Preskočiť na obsah
  |  

Reuters: Ukrajinské F-16 nemali niekoľko týždňov dostatok rakiet

Ukrajinské stíhačky F-16 nemali od konca novembra do polovice decembra dosť rakiet na zostreľovanie ruských dronov a striel, lebo sa vyčerpali dodávky od zahraničných partnerov. Vyplýva to z informácií troch zdrojov oboznámených so situáciou.

Podľa nich mala Ukrajina v tom čase pre celú letku F-16 k dispozícii už len niekoľko amerických rakiet vzduch-vzduch AIM-9 Sidewinder. Rusko zároveň podnikalo zimnú vojenskú kampaň.

Počas nedostatku piloti F-16 lietali najmä denné misie a pokúšali sa zostreľovať drony pomocou rotačných kanónov. Nočné operácie boli príliš riskantné, keďže ruské dronové útoky sa často odohrávajú práve v tme. Piloti sa zároveň snažili znovu použiť rakety, ktoré pri predchádzajúcich misiách zlyhali, v nádeji, že po údržbe budú funkčné.

Ukrajina pritom vo veľkej miere používa staršie varianty rakiet AIM-9, vyrobené ešte v 70. a 80. rokoch, ktoré však poskytujú relatívne lacný spôsob ničenia ruských dronov a riadených striel.

Nedostatok sa podarilo preklenúť v decembri, keď Ukrajina dostala nové rakety AIM-9 od zahraničných partnerov krátko pred veľkým ruským útokom. Podľa jedného zo zdrojov patrili medzi dodávateľov v uplynulých mesiacoch aj Nemecko a Kanada.

(reuters, est)

  |  

Slovensko muselo zrušiť piaty repatriačný let do Ománu

Piaty repatriačný let Slovenskej republiky, ktorý mal vo štvrtok prepraviť občanov z Maskatu v Ománe, sa neuskutoční. Dôvodom je obmedzená kapacita odbavovania lietadiel na tamojšom letisku. Ománska strana ráno až do odvolania zrušila prijímanie nových lietadiel a výrazne obmedzila počet povolených letov.

Podľa slovenského rezortu zahraničia obmedzenia spôsobujú meškajúce lety a lietadlá čakajúce na cestujúcich, ktorí uviazli na hraniciach medzi Ománom a Spojenými arabskými emirátmi, kde sa tvoria niekoľkohodinové rady.

Ministerstvo uviedlo, že aktívne komunikuje s príslušnými orgánmi a snaží sa získať povolenie na pristátie a odbavenie repatriačného lietadla. Občania, ktorých sa tento let týkal, už o situácii vedia. Rezort zároveň odporučil využiť komerčné lety, ak je takáto možnosť dostupná.

Slovensko stále pokračuje v príprave ďalších deviatich repatriačných letov, ktoré sú momentálne v štádiu plánovania a vybavovania potrebných diplomatických povolení.

Evakuačné lety ovplyvňujú aj bezpečnostná situácia v regióne a kapacity tranzitných krajín. V súčasnosti repatriácie uskutočňujú najmä cez Omán a Jordánsko s následným preletom do Európy cez Egypt.

Slovensko zatiaľ zorganizovalo štyri repatriačné lety, ktorými evakuovalo 164 občanov Slovenska a 59 občanov ďalších krajín.

(tasr, max)

  |  

Obce zo Žitného ostrova chcú mať prístup k dotáciám na čistiarne

Sedem obcí zo Žitného ostrova žiada zmenu legislatívy, ktorá by združeniam samospráv umožnila získavať finančné prostriedky napríklad na výstavbu či modernizáciu čistiarní odpadových vôd. Na tlačovej konferencii o tom informoval starosta obce Štvrtok na Ostrove Péter Őry spolu s predstaviteľmi Združenia obcí Horného Žitného ostrova pre odvádzanie a čistenie odpadových vôd.

Združenie tvoria obce Kvetoslavov, Lehnice, Oľdza, Štvrtok na Ostrove, Mierovo, Čakany a Hubice. V katastri obce Hubice sa nachádza spoločná čistiareň odpadových vôd vybudovaná v 90. rokoch. Podľa starostu je zariadenie zastarané a kvalita čistenia vody už nespĺňa požadované normy.

Obce pripravili projekt modernizácie technológie čističky a získali aj dotáciu približne dva milióny eur. Pred podaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok však nastal problém. V októbri 2025 sa zmenil zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorý podľa Őryho vylúčil združenia obcí z možnosti získavať finančné prostriedky.

Starosta uviedol, že financie sú na projekt vyčlenené, no je potrebné upraviť zákon o vodách tak, aby mohli o podporu žiadať aj združenia obcí. Poslancom parlamentu preto pripravili návrh úpravy legislatívy.

Ministerstvo životného prostredia potvrdilo, že problém eviduje a pripravilo novelu zákona, ktorá by mala smerovať na najbližšiu schôdzu parlamentu.

(tasr, max)

  |  

Takáč spustil výzvy pre útulky a propagačné projekty

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spustilo dve výzvy: na podporu karanténnych staníc a útulkov za 200-tisíc eur a na malé propagačné projekty za 100-tisíc eur. Obe potrvajú do 2. apríla 2026, informoval minister Richard Takáč (Smer).

Na podporu útulkov sa môžu prihlásiť schválené neziskové organizácie a občianske združenia. Dotácia je určená na ochranu zvierat a starostlivosť o spoločenské zvieratá v karanténnych staniciach či útulkoch. Maximálna výška podpory je 10-tisíc eur na jedno zariadenie. Z výzvy sú vylúčení žiadatelia z Bratislavského samosprávneho kraja. Žiadosti sa podávajú elektronicky cez portál mprv.egrant.sk.

Druhá výzva podporí malé propagačné projekty sumou do tritisíc eur na projekt. O podporu môžu žiadať samosprávy, neziskové organizácie, poľovnícke združenia, užívatelia poľovných revírov či účelové zariadenia cirkví.

Dotácie majú podporiť prezentáciu poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva, poľovníctva či rybného hospodárstva, ale aj výstavy, súťaže a propagáciu prírodného a kultúrneho dedičstva.

Takáč zároveň avizoval, že rezort plánuje počas roka vyhlásiť aj ďalšie výzvy zo štátneho rozpočtu na podporu prvovýroby, potravinárstva a lesníctva.

(tasr, lud)

  |  

Kremeľ potvrdil, že Irán nežiadal Moskvu o zbrane

Kremeľ vo štvrtok uviedol, že Irán sa na Moskvu neobrátil so žiadosťou o dodávky zbraní a ruský postoj je v tejto otázke známy. Hovorca prezidenta Dmitrij Peskov povedal, že členstvo v BRICS neznamená záväzok vzájomnej pomoci pri ozbrojenej agresii, keďže ide o zoskupenie zamerané na hospodársku a finančnú spoluprácu. Reagoval tak na otázky, či by krajiny BRICS mohli Teheránu pomôcť na pozadí eskalácie.

Rusko zároveň obvinilo Spojené štáty a Izrael, že sa snažia zatiahnuť arabské krajiny do širšieho konfliktu tým, že provokujú Irán k úderom v regióne.

Tvrdí, že nevidí náznaky, že by Washington a Tel Aviv poľavili. Štáty Perzského zálivu, spojenci USA, čelili od soboty raketovým útokom po tom, ako USA a Izrael podnikli údery na Irán. Podľa Moskvy útoky vyvolali ľudské a materiálne straty.

Prezident Vladimir Putin v pondelok volal lídrom štyroch štátov Perzského zálivu a ponúkol, že cez vzťahy s Teheránom tlmočí ich obavy z útokov na ropnú infraštruktúru.

(reuters, tass, lud)

  |  

Luxembursko zakotvilo slobodu podstúpiť potrat do ústavy

Luxemburský parlament podľa Luxembourg Times v utorok schválil zmenu ústavy, ktorá zakotvuje slobodu pre rozhodnutie podstúpiť potrat. Krajina sa tak stala druhým štátom na svete, ktorý zapísal slobodu podstúpiť interrupciu do ústavy. Predtým takýto krok urobilo Francúzsko v roku 2024.

Zmena je reakciou aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z roku 2022, ktorý zrušil rozsudok Roe vs. Wade zaručujúci prístup k potratom v celej krajine.

V 60-člennom parlamente sa na hlasovaní zúčastnilo 56 poslancov. Ústavnú zmenu podporilo 48 zákonodarcov, šesť hlasovalo proti a dvaja sa zdržali.

Návrh na zakotvenie potratov do ústavy predložila v roku 2024 ľavicová strana Déi Lénk. Návrh predložili v máji 2025 a v júni ho schválila Štátna rada, ktorá v Luxembursku preveruje zákony z hľadiska ich súladu s ústavou.

Počas legislatívneho procesu zároveň zmenili pôvodné znenie návrhu. Namiesto „práva“ na potrat do ústavy zapísali „slobodu“ podstúpiť potrat. Poslanci vysvetľovali, že ústava obsahuje práva aj slobody – pričom slobody znamenajú absenciu zásahov štátu, zatiaľ čo práva vytvárajú pre štát konkrétne povinnosti.

Sloboda podstúpiť potrat tak ženám zaručuje možnosť voľby, ktorú však naďalej upravujú zákony.

(max)