Preskočiť na obsah
  |  

Irán poprel, že vystrelil raketu na Turecko

Irán vo štvrtok obvinil Spojené štáty z útoku na jeho vojenskú fregatu Dena, ktorá sa nachádzala v medzinárodných vodách pri južnom pobreží Srí Lanky.

Podľa iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arakčího loď, na palube ktorej bolo približne 130 námorníkov a ktorá bola hosťom indického námorníctva, zasiahla americká ponorka bez predchádzajúceho varovania.

„Spojené štáty budú tento precedens trpko ľutovať,“ napísal Arakčí na sociálnej sieti X. K incidentu podľa neho došlo tisíce kilometrov od Perzského zálivu.

Iránske ozbrojené sily zároveň vo vyhlásení zverejnenom štátnymi médiami popreli, že by vystrelili raketu smerom na územie Turecka, a zdôraznili, že rešpektujú jeho suverenitu.

Turecké ministerstvo obrany však v stredu uviedlo, že balistická raketa vypálená z Iránu smerovala do tureckého vzdušného priestoru po tom, ako preletela nad Sýriou a Irakom. Podľa Ankary ju nad východným Stredomorím zničili systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO.

(reuters)

  |  

Na Ukrajine odhalili spreneveru armádneho paliva za státisíce eur

Ukrajinské úrady odhalili dve schémy sprenevery paliva z armády, ktoré podľa generálnej prokuratúry spôsobili štátu škodu v prepočte približne 590-tisíc eur. Informoval Kyiv Post.

Prvý prípad sa týka Mykolajivskej oblasti na juhu krajiny v rokoch 2022 až 2025. Podľa vyšetrovania vojenskí predstavitelia falšovali dokumenty, aby získali nadbytočné množstvá paliva určeného na vojenské cvičenia. Prebytočné zásoby následne predávali tretím stranám a zisk si rozdeľovali.

V schéme údajne figurovali aj bývalí velitelia jednotiek ministerstva obrany a generálneho štábu, vedúci služby pohonných hmôt a majiteľ čerpacej stanice. Podľa prokuratúry takto spreneverili 133 ton benzínu a viac ako 364 ton nafty v prepočte vo výške 430-tisíc eur. Na zakrytie činnosti vraj podozriví vystavovali fiktívne faktúry a správy o pohybe majetku.

Druhý prípad sa stal v Žytomyrskej oblasti v rokoch 2024 až 2025. Vyšetrovanie zistilo, že pri nákupe vykurovacieho oleja pre armádu bola neoprávnene účtovaná 20-percentná DPH, aj keď nákupy pre obranu mali mať nulovú sadzbu. V dôsledku chyby úradníka tak došlo k neoprávnenému prevodu zhruba 163-tisíc eur.

Generálna prokuratúra podotkla, že od začiatku roka eviduje 29 trestných konaní týkajúcich sa zneužívania právomoci alebo nedbanlivosti pri obstarávaní obrany. Podozrivých je zatiaľ 54 osôb.

(max)

  |  

Konflikt s Iránom zdvihol ceny, USA hovoria o dočasnej prekážke

Následky konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom na energetické trhy budú podľa amerického ministra energetiky Chrisa Wrighta dočasné a predstavujú „malú cenu“ za vojenské ciele Spojených štátov. Povedal to v rozhovore pre televíziu Fox News.

Útoky USA a Izraela na Irán a následná reakcia Teheránu výrazne zvýšili napätie v regióne a paralyzovali lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv. Tento strategický koridor je kľúčový pre svetové dodávky ropy a plynu. Obmedzenie dopravy spôsobilo rast cien energií, pričom ceny ropy v Ázii vo štvrtok stúpli pre obavy z dlhšieho uzavretia prielivu.

„Svet je jednoducho nesmierne dobre zásobený, máme dostatok ropy po celom svete a americkú produkciu na rekordných úrovniach. Takže to zvládneme, bude to malá prekážka na ceste,“ zdôraznil Wright.

Americký prezident Donald Trump zároveň prisľúbil, že USA poskytnú lodiam vyvážajúcim energiu z regiónu poistenie a námorný sprievod, aby zmiernili rast nákladov. Americké námorníctvo by podľa Wrighta mohlo čoskoro začať eskortovať ropné tankery cez Hormuzský prieliv, ktorým sa za bežných okolností prepravuje približne pätina svetovej spotreby ropy.

Minister pripustil, že konflikt môže krátkodobo zvýšiť ceny benzínu, no podľa neho ide o prijateľnú cenu za oslabenie iránskeho režimu, ktorý Washington obviňuje z vývoja jadrových zbraní a útokov na americké záujmy. Irán odmieta obvinenia o vývoji zbraní hromadného ničenia.

(reuters, max)

  |  

Biely dom potvrdil preventívnu liečbu Trumpovej vyrážky

Americký prezident Donald Trump sa podľa svojho lekára preventívne lieči na červenú vyrážku na krku. Biely dom však odmietol poskytnúť ďalšie podrobnosti o jeho zdravotnom stave.

Na fotografiách z pondelňajšieho odovzdávania Medaily cti bolo na pravej strane Trumpovho krku nad líniou goliera vidieť červenú škvrnitú vyrážku. Lekár Bieleho domu Sean Barbabella uviedol, že prezident používa bežný krém ako preventívnu liečbu pokožky.

Začervenanie by mohlo pretrvávať ešte niekoľko týždňov. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová na otázky novinárov odpovedala, že okrem informácií zverejnených lekárom nemá k dispozícii žiadne ďalšie podrobnosti.

Zdravotný stav 79-ročného prezidenta je počas jeho druhého funkčného obdobia často predmetom pozornosti. V minulosti sa uňho objavili napríklad modriny na rukách či opuchy nôh.

V januári Trump vysvetlil modrinu na ruke častým užívaním aspirínu. Biely dom zároveň zdôraznil, že si ruku udrel o stôl počas zahraničnej cesty. Minulý rok lekári informovali aj o opuchoch členkov, pričom ultrazvuk odhalil chronickú žilovú insuficienciu, bežný a nezhubný stav najmä u ľudí starších ako 70 rokov.

Trump sa po nástupe do druhého funkčného obdobia stal najstarším prezidentom USA pri inaugurácii.

(reuters, max)

  |  

Vyšetrovateľ pre Čurillu a Ďurku žiada väzobné stíhanie

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby v rámci akcie Kajúcnik podal podnet na väzobné stíhanie dvoch obvinených, a to Jána Čurillu a Pavla Ďurku, z kolúznych dôvodov.

„Prokurátor podnet prevzal spolu so spisovným materiálom, o ktorom rozhodne v zákonom stanovenej lehote,“ uviedla policajná inšpekcia.

O väzbe obvinených policajtov by mali rozhodovať na Mestskom súde Bratislava I. Pre TASR to potvrdil ich advokát Ján Dulovič, podľa ktorého podal prokurátor návrh na väzbu obvinených na súd vo štvrtok ráno. Odvolal sa pritom na informácie od vyšetrovateľa, oficiálnou cestou ho ešte neinformovali.

Ostatných zadržaných vrátane prokurátora Generálnej prokuratúry SR Michala Šúreka či policajtov Branislava Dunčka, Róberta Magulu a Romana Staša v stredu po výsluchu prepustili. Stíhaní budú na slobode.

Úrad inšpekčnej služby v rámci akcie Kajúcnik v utorok zadržal a obvinil štyroch súčasných a dvoch bývalých policajtov a jednu civilnú osobu. Ide o obvinenie z vydierania a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorých sa údajne dopúšťali organizovanou formou.

(tasr, max)

  |  

Iránska strela smerovala k Turecku, NATO ju zničilo

Irán vo štvrtok skoro ráno odpálil na Izrael sériu rakiet, čo poslalo milióny ľudí do protileteckých krytov. Vojna medzi USA a Izraelom na jednej strane a Iránom na druhej vstúpila do šiesteho dňa a konflikt sa ďalej rozširuje.

K útokom došlo len niekoľko hodín po tom, ako americký Senát zablokoval pokus obmedziť vojenskú operáciu.

Republikánski senátori odmietli návrh, ktorý mal zastaviť leteckú kampaň a požadoval schválenie vojenskej akcie Kongresom. Senát hlasoval pomerom 53 ku 47 proti rezolúcii, čím zostali právomoci prezidenta Donalda Trumpa pri riadení vojny prakticky neobmedzené.

Konflikt sa rozšíril aj mimo regiónu. Americká ponorka v stredu potopila iránsku vojnovú loď pri Srí Lanke, pričom zahynulo najmenej 80 ľudí. Protivzdušná obrana NATO zničila iránsku balistickú strelu smerujúcu k Turecku. Ide o prvý incident, ktorý priamo zasahuje členský štát NATO. Minister obrany USA Pete Hegseth však uviedol, že zatiaľ neexistuje dôvod aktivovať článok o kolektívnej obrane Aliancie.

Vojna naďalej paralyzuje lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza významná časť svetových dodávok ropy a plynu. Podľa odhadov zostáva pri pobreží zakotvených najmenej 200 lodí. Americký prezident Trump prisľúbil lodiam poistenie a vojenský sprievod, aby zmiernil rast nákladov. Americké námorníctvo však zatiaľ eskortu nezačalo, pretože sa sústreďuje na vojenské operácie proti Iránu.

Konflikt ovplyvňuje aj globálnu ekonomiku. Šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová upozornila, že dlhší konflikt môže zvýšiť ceny energií a ovplyvniť rast aj infláciu.

Irán medzitým odložil pohreb zabitého najvyššieho vodcu Alího Chameneího. Zhromaždenie expertov má čoskoro rozhodnúť o jeho nástupcovi, pričom medzi kandidátmi sa spomína aj jeho syn Mojtaba Chameneí či Hasan Chomejní, vnuk zakladateľa Islamskej republiky.

(reuters, max)