Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Konflikt s Iránom zdvihol ceny, USA hovoria o dočasnej prekážke

Následky konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom na energetické trhy budú podľa amerického ministra energetiky Chrisa Wrighta dočasné a predstavujú „malú cenu“ za vojenské ciele Spojených štátov. Povedal to v rozhovore pre televíziu Fox News.

Útoky USA a Izraela na Irán a následná reakcia Teheránu výrazne zvýšili napätie v regióne a paralyzovali lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv. Tento strategický koridor je kľúčový pre svetové dodávky ropy a plynu. Obmedzenie dopravy spôsobilo rast cien energií, pričom ceny ropy v Ázii vo štvrtok stúpli pre obavy z dlhšieho uzavretia prielivu.

„Svet je jednoducho nesmierne dobre zásobený, máme dostatok ropy po celom svete a americkú produkciu na rekordných úrovniach. Takže to zvládneme, bude to malá prekážka na ceste,“ zdôraznil Wright.

Americký prezident Donald Trump zároveň prisľúbil, že USA poskytnú lodiam vyvážajúcim energiu z regiónu poistenie a námorný sprievod, aby zmiernili rast nákladov. Americké námorníctvo by podľa Wrighta mohlo čoskoro začať eskortovať ropné tankery cez Hormuzský prieliv, ktorým sa za bežných okolností prepravuje približne pätina svetovej spotreby ropy.

Minister pripustil, že konflikt môže krátkodobo zvýšiť ceny benzínu, no podľa neho ide o prijateľnú cenu za oslabenie iránskeho režimu, ktorý Washington obviňuje z vývoja jadrových zbraní a útokov na americké záujmy. Irán odmieta obvinenia o vývoji zbraní hromadného ničenia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Biely dom potvrdil preventívnu liečbu Trumpovej vyrážky

Americký prezident Donald Trump sa podľa svojho lekára preventívne lieči na červenú vyrážku na krku. Biely dom však odmietol poskytnúť ďalšie podrobnosti o jeho zdravotnom stave.

Na fotografiách z pondelňajšieho odovzdávania Medaily cti bolo na pravej strane Trumpovho krku nad líniou goliera vidieť červenú škvrnitú vyrážku. Lekár Bieleho domu Sean Barbabella uviedol, že prezident používa bežný krém ako preventívnu liečbu pokožky.

Začervenanie by mohlo pretrvávať ešte niekoľko týždňov. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová na otázky novinárov odpovedala, že okrem informácií zverejnených lekárom nemá k dispozícii žiadne ďalšie podrobnosti.

Zdravotný stav 79-ročného prezidenta je počas jeho druhého funkčného obdobia často predmetom pozornosti. V minulosti sa uňho objavili napríklad modriny na rukách či opuchy nôh.

V januári Trump vysvetlil modrinu na ruke častým užívaním aspirínu. Biely dom zároveň zdôraznil, že si ruku udrel o stôl počas zahraničnej cesty. Minulý rok lekári informovali aj o opuchoch členkov, pričom ultrazvuk odhalil chronickú žilovú insuficienciu, bežný a nezhubný stav najmä u ľudí starších ako 70 rokov.

Trump sa po nástupe do druhého funkčného obdobia stal najstarším prezidentom USA pri inaugurácii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vyšetrovateľ pre Čurillu a Ďurku žiada väzobné stíhanie

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby v rámci akcie Kajúcnik podal podnet na väzobné stíhanie dvoch obvinených, a to Jána Čurillu a Pavla Ďurku, z kolúznych dôvodov.

„Prokurátor podnet prevzal spolu so spisovným materiálom, o ktorom rozhodne v zákonom stanovenej lehote,“ uviedla policajná inšpekcia.

O väzbe obvinených policajtov by mali rozhodovať na Mestskom súde Bratislava I. Pre TASR to potvrdil ich advokát Ján Dulovič, podľa ktorého podal prokurátor návrh na väzbu obvinených na súd vo štvrtok ráno. Odvolal sa pritom na informácie od vyšetrovateľa, oficiálnou cestou ho ešte neinformovali.

Ostatných zadržaných vrátane prokurátora Generálnej prokuratúry SR Michala Šúreka či policajtov Branislava Dunčka, Róberta Magulu a Romana Staša v stredu po výsluchu prepustili. Stíhaní budú na slobode.

Úrad inšpekčnej služby v rámci akcie Kajúcnik v utorok zadržal a obvinil štyroch súčasných a dvoch bývalých policajtov a jednu civilnú osobu. Ide o obvinenie z vydierania a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorých sa údajne dopúšťali organizovanou formou.

(tasr, max)

Minúta  |  

Iránska strela smerovala k Turecku, NATO ju zničilo

Irán vo štvrtok skoro ráno odpálil na Izrael sériu rakiet, čo poslalo milióny ľudí do protileteckých krytov. Vojna medzi USA a Izraelom na jednej strane a Iránom na druhej vstúpila do šiesteho dňa a konflikt sa ďalej rozširuje.

K útokom došlo len niekoľko hodín po tom, ako americký Senát zablokoval pokus obmedziť vojenskú operáciu.

Republikánski senátori odmietli návrh, ktorý mal zastaviť leteckú kampaň a požadoval schválenie vojenskej akcie Kongresom. Senát hlasoval pomerom 53 ku 47 proti rezolúcii, čím zostali právomoci prezidenta Donalda Trumpa pri riadení vojny prakticky neobmedzené.

Konflikt sa rozšíril aj mimo regiónu. Americká ponorka v stredu potopila iránsku vojnovú loď pri Srí Lanke, pričom zahynulo najmenej 80 ľudí. Protivzdušná obrana NATO zničila iránsku balistickú strelu smerujúcu k Turecku. Ide o prvý incident, ktorý priamo zasahuje členský štát NATO. Minister obrany USA Pete Hegseth však uviedol, že zatiaľ neexistuje dôvod aktivovať článok o kolektívnej obrane Aliancie.

Vojna naďalej paralyzuje lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza významná časť svetových dodávok ropy a plynu. Podľa odhadov zostáva pri pobreží zakotvených najmenej 200 lodí. Americký prezident Trump prisľúbil lodiam poistenie a vojenský sprievod, aby zmiernil rast nákladov. Americké námorníctvo však zatiaľ eskortu nezačalo, pretože sa sústreďuje na vojenské operácie proti Iránu.

Konflikt ovplyvňuje aj globálnu ekonomiku. Šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová upozornila, že dlhší konflikt môže zvýšiť ceny energií a ovplyvniť rast aj infláciu.

Irán medzitým odložil pohreb zabitého najvyššieho vodcu Alího Chameneího. Zhromaždenie expertov má čoskoro rozhodnúť o jeho nástupcovi, pričom medzi kandidátmi sa spomína aj jeho syn Mojtaba Chameneí či Hasan Chomejní, vnuk zakladateľa Islamskej republiky.

(reuters, max)

Minúta  |  

Brusel predstavil plán na posilnenie európskeho priemyslu

Európska komisia v stredu predstavila plán, ktorý má posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu počas prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku a zároveň obmedziť závislosť od lacných dovozov z Číny.

Navrhovaný zákon nazvaný Industrial Accelerator Act (IAA) zavádza požiadavky na nízke emisie a vyšší podiel výroby priamo v Európskej únii pri verejných zákazkách či dotáciách.

Nové pravidlá by sa mali týkať najmä výroby hliníka, cementu a ocele, ale aj technológií, ako sú veterné turbíny, elektrolyzéry či elektrické vozidlá. Cieľom je, aby výrobný sektor do roku 2035 tvoril približne 20 percent ekonomického výkonu EÚ, kým dnes je to asi 14 percent.

Komisia zároveň upozorňuje na riziko straty až 600-tisíc pracovných miest v automobilovom sektore v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch. Nové pravidlá by podľa nej mohli pomôcť zachovať alebo vytvoriť približne 150-tisíc pracovných miest v ďalších odvetviach.

Návrh však vyvoláva aj kritiku. Niektorí upozorňujú, že prísnejšie požiadavky na lokálny obsah môžu vyvolať obchodné spory s partnermi. Komisia však argumentuje, že podobné pravidlá už uplatňujú napríklad USA, Čína či India.

O konečnej podobe legislatívy budú ešte rokovať Európsky parlament a členské štáty EÚ.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Vatikán upozorňuje na riziká estetickej chirurgie a „kultu tela“

Vatikán v novom dokumente varoval veriacich pred nadmerným využívaním estetickej chirurgie a kultom dokonalého tela. Text, ktorý v stredu zverejnila Medzinárodná teologická komisia a schválil pápež Lev XIV., upozorňuje, že moderné technológie a kozmetické zákroky môžu meniť vzťah človeka k vlastnému telu.

Dokument zdôrazňuje, že hoci Katolícka cirkev plastické operácie priamo nezakazuje, ľudia by ich nemali podstupovať len z márnivosti alebo zo snahy dosiahnuť nerealistický ideál krásy. Podľa autorov textu môže rozmach estetickej chirurgie podporovať „kult tela“ a hektické úsilie o dokonalú postavu, ktorá je stále mladá, štíhla a krásna.

Cirkev zároveň pripomína svoje učenie, že ľudské telo je stvorené na Boží obraz. Aj preto by podľa dokumentu mali veriaci prijať prirodzené procesy, ako sú únava, obmedzenia či starnutie. „Ježiš vás bude milovať aj v starobe, aj keď budete mať na tvári vrásky,“ uvádza text.

Dokument sa venuje aj širším otázkam využívania technológií. Varuje napríklad pred nekontrolovaným rozvojom umelej inteligencie či predstavou, že by si ľudia implantátmi upravovali telo tak, aby sa podobali „kyborgom“.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.