Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico po Zelenského vyhrážkach vyjadril solidaritu Orbánovi

„Je neakceptovateľné, aby si myslel ukrajinský prezident Zelenskyj, že my sme jeho sluhovia a musíme urobiť všetko, čo očakáva. My mu pomáhame vo všetkom. On, naopak, nám škodí. Spôsobil nám 500-miliónovú škodu, pokiaľ ide o tranzitné poplatky pri plyne. Teraz zastavil ropu. Tvári sa, že ropovod je poškodený, hoci satelitné snímky jasne potvrdzujú, že to tak nie je," povedal Robert Fico (Smer) vo videozázname zverejnenom na sociálnej sieti Facebook.

Zelenského odkaz Orbánovi zároveň Fico označil za „hrubé vydieranie“ a niečo, čo musíme všetci odmietnuť – bez ohľadu na to, že na Ukrajine je vojna.

Slovenský premiér zároveň oficiálne požiadal najvyšších predstaviteľov Európskej únie vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, predsedu Európskej rady Antónia Costu a šéfky zahraničnej politiky EÚ Kaje Kallasovej, aby sa dištancovali od „nehoráznych vydieračských vyhlásení“ ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý podľa neho „prekročil všetky červené čiary“.

„Ak bude takto ukrajinský prezident pokračovať, môže sa stať, že aj ďalšie členské štáty EÚ budú blokovať 90-miliardovú pôžičku pre Ukrajinu,“ uviedol premiér SR.

(tasr, est)

Minúta  |  

Irán je exportérom vojny, vyhlásila Kallasová

Irán sa snaží eskalovať konflikt na Blízkom východe tým, že bez rozmyslu útočí na iné krajiny v regióne, povedala vo štvrtok šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová.

„Irán je exportérom vojny. V súčasnosti sa režim snaží vtiahnuť do tejto vojny čo najviac krajín,“ povedala Kallasová novinárom.

Na otázku, či si myslí, že Irán sa snaží vtiahnuť NATO do konfliktu a či má EÚ stratégiu, ako sa vyhnúť zapojeniu, Kallasová obvinila Teherán, že sa snaží „zasiať chaos“ v regióne a „bez rozmyslu“ útočí na iné krajiny.

Kallasová uviedla, že Irán bol značne oslabený a že vidí šancu pre iránsky ľud „rozhodnúť o svojej vlastnej budúcnosti“. Podotkla, že EÚ naďalej pracuje prostredníctvom diplomatických kanálov na zmiernení napätia v regióne.

(reuters, est)

Minúta  |  

Magyar Zelenskému: Nikto sa nemôže vyhrážať Maďarom ani odchádzajúcej vláde

Predseda maďarskej mimoparlamentnej opozičnej strany TISZA Péter Magyar odkázal prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému, že žiadny zahraničný líder sa nemôže vyhrážať žiadnemu Maďarovi, a to ani členom odchádzajúcej vlády premiéra Viktora Orbána.

Magyar reagoval na vyhlásenie Zelenského, v ktorom ukrajinský prezident vo štvrtok vyjadril nádej, že Orbán prestane blokovať finančnú podporu určenú Ukrajine, v opačnom prípade „poskytne ukrajinskej armáde adresu (maďarského) premiéra, aby sa s ním porozprávali“.

Magyar vyzval ukrajinského prezidenta, aby objasnil svoje slová, a ak to naozaj povedal, nech ich odvolá.

Maďarská vláda v polovici februára oznámila, že bude vetovať 90-miliardovú pôžičku pre Ukrajinu, lebo podľa jej názoru ukrajinská vláda z politických dôvodov neobnovuje prevádzku ropovodu Družba.

(tasr, est)

Minúta  |  

Trump: Hormuzský prieliv ostane otvorený, iránske námorníctvo je na dne

Prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že sa neobáva rastu cien benzínu v USA spôsobeného prehlbujúcim sa konfliktom s Iránom. Pre Reuters dodal, že jeho prioritou je vojenská operácia USA.

„Nemám žiadne obavy. Keď sa to skončí, ceny veľmi rýchlo klesnú, a ak porastú, tak porastú, ale toto je oveľa dôležitejšie ako mierny nárast cien benzínu,“ povedal.

Prezident neplánuje čerpať zo strategických zásob ropy a je presvedčený, že Hormuzský prieliv zostane otvorený, pretože iránske námorníctvo je na „dne mora“.

Globálne ceny ropy vzrástli o 16 percent od začiatku vojny v sobotu, keďže šíriaci sa konflikt narušil dodávky z Blízkeho východu. Podľa AAA, americkej cestovnej organizácie, ktorá sleduje ceny palív, sa priemerná cena benzínu v krajine od minulého týždňa zvýšila o 27 centov. Súčasný národný priemer je o 15 centov vyšší ako pred rokom.

Trump povedal, že ceny „veľmi nestúpli“. Politickí analytici tvrdia, že rast cien benzínu by mohol poškodiť republikánov v novembrových voľbách.

(reuters, est)

Minúta  |  

USA a Katar vraj chcú kúpiť ukrajinské drony na zostreľovanie šáhidov

Ukrajinské záchytné drony by mohli slúžiť ako lacnejšia alternatíva na ničenie iránskych bezpilotných lietadiel Šáhid počas konfliktu v oblasti Perzského zálivu. Informoval o tom zdroj oboznámený s rokovaniami.

Diskusie sú zatiaľ v počiatočnej fáze a prebiehajú na úrovni vládnych predstaviteľov. Rokuje sa najmä o technológiách schopných zachytiť prichádzajúce nepriateľské drony a narušiť ich komunikačné signály. Pentagón sa k informáciám nevyjadril.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Washington a krajiny Blízkeho východu požiadali Kyjev o pomoc pri zostreľovaní šáhidov. Zelenskyj však zdôraznil, že Ukrajina bude súhlasiť s takými dohodami, len ak neoslabia jej vlastnú obranu proti ruskej invázii.

Ukrajina počas viac než štyroch rokov vojny s Ruskom vyvinula relatívne lacné metódy boja proti dronom Šáhid, ktoré Moskva vo veľkom používa. Kyjev uviedol, že len túto zimu Rusko vyslalo proti Ukrajine približne 19-tisíc dronov dlhého doletu.

Ukrajinská delegácia tento týždeň navštívila katarskú Dauhu a Abú Zabí, aby tamojším predstaviteľom predstavila skúsenosti s protivzdušnou obranou proti dronom.

Ukrajina zároveň navrhla, že by mohla svoje záchytné drony vymeniť za rakety pre systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktorých má nedostatok.

(reuters, est)

Minúta  |  

Fínsko zruší úplný zákaz umiestňovania jadrových zbraní

Zhodla sa na tom fínska vláda, ktorá teraz návrh predloží parlamentu, kde má väčšinu pravicová koaličná vláda.

„Táto zmena je potrebná, aby Fínsko mohlo v rámci Aliancie zabezpečiť svoju vojenskú obranu a plne využiť odstrašujúci účinok a kolektívnu obranu NATO,“ uviedol k plánovanej zmene fínsky minister obrany Antti Hakkanen.

Fínsky zákon o jadrovej energii, prijatý v roku 1987, zakazuje dovoz, výrobu, držbu a odpaľovanie jadrových výbušnín na jeho území, čo niektorí Fíni považujú za ustanovenie, z ktorého by v prípade vojny profitovalo len Rusko.

Zatiaľ čo Fínsko počas studenej vojny zachovávalo neutralitu, v roku 2023 vstúpilo do NATO v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu.

Fínsko má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 1 340 kilometrov a v roku 2024 podpísalo obrannú dohodu so Spojenými štátmi, ktorá mu umožňuje využívať 15 fínskych vojenských zariadení a zón.

Susedia Švédsko, Dánsko a Nórsko majú dlhodobo politiku proti jadrovým zbraniam na svojom území v čase mieru, ale nemajú legislatívne zákazy počas vojny.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.