Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Remišová po kritike vládnych letov navrhuje „lex antipapaláš“

Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko – Za ľudí) kritizuje výdavky ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) pod vedením Samuela Migaľa (nominant Smeru). Tvrdí, že minister a jeho úradníci počas roka vo funkcii minuli na lety a súvisiace výdavky spolu 375 834 eur.

Podľa Remišovej si rezort na pracovné cesty objednával vládne aj vojenské špeciály, pričom na palube podľa nej míňali „nehorázne peniaze na jedlo a pitie“. Ako príklad uviedla cestu ministra do Bukurešti z konca novembra minulého roka. Vládny špeciál podľa nej stál približne 20-tisíc eur, pričom ministerstvo zaplatilo viac ako 3 800 eur za catering na palube.

Za „papalášizmus“ označila aj využívanie vojenských lietadiel, ktoré mali podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) slúžiť najmä na prevoz chorých či evakuácie.

Remišová zároveň upozornila, že len od začiatku roka 2026 rezort podľa jej výpočtov minul na lety takmer 80-tisíc eur. Opozícia preto pripravila návrh zákona s názvom „lex antipapaláš“, ktorý má podobné praktiky obmedziť.

MIRRI kritiku odmieta a tvrdí, že Remišová by mala najskôr vysvetliť vlastné pôsobenie vo funkcii. Rezort avizoval, že čoskoro zverejní prehľad faktov o hospodárení.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Rutte: NATO zatiaľ nevidí dôvod na aktiváciu článku 5

Generálny tajomník NATO Mark Rutte pre Reuters vo štvrtok povedal, že zostrelenie balistickej rakety smerujúcej do Turecka zatiaľ nie je dôvodom na okamžité spustenie článku 5 o kolektívnej obrane. „Nikto nehovorí o článku 5,“ uviedol. Podľa neho je kľúčové, že protivníci videli, aké je NATO silné a ostražité – ešte viac od uplynulej soboty.

Turecko oznámilo, že protivzdušná obrana NATO zničila iránsku balistickú raketu, ktorá mala vletieť do tureckého vzdušného priestoru. Išlo by o prvý prípad, keď sa člen Aliancie priamo ocitol v centre blízkovýchodného konfliktu, čo zvyšuje riziko jeho rozšírenia aj na spojencov.

Iránsky generálny štáb však toto tvrdenie poprel a odkázal, že Teherán rešpektuje suverenitu „priateľského“ Turecka.

Rutte zároveň vyhlásil, že NATO podporuje americké údery proti Iránu, keďže krajina bola „blízko tomu, aby sa stala hrozbou aj pre Európu“. Konflikt USA a Iránu trvá šiesty deň, otriasol trhmi a prinútil tisíce ľudí hľadať únik z regiónu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Rýchlotrať do Česka sa má podľa analytikov začať cezhraničným úsekom

Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) odporúča, aby Slovensko pri plánovanej vysokorýchlostnej železničnej trati z Bratislavy do Českej republiky prioritne vybudovalo cezhraničný úsek Sekule – Rakvice. Práve tento úsek totiž podľa analytikov prinesie najväčšiu časovú úsporu. Vyplýva to z hodnotenia projektu Železníc Slovenskej republiky.

ÚHP uviedol, že až 16 z celkovej 20-minútovej časovej úspory vznikne práve na cezhraničnom úseku medzi Sekuľami a Rakvicami. Slovenská časť tohto úseku by mala stáť približne 400 miliónov eur.

Zvyšok novej trate, vrátane plánovanej stanice Bratislava-Západ pri Stupave, by si vyžiadal ďalších približne 2,2 miliardy eur. Takáto investícia by však bola opodstatnená len v prípade, že by vlaky medzi Viedňou a Brnom presmerovali na rýchlejšiu trasu cez Slovensko. Pre slovenských cestujúcich by prínos spočíval najmä vo väčšom počte spojov, nie v ďalšej časovej úspore.

Analytici zároveň odporúčajú zvýšiť kapacitu železničného uzla Bratislava. Modernizácia by mala odstrániť súčasné kapacitné problémy a zrýchliť prejazd vlakov približne o šesť minút. Navrhovaná výstavba novej odstavnej stanice západne od hlavnej stanice podľa ÚHP zodpovedá praxi v iných európskych mestách.

Železnice Slovenskej republiky plánujú novú vysokorýchlostnú trať pre vlaky s rýchlosťou do 320 kilometrov za hodinu. Celkové náklady projektu odhadujú na približne štyri miliardy eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

SaS navrhuje financovať diaľnicu na Ukrajinu z peňazí EÚ

Na Slovensku stále existujú regióny, ktoré sú dopravne izolované, čo brzdí ich ekonomický rozvoj a prehlbuje regionálne rozdiely. Na tlačovej konferencii to uviedli predstavitelia opozičnej strany SaS, ktorí vyzvali vládu, aby tejto téme venovala väčšiu pozornosť a využila nové európske finančné nástroje.

Predseda SaS Branislav Gröhling upozornil, že v niektorých regiónoch chýbajú diaľnice, železnice sú pomalé a cesty druhej a tretej triedy sú zanedbané. Podľa neho to vedie k nižšiemu počtu pracovných príležitostí, slabšiemu ekonomickému rastu a k pocitu obyvateľov, že štát sa o tieto oblasti nestará.

Podpredseda strany Marián Viskupič pripomenul, že Európska komisia minulý týždeň spustila politický dialóg o rozvoji východných pohraničných regiónov Európskej únie, medzi ktoré patrí aj východ Slovenska. Súčasťou iniciatívy je investičný nástroj East Invest, ktorý má mobilizovať finančné zdroje na rozvoj týchto oblastí.

Podľa Viskupiča sa deväť pohraničných štátov bude môcť v rokoch 2027 a 2028 uchádzať o výhodné úvery v celkovej výške až 28 miliárd eur, ktoré môžu pritiahnuť aj ďalšie súkromné investície.

SaS preto vyzýva vládu, aby medzi priority zaradila výstavbu diaľnice D1 Bidovce – štátna hranica s Ukrajinou a požiadala o jej financovanie z nástroja East Invest.

(tasr, max)

Minúta  |  

SNS vyzýva Fica na blokovanie pôžičky pre Kyjev

Slovenská národná strana (SNS) vyzvala premiéra Roberta Fica (Smer), aby Slovensko zaujalo jednoznačne odmietavý postoj k pôžičke Európskej únie vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu. Strana upozornila, že jedinou krajinou EÚ, ktorá ju v súčasnosti blokuje, je Maďarsko.

Podľa SNS však majú Maďarsko aj Slovensko rovnaký problém so zastavenými dodávkami ropy cez ropovod Družba, a preto by Budapešť nemala zostať v tejto otázke osamotená.

Strana zároveň ocenila rozhodnutie vlády nariadiť vedeniu Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, aby ukončila vyrovnávanie elektrickej energie do energetickej siete Ukrajiny. SNS však vyjadrila ľútosť, že nedošlo k úplnému zablokovaniu dodávok elektriny, čo premiér podľa nej predtým avizoval.

Podľa národniarov nie je možné dosiahnuť dohodu bez tlaku na Ukrajinu. Kritizujú aj to, že nedošlo k rokovaniu a ku kontrole ropovodu Družba na území Ukrajiny, hoci to vraj ukrajinská strana premiérovi ponúkla.

Fico po stredajšom rokovaní vlády uviedol, že má záujem stretnúť sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v súvislosti so zastavenými dodávkami ropy. Predchádzať tomu však podľa neho musí stretnutie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Maďarský premiér Viktor Orbán blokuje pôžičku Únie, kým Ukrajina neobnoví dodávky ropy cez ropovod Družba.

(tasr, max)

Minúta  |  

Reuters: Ukrajinské F-16 nemali niekoľko týždňov dostatok rakiet

Ukrajinské stíhačky F-16 nemali od konca novembra do polovice decembra dosť rakiet na zostreľovanie ruských dronov a striel, lebo sa vyčerpali dodávky od zahraničných partnerov. Vyplýva to z informácií troch zdrojov oboznámených so situáciou.

Podľa nich mala Ukrajina v tom čase pre celú letku F-16 k dispozícii už len niekoľko amerických rakiet vzduch-vzduch AIM-9 Sidewinder. Rusko zároveň podnikalo zimnú vojenskú kampaň.

Počas nedostatku piloti F-16 lietali najmä denné misie a pokúšali sa zostreľovať drony pomocou rotačných kanónov. Nočné operácie boli príliš riskantné, keďže ruské dronové útoky sa často odohrávajú práve v tme. Piloti sa zároveň snažili znovu použiť rakety, ktoré pri predchádzajúcich misiách zlyhali, v nádeji, že po údržbe budú funkčné.

Ukrajina pritom vo veľkej miere používa staršie varianty rakiet AIM-9, vyrobené ešte v 70. a 80. rokoch, ktoré však poskytujú relatívne lacný spôsob ničenia ruských dronov a riadených striel.

Nedostatok sa podarilo preklenúť v decembri, keď Ukrajina dostala nové rakety AIM-9 od zahraničných partnerov krátko pred veľkým ruským útokom. Podľa jedného zo zdrojov patrili medzi dodávateľov v uplynulých mesiacoch aj Nemecko a Kanada.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.