Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kremeľ potvrdil, že Irán nežiadal Moskvu o zbrane

Kremeľ vo štvrtok uviedol, že Irán sa na Moskvu neobrátil so žiadosťou o dodávky zbraní a ruský postoj je v tejto otázke známy. Hovorca prezidenta Dmitrij Peskov povedal, že členstvo v BRICS neznamená záväzok vzájomnej pomoci pri ozbrojenej agresii, keďže ide o zoskupenie zamerané na hospodársku a finančnú spoluprácu. Reagoval tak na otázky, či by krajiny BRICS mohli Teheránu pomôcť na pozadí eskalácie.

Rusko zároveň obvinilo Spojené štáty a Izrael, že sa snažia zatiahnuť arabské krajiny do širšieho konfliktu tým, že provokujú Irán k úderom v regióne.

Tvrdí, že nevidí náznaky, že by Washington a Tel Aviv poľavili. Štáty Perzského zálivu, spojenci USA, čelili od soboty raketovým útokom po tom, ako USA a Izrael podnikli údery na Irán. Podľa Moskvy útoky vyvolali ľudské a materiálne straty.

Prezident Vladimir Putin v pondelok volal lídrom štyroch štátov Perzského zálivu a ponúkol, že cez vzťahy s Teheránom tlmočí ich obavy z útokov na ropnú infraštruktúru.

(reuters, tass, lud)

Minúta  |  

Luxembursko zakotvilo slobodu podstúpiť potrat do ústavy

Luxemburský parlament podľa Luxembourg Times v utorok schválil zmenu ústavy, ktorá zakotvuje slobodu pre rozhodnutie podstúpiť potrat. Krajina sa tak stala druhým štátom na svete, ktorý zapísal slobodu podstúpiť interrupciu do ústavy. Predtým takýto krok urobilo Francúzsko v roku 2024.

Zmena je reakciou aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z roku 2022, ktorý zrušil rozsudok Roe vs. Wade zaručujúci prístup k potratom v celej krajine.

V 60-člennom parlamente sa na hlasovaní zúčastnilo 56 poslancov. Ústavnú zmenu podporilo 48 zákonodarcov, šesť hlasovalo proti a dvaja sa zdržali.

Návrh na zakotvenie potratov do ústavy predložila v roku 2024 ľavicová strana Déi Lénk. Návrh predložili v máji 2025 a v júni ho schválila Štátna rada, ktorá v Luxembursku preveruje zákony z hľadiska ich súladu s ústavou.

Počas legislatívneho procesu zároveň zmenili pôvodné znenie návrhu. Namiesto „práva“ na potrat do ústavy zapísali „slobodu“ podstúpiť potrat. Poslanci vysvetľovali, že ústava obsahuje práva aj slobody – pričom slobody znamenajú absenciu zásahov štátu, zatiaľ čo práva vytvárajú pre štát konkrétne povinnosti.

Sloboda podstúpiť potrat tak ženám zaručuje možnosť voľby, ktorú však naďalej upravujú zákony.

(max)

Minúta  |  

Bessent: USA zvýšia globálne clá na 15 percent už tento týždeň

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa plánuje podľa CNBC už tento týždeň zaviesť globálne dovozné clá vo výške 15 percent. Odvoláva sa na tvrdenia amerického ministra financií Scotta Bessenta.

Trump minulý rok zaviedol rozsiahle clá na dovoz z väčšiny krajín sveta bez súhlasu Kongresu, pričom sa odvolal na zákon o medzinárodných núdzových ekonomických právomociach. Najvyšší súd však 20. februára rozhodol, že prezident nemal právomoc obísť Kongres a takýmto spôsobom clá zaviesť.

Krátko po rozhodnutí súdu Trump podpísal výkonný príkaz na zavedenie globálneho desaťpercentného cla podľa iného zákona. Následne oznámil, že sadzbu zvýšia na 15 percent s okamžitou platnosťou, v praxi však zatiaľ zostala na úrovni desať percent.

Bessent v rozhovore pre televíziu CNBC uviedol, že zvýšenie na 15 percent by mohli zaviesť v najbližších dňoch. Dodal, že tieto náhradné clá podľa zákona o obchode z roku 1974 môžu platiť najviac 150 dní, pokiaľ Kongres neschváli ich predĺženie.

Počas tohto obdobia majú americké obchodné úrady pripraviť štúdie, ktoré umožnia zaviesť ďalšie obchodné opatrenia. Bessent zároveň predpokladá, že colné sadzby približne do piatich mesiacov vrátia na úroveň, na akej boli pred rozhodnutím najvyššieho súdu.

(max)

Minúta  |  

Biskup Haľko ponúka pôstne rozhovory na Primaciálnom námestí

Biskup Jozef Haľko opäť ponúka počas Veľkého pôstu osobné rozhovory na Primaciálnom námestí v Bratislave v rámci iniciatívy Deň pri studni.

Prvý termín je v piatok 6. marca od 17.00 do 18.30. Ďalšie stretnutia budú v sobotu 14. marca a v nedeľu 22. marca medzi 18.00 a 19.30, na Kvetnú nedeľu 29. marca od 16.00 do 17.30 a posledný veľkopôstny termín pripadá na Veľkú stredu 1. apríla medzi 18.00 a 19.30.

Haľko je známy aktívnou pastoračnou službou aj v neformálnych podmienkach a prihovára sa aj na sociálnych sieťach. Podobné rozhovory ponúka počas roka aj v iných obdobiach: pred Vianocami ako Adventné dialógy a v lete ako Rozhovory pod lipou.

(dokostola, lud)

Minúta  |  

Vojna s Iránom brzdí mierové rokovania o Ukrajine, tvrdí Zelenskyj

Trojstranné mierové rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi sú momentálne pozastavené v dôsledku vojny medzi Washingtonom a Teheránom. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo večernom prejave podľa Kyiv Independent.

Podľa jeho slov Ukrajina so Spojenými štátmi naďalej komunikuje takmer denne, no zatiaľ neprišli potrebné signály na pokračovanie trojstranného stretnutia. Obnovenie diplomatických rokovaní bude podľa neho možné až vtedy, keď to umožnia bezpečnostná situácia a širší politický kontext.

Spojené štáty a Izrael spustili 28. februára útoky proti Iránu po týždňoch protivládnych protestov v krajine a po neúspešných rokovaniach medzi Washingtonom a Teheránom o iránskom programe obohacovania uránu.

Úsilie Spojených štátov sprostredkovať mierovú dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom sa počas zimy zintenzívnilo, v uplynulých týždňoch sa však podľa Zelenského spomalilo. Ukrajinskí a americkí predstavitelia sa 26. februára stretli v Ženeve, kde diskutovali o postupe smerom k ďalšej fáze trojstranných rokovaní.

Pred začiatkom amerických útokov na Irán Zelenskyj povedal, že ďalšie kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou, Ruskom a USA by sa mohlo uskutočniť začiatkom marca v Abú Zabí.

(max)

Minúta  |  

Milióny pre Kaliňákovu kanceláriu z platformy, kde investoval Strnad

Slovenský minister obrany Robert Kaliňák (Smer) čelí otázkam o možnom konflikte záujmov po tom, ako český portál Seznam Zprávy informoval o finančných vzťahoch medzi jeho advokátskou kanceláriou a investičnou platformou FinGood, do ktorej investoval český miliardár a zbrojár Michal Strnad.

Podľa zistení portálu advokátska kancelária Kallan Legal, v ktorej má Kaliňák 70-percentný podiel, dostávala od platformy FinGood ročne približne dva až tri milióny českých korún (v prepočte od 80- do 120-tisíc eur) za právne služby a analýzy trhu. Spolupráca sa začala v roku 2021.

FinGood je česká crowdfundingová platforma, ktorá spája investorov s firmami hľadajúcimi financovanie projektov.

Niektorí bývalí manažéri FinGoodu uviedli, že kancelária poskytovala najmä analýzy slovenského právneho a podnikateľského prostredia. Platforma však na Slovensku napokon nepôsobila a projekt vstupu na tamojší trh bol podľa jedného z bývalých predstaviteľov firmy v roku 2024 ukončený.

Kaliňák potvrdil, že jeho advokátska kancelária mala klientov v zahraničí a že spolupráca vznikla v období, keď nepôsobil v politike. Sporné však podľa neho nie sú ani okolnosti, ani výška platieb.

„Som spolumajiteľom advokátskej kancelárie, ktorá má svojich klientov. Tie sumy, o ktorých hovoríte, nesedia,“ podotkol minister. Zároveň dodal, že o prípadnom prepojení FinGoodu na podnikateľa Michala Strnada nemal informácie.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.