Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump: Hormuzský prieliv ostane otvorený, iránske námorníctvo je na dne

Prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že sa neobáva rastu cien benzínu v USA spôsobeného prehlbujúcim sa konfliktom s Iránom. Pre Reuters dodal, že jeho prioritou je vojenská operácia USA.

„Nemám žiadne obavy. Keď sa to skončí, ceny veľmi rýchlo klesnú, a ak porastú, tak porastú, ale toto je oveľa dôležitejšie ako mierny nárast cien benzínu,“ povedal.

Prezident neplánuje čerpať zo strategických zásob ropy a je presvedčený, že Hormuzský prieliv zostane otvorený, pretože iránske námorníctvo je na „dne mora“.

Globálne ceny ropy vzrástli o 16 percent od začiatku vojny v sobotu, keďže šíriaci sa konflikt narušil dodávky z Blízkeho východu. Podľa AAA, americkej cestovnej organizácie, ktorá sleduje ceny palív, sa priemerná cena benzínu v krajine od minulého týždňa zvýšila o 27 centov. Súčasný národný priemer je o 15 centov vyšší ako pred rokom.

Trump povedal, že ceny „veľmi nestúpli“. Politickí analytici tvrdia, že rast cien benzínu by mohol poškodiť republikánov v novembrových voľbách.

(reuters, est)

Minúta  |  

USA a Katar vraj chcú kúpiť ukrajinské drony na zostreľovanie šáhidov

Ukrajinské záchytné drony by mohli slúžiť ako lacnejšia alternatíva na ničenie iránskych bezpilotných lietadiel Šáhid počas konfliktu v oblasti Perzského zálivu. Informoval o tom zdroj oboznámený s rokovaniami.

Diskusie sú zatiaľ v počiatočnej fáze a prebiehajú na úrovni vládnych predstaviteľov. Rokuje sa najmä o technológiách schopných zachytiť prichádzajúce nepriateľské drony a narušiť ich komunikačné signály. Pentagón sa k informáciám nevyjadril.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Washington a krajiny Blízkeho východu požiadali Kyjev o pomoc pri zostreľovaní šáhidov. Zelenskyj však zdôraznil, že Ukrajina bude súhlasiť s takými dohodami, len ak neoslabia jej vlastnú obranu proti ruskej invázii.

Ukrajina počas viac než štyroch rokov vojny s Ruskom vyvinula relatívne lacné metódy boja proti dronom Šáhid, ktoré Moskva vo veľkom používa. Kyjev uviedol, že len túto zimu Rusko vyslalo proti Ukrajine približne 19-tisíc dronov dlhého doletu.

Ukrajinská delegácia tento týždeň navštívila katarskú Dauhu a Abú Zabí, aby tamojším predstaviteľom predstavila skúsenosti s protivzdušnou obranou proti dronom.

Ukrajina zároveň navrhla, že by mohla svoje záchytné drony vymeniť za rakety pre systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktorých má nedostatok.

(reuters, est)

Minúta  |  

Fínsko zruší úplný zákaz umiestňovania jadrových zbraní

Zhodla sa na tom fínska vláda, ktorá teraz návrh predloží parlamentu, kde má väčšinu pravicová koaličná vláda.

„Táto zmena je potrebná, aby Fínsko mohlo v rámci Aliancie zabezpečiť svoju vojenskú obranu a plne využiť odstrašujúci účinok a kolektívnu obranu NATO,“ uviedol k plánovanej zmene fínsky minister obrany Antti Hakkanen.

Fínsky zákon o jadrovej energii, prijatý v roku 1987, zakazuje dovoz, výrobu, držbu a odpaľovanie jadrových výbušnín na jeho území, čo niektorí Fíni považujú za ustanovenie, z ktorého by v prípade vojny profitovalo len Rusko.

Zatiaľ čo Fínsko počas studenej vojny zachovávalo neutralitu, v roku 2023 vstúpilo do NATO v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu.

Fínsko má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 1 340 kilometrov a v roku 2024 podpísalo obrannú dohodu so Spojenými štátmi, ktorá mu umožňuje využívať 15 fínskych vojenských zariadení a zón.

Susedia Švédsko, Dánsko a Nórsko majú dlhodobo politiku proti jadrovým zbraniam na svojom území v čase mieru, ale nemajú legislatívne zákazy počas vojny.

(reuters, est)

Minúta  |  

Požiar na Družbe hasili desať dní, reaguje ukrajinská ambasáda na SIS

Ruský dron zasiahol 27. januára ropnú nádrž na objekte ropovodu Družba, pričom išlo o útok na najväčší ropný rezervoár v Európe, ktorý má kapacitu až 75-tisíc kubických metrov ropy.

Uviedlo to vo štvrtok pre TASR ukrajinské veľvyslanectvo v Bratislave v reakcii na predchádzajúce tvrdenia Slovenskej informačnej služby (SIS), že k poškodeniu ropovodu Družba nedošlo, čo podľa nej dokazujú satelitné snímky z miesta udalosti.

„V čase zásahu sa v nádrži nachádzalo približne 25-tisíc kubických metrov ropy. V dôsledku zásahu vypukol rozsiahly požiar, ktorý hasiči likvidovali desať dní. Aby sa predišlo ešte väčšej technologickej a ekologickej katastrofe, bolo potrebné časť ropy z nádrže, ktorá bola prakticky v stave varu, urgentne prečerpávať do potrubia priamo počas požiaru,“ uviedla Jelyzaveta Derevynská z ukrajinského veľvyslanectva v Bratislave.

Poškodené boli viaceré prvky technologického zariadenia, silové káble, transformátory aj systém detekcie únikov, ktorý zabezpečuje hermetickosť potrubia.

Najväčším problémom však podľa ukrajinskej ambasády bolo, že plamene boli natoľko intenzívne, že vysoká teplota ropy poškodila aj značnú časť vnútorného vybavenia potrubia – rôzne senzory a automatizačné prvky, bez ktorých nie je možné ropovod riadiť.

„Navonok preto situácia nemusí pôsobiť dramaticky, v skutočnosti je veľmi komplikovaná a bude si vyžadovať rozsiahly objem opravárenských prác,“ dodala Derevynská.

Spoločnosť Naftogaz pracuje na vyhodnotení rozsahu škôd. Po jeho dokončení bude môcť ukrajinská strana pripraviť rozpočet a určiť, aké prostriedky a koľko času bude potrebných na opravu, aby bolo možné ropovod opäť fyzicky riadiť a prevádzkovať.

(tasr)

Minúta  |  

WHO potvrdila 13 útokov na zdravotnícke zariadenia v Iráne

„Odhadom 100-tisíc ľudí opustilo Irán a v Libanone bolo vysídlených viac ako 60-tisíc ľudí,“ uviedol generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus na tlačovej konferencii súvislosti s americko-izraelskou vojenskou kampaňou v Iráne.

Podľa iránskych úradov boli zasiahnuté aj štyri sanitky v Iráne a nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia utrpeli menšie škody v dôsledku útokov v ich blízkosti. Nemocnicu v Teheráne museli evakuovať.

„K dnešnému dňu sme v prípade Iránu overili 13 útokov na zdravotnícke zariadenia, ktoré si vyžiadali tri obete na životoch a žiadnych zranených. V prípade Libanonu sme overili tri útoky, ktoré si vyžiadali tri obete na životoch a šesť zranených,“ uviedol pre agentúru Reuters hovorca WHO.

Logistické centrum WHO v Dubaji, ktoré dodáva zdravotnícke potreby do desiatok krajín, je dočasne mimo prevádzky pre obmedzenia dopravy v regióne.

(reuters, est)

Minúta  |  

Bátovská Fialková tretia vo vytrvalostných pretekoch v Kontiolahti

Slovenská biatlonistka Paulína Bátovská Fialková obsadila tretie miesto vo štvrtkových vytrvalostných pretekoch na 15 km na podujatí Svetového pohára vo fínskom Kontiolahti.

S jedinou chybou na strelnici nestačila iba na sestry Öbergové, na víťaznú Elviru stratila 45 sekúnd, za druhou Hannou zaostala o necelé štyri sekundy.

Životný výsledok dosiahla aj Ema Kapustová, ktorá predviedla bezchybnú streľbu a skončila na 16. priečke (+3:06,0 min.). Tretia Slovenka, Zuzana Remeňová obsadila, s dvoma trestnými minútami 37. miesto (+4:43,9).

Bátovská Fialková, ktorá po sezóne ukončí kariéru, dosiahla 11. pódiové umiestnenie v SP a svoj najlepší výsledok v kariére vo vytrvalostných pretekoch.

„Cítim sa odpočinuto, naozaj sa mi bežalo veľmi dobre, cítila som sa uvoľnená aj na strelnici. V tréningoch som sa trápila s ležkou, lebo tu fúkal silný vietor. Dnes panovali ideálne podmienky, bolo bezvetrie, tak som si to užila aj na strelnici. Jedna chybička sa 'vloudila', ale na mňa aj tak dobrý výsledok,“ zhodnotila pre STVR Bátovská Fialková.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.