany aj získavanie informácií.

(telegraph, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.