Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SNS vyzýva Fica na blokovanie pôžičky pre Kyjev

Slovenská národná strana (SNS) vyzvala premiéra Roberta Fica (Smer), aby Slovensko zaujalo jednoznačne odmietavý postoj k pôžičke Európskej únie vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu. Strana upozornila, že jedinou krajinou EÚ, ktorá ju v súčasnosti blokuje, je Maďarsko.

Podľa SNS však majú Maďarsko aj Slovensko rovnaký problém so zastavenými dodávkami ropy cez ropovod Družba, a preto by Budapešť nemala zostať v tejto otázke osamotená.

Strana zároveň ocenila rozhodnutie vlády nariadiť vedeniu Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, aby ukončila vyrovnávanie elektrickej energie do energetickej siete Ukrajiny. SNS však vyjadrila ľútosť, že nedošlo k úplnému zablokovaniu dodávok elektriny, čo premiér podľa nej predtým avizoval.

Podľa národniarov nie je možné dosiahnuť dohodu bez tlaku na Ukrajinu. Kritizujú aj to, že nedošlo k rokovaniu a ku kontrole ropovodu Družba na území Ukrajiny, hoci to vraj ukrajinská strana premiérovi ponúkla.

Fico po stredajšom rokovaní vlády uviedol, že má záujem stretnúť sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v súvislosti so zastavenými dodávkami ropy. Predchádzať tomu však podľa neho musí stretnutie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Maďarský premiér Viktor Orbán blokuje pôžičku Únie, kým Ukrajina neobnoví dodávky ropy cez ropovod Družba.

(tasr, max)

Minúta  |  

Reuters: Ukrajinské F-16 nemali niekoľko týždňov dostatok rakiet

Ukrajinské stíhačky F-16 nemali od konca novembra do polovice decembra dosť rakiet na zostreľovanie ruských dronov a striel, lebo sa vyčerpali dodávky od zahraničných partnerov. Vyplýva to z informácií troch zdrojov oboznámených so situáciou.

Podľa nich mala Ukrajina v tom čase pre celú letku F-16 k dispozícii už len niekoľko amerických rakiet vzduch-vzduch AIM-9 Sidewinder. Rusko zároveň podnikalo zimnú vojenskú kampaň.

Počas nedostatku piloti F-16 lietali najmä denné misie a pokúšali sa zostreľovať drony pomocou rotačných kanónov. Nočné operácie boli príliš riskantné, keďže ruské dronové útoky sa často odohrávajú práve v tme. Piloti sa zároveň snažili znovu použiť rakety, ktoré pri predchádzajúcich misiách zlyhali, v nádeji, že po údržbe budú funkčné.

Ukrajina pritom vo veľkej miere používa staršie varianty rakiet AIM-9, vyrobené ešte v 70. a 80. rokoch, ktoré však poskytujú relatívne lacný spôsob ničenia ruských dronov a riadených striel.

Nedostatok sa podarilo preklenúť v decembri, keď Ukrajina dostala nové rakety AIM-9 od zahraničných partnerov krátko pred veľkým ruským útokom. Podľa jedného zo zdrojov patrili medzi dodávateľov v uplynulých mesiacoch aj Nemecko a Kanada.

(reuters, est)

Minúta  |  

Slovensko muselo zrušiť piaty repatriačný let do Ománu

Piaty repatriačný let Slovenskej republiky, ktorý mal vo štvrtok prepraviť občanov z Maskatu v Ománe, sa neuskutoční. Dôvodom je obmedzená kapacita odbavovania lietadiel na tamojšom letisku. Ománska strana ráno až do odvolania zrušila prijímanie nových lietadiel a výrazne obmedzila počet povolených letov.

Podľa slovenského rezortu zahraničia obmedzenia spôsobujú meškajúce lety a lietadlá čakajúce na cestujúcich, ktorí uviazli na hraniciach medzi Ománom a Spojenými arabskými emirátmi, kde sa tvoria niekoľkohodinové rady.

Ministerstvo uviedlo, že aktívne komunikuje s príslušnými orgánmi a snaží sa získať povolenie na pristátie a odbavenie repatriačného lietadla. Občania, ktorých sa tento let týkal, už o situácii vedia. Rezort zároveň odporučil využiť komerčné lety, ak je takáto možnosť dostupná.

Slovensko stále pokračuje v príprave ďalších deviatich repatriačných letov, ktoré sú momentálne v štádiu plánovania a vybavovania potrebných diplomatických povolení.

Evakuačné lety ovplyvňujú aj bezpečnostná situácia v regióne a kapacity tranzitných krajín. V súčasnosti repatriácie uskutočňujú najmä cez Omán a Jordánsko s následným preletom do Európy cez Egypt.

Slovensko zatiaľ zorganizovalo štyri repatriačné lety, ktorými evakuovalo 164 občanov Slovenska a 59 občanov ďalších krajín.

(tasr, max)

Minúta  |  

Obce zo Žitného ostrova chcú mať prístup k dotáciám na čistiarne

Sedem obcí zo Žitného ostrova žiada zmenu legislatívy, ktorá by združeniam samospráv umožnila získavať finančné prostriedky napríklad na výstavbu či modernizáciu čistiarní odpadových vôd. Na tlačovej konferencii o tom informoval starosta obce Štvrtok na Ostrove Péter Őry spolu s predstaviteľmi Združenia obcí Horného Žitného ostrova pre odvádzanie a čistenie odpadových vôd.

Združenie tvoria obce Kvetoslavov, Lehnice, Oľdza, Štvrtok na Ostrove, Mierovo, Čakany a Hubice. V katastri obce Hubice sa nachádza spoločná čistiareň odpadových vôd vybudovaná v 90. rokoch. Podľa starostu je zariadenie zastarané a kvalita čistenia vody už nespĺňa požadované normy.

Obce pripravili projekt modernizácie technológie čističky a získali aj dotáciu približne dva milióny eur. Pred podaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok však nastal problém. V októbri 2025 sa zmenil zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorý podľa Őryho vylúčil združenia obcí z možnosti získavať finančné prostriedky.

Starosta uviedol, že financie sú na projekt vyčlenené, no je potrebné upraviť zákon o vodách tak, aby mohli o podporu žiadať aj združenia obcí. Poslancom parlamentu preto pripravili návrh úpravy legislatívy.

Ministerstvo životného prostredia potvrdilo, že problém eviduje a pripravilo novelu zákona, ktorá by mala smerovať na najbližšiu schôdzu parlamentu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Takáč spustil výzvy pre útulky a propagačné projekty

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spustilo dve výzvy: na podporu karanténnych staníc a útulkov za 200-tisíc eur a na malé propagačné projekty za 100-tisíc eur. Obe potrvajú do 2. apríla 2026, informoval minister Richard Takáč (Smer).

Na podporu útulkov sa môžu prihlásiť schválené neziskové organizácie a občianske združenia. Dotácia je určená na ochranu zvierat a starostlivosť o spoločenské zvieratá v karanténnych staniciach či útulkoch. Maximálna výška podpory je 10-tisíc eur na jedno zariadenie. Z výzvy sú vylúčení žiadatelia z Bratislavského samosprávneho kraja. Žiadosti sa podávajú elektronicky cez portál mprv.egrant.sk.

Druhá výzva podporí malé propagačné projekty sumou do tritisíc eur na projekt. O podporu môžu žiadať samosprávy, neziskové organizácie, poľovnícke združenia, užívatelia poľovných revírov či účelové zariadenia cirkví.

Dotácie majú podporiť prezentáciu poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva, poľovníctva či rybného hospodárstva, ale aj výstavy, súťaže a propagáciu prírodného a kultúrneho dedičstva.

Takáč zároveň avizoval, že rezort plánuje počas roka vyhlásiť aj ďalšie výzvy zo štátneho rozpočtu na podporu prvovýroby, potravinárstva a lesníctva.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Kremeľ potvrdil, že Irán nežiadal Moskvu o zbrane

Kremeľ vo štvrtok uviedol, že Irán sa na Moskvu neobrátil so žiadosťou o dodávky zbraní a ruský postoj je v tejto otázke známy. Hovorca prezidenta Dmitrij Peskov povedal, že členstvo v BRICS neznamená záväzok vzájomnej pomoci pri ozbrojenej agresii, keďže ide o zoskupenie zamerané na hospodársku a finančnú spoluprácu. Reagoval tak na otázky, či by krajiny BRICS mohli Teheránu pomôcť na pozadí eskalácie.

Rusko zároveň obvinilo Spojené štáty a Izrael, že sa snažia zatiahnuť arabské krajiny do širšieho konfliktu tým, že provokujú Irán k úderom v regióne.

Tvrdí, že nevidí náznaky, že by Washington a Tel Aviv poľavili. Štáty Perzského zálivu, spojenci USA, čelili od soboty raketovým útokom po tom, ako USA a Izrael podnikli údery na Irán. Podľa Moskvy útoky vyvolali ľudské a materiálne straty.

Prezident Vladimir Putin v pondelok volal lídrom štyroch štátov Perzského zálivu a ponúkol, že cez vzťahy s Teheránom tlmočí ich obavy z útokov na ropnú infraštruktúru.

(reuters, tass, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.