Preskočiť na obsah
  |  

SaS navrhuje financovať diaľnicu na Ukrajinu z peňazí EÚ

Na Slovensku stále existujú regióny, ktoré sú dopravne izolované, čo brzdí ich ekonomický rozvoj a prehlbuje regionálne rozdiely. Na tlačovej konferencii to uviedli predstavitelia opozičnej strany SaS, ktorí vyzvali vládu, aby tejto téme venovala väčšiu pozornosť a využila nové európske finančné nástroje.

Predseda SaS Branislav Gröhling upozornil, že v niektorých regiónoch chýbajú diaľnice, železnice sú pomalé a cesty druhej a tretej triedy sú zanedbané. Podľa neho to vedie k nižšiemu počtu pracovných príležitostí, slabšiemu ekonomickému rastu a k pocitu obyvateľov, že štát sa o tieto oblasti nestará.

Podpredseda strany Marián Viskupič pripomenul, že Európska komisia minulý týždeň spustila politický dialóg o rozvoji východných pohraničných regiónov Európskej únie, medzi ktoré patrí aj východ Slovenska. Súčasťou iniciatívy je investičný nástroj East Invest, ktorý má mobilizovať finančné zdroje na rozvoj týchto oblastí.

Podľa Viskupiča sa deväť pohraničných štátov bude môcť v rokoch 2027 a 2028 uchádzať o výhodné úvery v celkovej výške až 28 miliárd eur, ktoré môžu pritiahnuť aj ďalšie súkromné investície.

SaS preto vyzýva vládu, aby medzi priority zaradila výstavbu diaľnice D1 Bidovce – štátna hranica s Ukrajinou a požiadala o jej financovanie z nástroja East Invest.

(tasr, max)

  |  

SNS vyzýva Fica na blokovanie pôžičky pre Kyjev

Slovenská národná strana (SNS) vyzvala premiéra Roberta Fica (Smer), aby Slovensko zaujalo jednoznačne odmietavý postoj k pôžičke Európskej únie vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu. Strana upozornila, že jedinou krajinou EÚ, ktorá ju v súčasnosti blokuje, je Maďarsko.

Podľa SNS však majú Maďarsko aj Slovensko rovnaký problém so zastavenými dodávkami ropy cez ropovod Družba, a preto by Budapešť nemala zostať v tejto otázke osamotená.

Strana zároveň ocenila rozhodnutie vlády nariadiť vedeniu Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, aby ukončila vyrovnávanie elektrickej energie do energetickej siete Ukrajiny. SNS však vyjadrila ľútosť, že nedošlo k úplnému zablokovaniu dodávok elektriny, čo premiér podľa nej predtým avizoval.

Podľa národniarov nie je možné dosiahnuť dohodu bez tlaku na Ukrajinu. Kritizujú aj to, že nedošlo k rokovaniu a ku kontrole ropovodu Družba na území Ukrajiny, hoci to vraj ukrajinská strana premiérovi ponúkla.

Fico po stredajšom rokovaní vlády uviedol, že má záujem stretnúť sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v súvislosti so zastavenými dodávkami ropy. Predchádzať tomu však podľa neho musí stretnutie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Maďarský premiér Viktor Orbán blokuje pôžičku Únie, kým Ukrajina neobnoví dodávky ropy cez ropovod Družba.

(tasr, max)

  |  

Reuters: Ukrajinské F-16 nemali niekoľko týždňov dostatok rakiet

Ukrajinské stíhačky F-16 nemali od konca novembra do polovice decembra dosť rakiet na zostreľovanie ruských dronov a striel, lebo sa vyčerpali dodávky od zahraničných partnerov. Vyplýva to z informácií troch zdrojov oboznámených so situáciou.

Podľa nich mala Ukrajina v tom čase pre celú letku F-16 k dispozícii už len niekoľko amerických rakiet vzduch-vzduch AIM-9 Sidewinder. Rusko zároveň podnikalo zimnú vojenskú kampaň.

Počas nedostatku piloti F-16 lietali najmä denné misie a pokúšali sa zostreľovať drony pomocou rotačných kanónov. Nočné operácie boli príliš riskantné, keďže ruské dronové útoky sa často odohrávajú práve v tme. Piloti sa zároveň snažili znovu použiť rakety, ktoré pri predchádzajúcich misiách zlyhali, v nádeji, že po údržbe budú funkčné.

Ukrajina pritom vo veľkej miere používa staršie varianty rakiet AIM-9, vyrobené ešte v 70. a 80. rokoch, ktoré však poskytujú relatívne lacný spôsob ničenia ruských dronov a riadených striel.

Nedostatok sa podarilo preklenúť v decembri, keď Ukrajina dostala nové rakety AIM-9 od zahraničných partnerov krátko pred veľkým ruským útokom. Podľa jedného zo zdrojov patrili medzi dodávateľov v uplynulých mesiacoch aj Nemecko a Kanada.

(reuters, est)

  |  

Slovensko muselo zrušiť piaty repatriačný let do Ománu

Piaty repatriačný let Slovenskej republiky, ktorý mal vo štvrtok prepraviť občanov z Maskatu v Ománe, sa neuskutoční. Dôvodom je obmedzená kapacita odbavovania lietadiel na tamojšom letisku. Ománska strana ráno až do odvolania zrušila prijímanie nových lietadiel a výrazne obmedzila počet povolených letov.

Podľa slovenského rezortu zahraničia obmedzenia spôsobujú meškajúce lety a lietadlá čakajúce na cestujúcich, ktorí uviazli na hraniciach medzi Ománom a Spojenými arabskými emirátmi, kde sa tvoria niekoľkohodinové rady.

Ministerstvo uviedlo, že aktívne komunikuje s príslušnými orgánmi a snaží sa získať povolenie na pristátie a odbavenie repatriačného lietadla. Občania, ktorých sa tento let týkal, už o situácii vedia. Rezort zároveň odporučil využiť komerčné lety, ak je takáto možnosť dostupná.

Slovensko stále pokračuje v príprave ďalších deviatich repatriačných letov, ktoré sú momentálne v štádiu plánovania a vybavovania potrebných diplomatických povolení.

Evakuačné lety ovplyvňujú aj bezpečnostná situácia v regióne a kapacity tranzitných krajín. V súčasnosti repatriácie uskutočňujú najmä cez Omán a Jordánsko s následným preletom do Európy cez Egypt.

Slovensko zatiaľ zorganizovalo štyri repatriačné lety, ktorými evakuovalo 164 občanov Slovenska a 59 občanov ďalších krajín.

(tasr, max)

  |  

Obce zo Žitného ostrova chcú mať prístup k dotáciám na čistiarne

Sedem obcí zo Žitného ostrova žiada zmenu legislatívy, ktorá by združeniam samospráv umožnila získavať finančné prostriedky napríklad na výstavbu či modernizáciu čistiarní odpadových vôd. Na tlačovej konferencii o tom informoval starosta obce Štvrtok na Ostrove Péter Őry spolu s predstaviteľmi Združenia obcí Horného Žitného ostrova pre odvádzanie a čistenie odpadových vôd.

Združenie tvoria obce Kvetoslavov, Lehnice, Oľdza, Štvrtok na Ostrove, Mierovo, Čakany a Hubice. V katastri obce Hubice sa nachádza spoločná čistiareň odpadových vôd vybudovaná v 90. rokoch. Podľa starostu je zariadenie zastarané a kvalita čistenia vody už nespĺňa požadované normy.

Obce pripravili projekt modernizácie technológie čističky a získali aj dotáciu približne dva milióny eur. Pred podaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok však nastal problém. V októbri 2025 sa zmenil zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorý podľa Őryho vylúčil združenia obcí z možnosti získavať finančné prostriedky.

Starosta uviedol, že financie sú na projekt vyčlenené, no je potrebné upraviť zákon o vodách tak, aby mohli o podporu žiadať aj združenia obcí. Poslancom parlamentu preto pripravili návrh úpravy legislatívy.

Ministerstvo životného prostredia potvrdilo, že problém eviduje a pripravilo novelu zákona, ktorá by mala smerovať na najbližšiu schôdzu parlamentu.

(tasr, max)

  |  

Takáč spustil výzvy pre útulky a propagačné projekty

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spustilo dve výzvy: na podporu karanténnych staníc a útulkov za 200-tisíc eur a na malé propagačné projekty za 100-tisíc eur. Obe potrvajú do 2. apríla 2026, informoval minister Richard Takáč (Smer).

Na podporu útulkov sa môžu prihlásiť schválené neziskové organizácie a občianske združenia. Dotácia je určená na ochranu zvierat a starostlivosť o spoločenské zvieratá v karanténnych staniciach či útulkoch. Maximálna výška podpory je 10-tisíc eur na jedno zariadenie. Z výzvy sú vylúčení žiadatelia z Bratislavského samosprávneho kraja. Žiadosti sa podávajú elektronicky cez portál mprv.egrant.sk.

Druhá výzva podporí malé propagačné projekty sumou do tritisíc eur na projekt. O podporu môžu žiadať samosprávy, neziskové organizácie, poľovnícke združenia, užívatelia poľovných revírov či účelové zariadenia cirkví.

Dotácie majú podporiť prezentáciu poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva, poľovníctva či rybného hospodárstva, ale aj výstavy, súťaže a propagáciu prírodného a kultúrneho dedičstva.

Takáč zároveň avizoval, že rezort plánuje počas roka vyhlásiť aj ďalšie výzvy zo štátneho rozpočtu na podporu prvovýroby, potravinárstva a lesníctva.

(tasr, lud)