Preskočiť na obsah
  |  

Island chce referendum o obnovení rokovaní o vstupe do EÚ

Islandská vláda v piatok navrhla usporiadať 29. augusta referendum o obnovení rokovaní o vstupe do Európskej únie. Informovala o tom verejnoprávna televízia RÚV s odvolaním sa na ministerku zahraničných vecí Katrín Gunnarsdóttirovú.

Reykjavík v roku 2013 po štyroch rokoch rokovaní rozhovory o členstve v EÚ prerušil. V uplynulých rokoch však záujem ostrovnej krajiny o vstup do bloku opäť vzrástol, čo podľa prieskumov súvisí najmä s rastúcimi životnými nákladmi a vojnou na Ukrajine.

Otázku členstva v EÚ podľa správy viac otvorili aj opakované vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnosti anexie Grónska, ktoré sa nachádza medzi Islandom a Spojenými štátmi. Severoatlantická krajina má takmer 400-tisíc obyvateľov.

(reuters, lud)

  |  

Eparchiálnym biskupom Bratislavskej eparchie sa stal Milan Lach

Novým eparchiálnym biskupom Bratislavskej eparchie sa stal Milan Lach SJ, doterajší pomocný biskup. Vatikán v piatok oznámil, že pápež Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu biskupa Petra Rusnáka, ktorý vlani dovŕšil kánonický vek 75 rokov, a za jeho nástupcu vymenoval Lacha. Informoval o tom hovorca Prešovskej archieparchie Michal Pavlišinovič.

Lach sa stane druhým eparchiálnym biskupom v histórii relatívne mladej Bratislavskej eparchie. Slávnostná intronizácia sa uskutoční 21. marca v Katedrálnom chráme Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave.

Milan Lach sa narodil 18. novembra 1973 v Kežmarku a vyrastal v obci Ľubica pri Kežmarku. V roku 1992 nastúpil do gréckokatolíckeho seminára v Prešove a neskôr vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Kňazskú vysviacku prijal v roku 2001 v Košiciach.

Pôsobil aj v Centre spirituality Východ – Západ Michala Lacka v Košiciach a študoval na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme. Pápež František ho v roku 2013 vymenoval za pomocného biskupa Prešovskej archieparchie. Neskôr pôsobil ako biskup gréckokatolíckej eparchie Parma v USA a od roku 2023 bol pomocným biskupom Bratislavskej eparchie.

(tasr, lud)

  |  

Brusel hľadá spôsob, ako obnoviť dodávky cez Družbu

Európska komisia skúma možnosti, ako podporiť obnovenie dodávok ropy cez ropovod Družba, vrátane možnej finančnej pomoci, uviedol v piatok jej hovorca.

„Môžem potvrdiť, že Komisia skúma možnosti podpory obnovenia dodávok ropy vrátane možnej finančnej podpory,“ povedal hovorca EÚ na pravidelnom dennom brífingu. Ďalšie podrobnosti neposkytol.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa má stretnúť so slovenským premiérom Robertom Ficom (Smer) a témou rozhovoru bude aj ropovod Družba, dodal hovorca. Zatiaľ však nie je jasné, kedy sa stretnutie uskutoční.

(reuters, lud)

  |  

Pellegrini: Vláda stále nevysvetlila zlyhania pri COVID-19

Šieste výročie prvého prípadu ochorenia COVID-19 na Slovensku by malo byť podľa prezidenta Petra Pellegriniho pripomienkou, že ochrana zdravia musí byť pre štát najvyššou prioritou. Zároveň kritizoval, že vláda ani jej splnomocnenec doteraz nevysvetlili, kto zlyhal pri riadení pandémie a kde sa stali chyby.

„Nech je tento deň pripomienkou pre nás všetkých, že zdravie je pre ľudí najvyššou prioritou a pri jeho ochrane nesmie štát zlyhávať. Česť pamiatke všetkých, ktorí za pandémiu zaplatili tú najvyššiu cenu,“ uviedol prezident na sociálnej sieti.

Pellegrini pripomenul, že krátko po vypuknutí pandémie sa podľa neho riadenie krízy dostalo do chaosu. Tvrdí, že namiesto ochrany životov sa riešili spory medzi politikmi a Slovensko sa počas druhej a tretej vlny pandémie prepadlo z prvých miest na posledné. Počet obetí bol podľa neho vyšší než v štátoch, ktoré pri ochrane zdravia „neexperimentovali“.

Zdôraznil, že pozostalí po obetiach ani verejnosť dodnes nevedia, kde presne sa stali chyby. Preto považuje za negatívne, že vláda zatiaľ neposkytla jasné vysvetlenie zlyhaní.

Slovensko si 6. marca pripomína Deň obetí pandémie COVID-19. Prvý prípad nákazy potvrdili 6. marca 2020, prvé úmrtia o mesiac neskôr. Pandémia si na Slovensku vyžiadala viac ako 21-tisíc obetí.

(tasr, lud)

  |  

Grécko vyšle na obranu Bulharska Patriot aj stíhačky

Grécko poskytne vojenské prostriedky a personál na posilnenie obrany Bulharska po tom, ako o to susedná krajina požiadala, uviedol v piatok grécky minister obrany Nikos Dendias.

Povedal, že batériu systému protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot presunú na sever Grécka, aby pokryla veľkú časť územia Bulharska, ktoré je členským štátom EÚ aj NATO a susedí s Gréckom na severe.

Na sever presunú aj dve grécke stíhačky F-16, ktoré majú poskytnúť Bulharsku dodatočnú ochranu. Vysokých dôstojníkov gréckeho letectva zároveň prevelia do Sofie, aby pomohli s koordináciou obranných opatrení, dodal Dendias.

(reuters, lud)

  |  

Štát spúšťa uvoľňovanie núdzových zásob ropy

Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR realizuje kroky na uvoľnenie časti núdzových zásob ropy v súlade s uznesením vlády z 18. februára tohto roka. Opatrenie má zabezpečiť stabilitu dodávok ropných surovín a kontinuitu spracovania ropy na Slovensku, informovala v piatok SŠHR.

Samotné vyskladňovanie ropy vykonávajú prostredníctvom Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. Prvý vyskladňovací príkaz zabezpečuje dodanie 12-tisíc ton ropy pre akciovú spoločnosť Slovnaft, pričom dodávky sa začínajú realizovať od soboty 7. marca.

(tasr)