Preskočiť na obsah
  |  

Čína plánuje miliardovú injekciu pre banky a podporu inovácií

Tento rok plánuje Čína vložiť približne 44 miliárd dolárov do štátnych bánk, aby posilnila ich stabilitu a podporila financovanie technologických spoločností. Opatrenie oznámila vláda vo výročnej správe o práci kabinetu, ktorú predstavili na zasadnutí Národného ľudového kongresu.

Peking chce doplniť kapitál finančných inštitúcií a zároveň postupne riešiť problém nesplácaných úverov v bankovom sektore. Analytici predpokladajú, že kapitálovú injekciu by mohli dostať aj veľké štátne banky.

Rekapitalizácia prichádza v čase, keď druhá najväčšia ekonomika sveta čelí problémom na trhu s nehnuteľnosťami, slabej spotrebiteľskej dôvere a deflačným tlakom. Banky zároveň evidujú nárast zlých úverov spojených s problémovými developermi a zadlženými miestnymi samosprávami.

Vláda plánuje regulovať aj konkurenciu medzi finančnými inštitúciami a podporiť konsolidáciu menších miestnych finančných spoločností. Zároveň zriadi fond vo výške niekoľkých miliárd dolárov na podporu domáceho dopytu prostredníctvom úrokových dotácií, finančných záruk a kompenzácie rizík.

Peking chce zvýšiť financovanie technologických firiem, rozvíjať rizikový kapitál a zjednodušiť vstup technologických spoločností na burzu prostredníctvom takzvaného „zeleného kanála“. Ten má urýchliť proces kótovania či fúzií a akvizícií.

(reuters, max)

  |  

Trafigura získa venezuelské zlato pre rafinérie v USA

Venezuelská štátom vlastnená ťažobná spoločnosť podpísala zmluvu v hodnote niekoľkých miliónov dolárov na predaj až tisíc kilogramov zlatých tehličiek Dore obchodníkovi s komoditami Trafigura pre americké trhy. Informovala o tom v stredu agentúra Axios s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s dohodou.

Dohoda vyžaduje, aby venezuelská ťažobná spoločnosť Minerven dodala spoločnosti Trafigura 650 až tisíc kilogramov zlatých tehličiek Dore. Trafigura zase dodá zlato do amerických rafinérií na základe samostatnej dohody s vládou USA.

Ako podotkli zdroje, americký minister vnútra Doug Burgum, ktorý v stredu pricestoval do Venezuely, pomohol riadiť zmluvu o zlate.

(reuters, max)

  |  

Zelenskyj rieši nasadenie vojakov na Blízky východ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu stretol s predstaviteľmi obrany, spravodajských služieb a armády, aby diskutovali o dôsledkoch americko-izraelskej vojenskej operácie proti Iránu a o možnostiach zapojenia Ukrajiny do stabilizácie situácie v regióne.

Podľa Zelenského sa rokovania zamerali na výzvy pre Ukrajinu a jej partnerov, ako aj na schopnosť prispieť k ochrane životov, zabrániť rozšíreniu konfliktu a stabilizovať globálne trhy.

„Iránsky režim, ktorý sa snaží prežiť za každú cenu, predstavuje jasnú hrozbu pre všetky štáty v regióne a pre globálnu stabilitu. Žiadna krajina blízka Iránu sa nemôže cítiť bezpečne,“ zhodnotil a pripomenul, že drony Šáhid, ktoré Irán používa v regióne, Rusko nasadzovalo aj pri útokoch na ukrajinské mestá a infraštruktúru.

Zelenskyj zároveň poveril ministra zahraničných vecí, ministra obrany, spravodajské služby, vojenské velenie a tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany, aby pripravili možnosti pomoci krajinám regiónu. Podľa jeho slov by mohlo ísť aj o vyslanie ukrajinských expertov a tímov.

Ukrajina podľa prezidenta disponuje potrebnými kapacitami a už koordinuje kroky, ktoré by mohli pomôcť partnerským štátom v regióne bez toho, aby sa oslabila obrana krajiny proti ruskej invázii.

(max)

  |  

Novela rozšírila okruh ľudí, ktorí môžu pôsobiť ako žandári

Okruh osôb, ktoré môžu pôsobiť ako žandári a plniť úlohy Žandárskeho zboru, sa od marca rozšíril. Vyplýva to z novely zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenska v oblasti obrany a bezpečnosti a brannej povinnosti, ktorá nadobudla účinnosť 1. marca.

Po novom môžu byť žandármi aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, finančnej správy, bývalí profesionálni vojaci a príslušníci obecnej polície.

Cieľom úpravy je podľa skupiny poslancov za koaličný Smer, ktorá zmeny presadila, zvýšiť počet žandárov a posilniť podporu Policajného zboru pri zabezpečovaní verejného poriadku najmä v prímestských a vidieckych oblastiach, kde nie sú policajné útvary dostatočne zastúpené.

Novela zároveň zaviedla nový právny inštitút dohody o plnení úloh nad rozsah pravidelného cvičenia. Takúto dohodu bude môcť uzatvoriť veliteľ vojenského útvaru s vojakom operačných alebo pohotovostných záloh.

Podľa predkladateľov má dohoda umožniť využívanie skúseností a zručností vojakov záloh, najmä bývalých profesionálnych vojakov. Tí by sa mohli podieľať napríklad na organizačno-technickom zabezpečení pravidelných cvičení či na plnení úloh jednotlivých zložiek Národných obranných síl.

Novela zavádza aj príspevok za plnenie úloh nad rozsah pravidelného cvičenia. Zároveň upravuje rozsah pravidelného cvičenia operačných a pohotovostných záloh a lehotu, v ktorej ho musí vojak absolvovať.

(tasr, max)

  |  

Irán poprel, že vystrelil raketu na Turecko

Irán vo štvrtok obvinil Spojené štáty z útoku na jeho vojenskú fregatu Dena, ktorá sa nachádzala v medzinárodných vodách pri južnom pobreží Srí Lanky.

Podľa iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arakčího loď, na palube ktorej bolo približne 130 námorníkov a ktorá bola hosťom indického námorníctva, zasiahla americká ponorka bez predchádzajúceho varovania.

„Spojené štáty budú tento precedens trpko ľutovať,“ napísal Arakčí na sociálnej sieti X. K incidentu podľa neho došlo tisíce kilometrov od Perzského zálivu.

Iránske ozbrojené sily zároveň vo vyhlásení zverejnenom štátnymi médiami popreli, že by vystrelili raketu smerom na územie Turecka, a zdôraznili, že rešpektujú jeho suverenitu.

Turecké ministerstvo obrany však v stredu uviedlo, že balistická raketa vypálená z Iránu smerovala do tureckého vzdušného priestoru po tom, ako preletela nad Sýriou a Irakom. Podľa Ankary ju nad východným Stredomorím zničili systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO.

(reuters)

  |  

Na Ukrajine odhalili spreneveru armádneho paliva za státisíce eur

Ukrajinské úrady odhalili dve schémy sprenevery paliva z armády, ktoré podľa generálnej prokuratúry spôsobili štátu škodu v prepočte približne 590-tisíc eur. Informoval Kyiv Post.

Prvý prípad sa týka Mykolajivskej oblasti na juhu krajiny v rokoch 2022 až 2025. Podľa vyšetrovania vojenskí predstavitelia falšovali dokumenty, aby získali nadbytočné množstvá paliva určeného na vojenské cvičenia. Prebytočné zásoby následne predávali tretím stranám a zisk si rozdeľovali.

V schéme údajne figurovali aj bývalí velitelia jednotiek ministerstva obrany a generálneho štábu, vedúci služby pohonných hmôt a majiteľ čerpacej stanice. Podľa prokuratúry takto spreneverili 133 ton benzínu a viac ako 364 ton nafty v prepočte vo výške 430-tisíc eur. Na zakrytie činnosti vraj podozriví vystavovali fiktívne faktúry a správy o pohybe majetku.

Druhý prípad sa stal v Žytomyrskej oblasti v rokoch 2024 až 2025. Vyšetrovanie zistilo, že pri nákupe vykurovacieho oleja pre armádu bola neoprávnene účtovaná 20-percentná DPH, aj keď nákupy pre obranu mali mať nulovú sadzbu. V dôsledku chyby úradníka tak došlo k neoprávnenému prevodu zhruba 163-tisíc eur.

Generálna prokuratúra podotkla, že od začiatku roka eviduje 29 trestných konaní týkajúcich sa zneužívania právomoci alebo nedbanlivosti pri obstarávaní obrany. Podozrivých je zatiaľ 54 osôb.

(max)