Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko posilňuje evakuáciu, do Ománu vyslalo odborný tím

Pri evakuácii slovenských občanov z oblasti Blízkeho východu bude v Ománe pôsobiť pomocný tím vyslaný z ministerstva zahraničných vecí a ministerstva obrany. Na piatkovej tlačovej konferencii o tom informoval minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

Tím, ktorého vyslanie schválili vo štvrtok, tvoria špecialista na leteckú dopravu, psychológ a konzulárni pracovníci. Ich úlohou je pomôcť s organizáciou repatriačných letov a podporiť Slovákov, ktorí sa snažia dostať z regiónu postihnutého konfliktom. Keďže Slovensko nemá v Ománe vlastný zastupiteľský úrad, ide o dočasné posilnenie priamo na mieste.

Kaliňák zároveň ocenil prácu tímov na rezortoch obrany, vnútra a zahraničných vecí, ktoré podľa neho nepretržite pracujú na evakuácii občanov z oblasti ohrozenej vojenskými operáciami. Prioritou sú najmä zraniteľné skupiny, ako sú deti a chorí ľudia.

Minister potvrdil, že v piatok odletelo do Ománu lietadlo Bombardier, z Jordánska má letieť vojenský Spartan a z Maskatu aj slovenský Airbus. Počas víkendu by mali evakuovať ďalších Slovákov z Maskatu a zo saudskoarabského Rijádu.

Problémy však spôsobuje preplnené letisko v Maskate a nedostatok diplomatických povolení na prelety. Podľa Kaliňáka ide o problém, ktorému čelia aj ďalšie krajiny snažiace sa evakuovať svojich občanov.

(tasr, max)

  |  

Úplné dobitie za 12 minút. Automobilka BYD predstavila novú batériu

Automobilka BYD predstavila tento týždeň svoju prvú významnú modernizáciu batérií za posledných šesť rokov. Je to najmä preto, že čínsky výrobca elektrických vozidiel sa snaží získať späť dynamiku na vysoko konkurenčnom domácom trhu po prudkom poklese predaja svojich vozidiel.

Batéria druhej generácie Blade Battery sa dokáže rýchlo nabiť z 20 percent na 97 percent za menej ako 12 minút, a to aj pri teplote mínus 20 stupňov Celzia. Súčasne poskytuje dojazd 777 km, uviedol predseda BYD Wang Wang Čchuan-fu v Šen-čene.

Spoločnosť BYD si tiež kladie za cieľ rozšíriť svoju sieť rýclonabíjacích staníc do konca roka 2026 na 20-tisíc, z toho 2-tisíc bude na diaľniciach. K 5. marcu spoločnosť vybudovala viac ako 4-tisíc staníc.

Počas trojhodinového živého prenosu uviedla BYD na trh viac ako desať modelov vybavených novými batériami Blade vo všetkých značkách, s cenami od 19 500 eur za model Song Ultra EV až po 139 500 dolárov za vlajkovú loď Yangwang U8L.

Firma BYD vznikla v Číne v roku 1995 a pôvodne vyrábala batérie pre mobilné telefóny. Názov BYD spočiatku vlastne nič konkrétne neznamenal – bol odvodený od čínskeho názvu Biyadi a bol zvolený hlavne preto, aby sa dal ľahko zaregistrovať ako značka. Až neskôr firma začala používať anglický význam Build Your Dreams (Buduj si svoje sny) ako slogan a oficiálne vysvetlenie názvu.

(reuters, im)

  |  

Irán sa nezúčastní na paralympiáde v Miláne

Irán sa nezúčastní na zimných paralympijských hrách 2026 v Miláne a Cortine d'Ampezzo. Oznámil to v piatok Medzinárodný paralympijský výbor (IPC) s tým, že žiadny iránsky športovec sa na podujatie nemôže bezpečne dopraviť pre konflikt na Blízkom východe.

Iránsky národný paralympijský výbor plánoval vyslať dvojnásobného paralympionika Aboulfazla Khatibiho Mianaeiho. Ten sa mal 10. a 11. marca predstaviť v dvoch medailových disciplínach v behu na lyžiach.

Podľa IPC však súčasná bezpečnostná situácia znemožňuje jeho cestu do Talianska. Khatibi Mianaei štartoval už na zimných paralympijských hrách v Pchjongčchangu v roku 2018 aj v Pekingu v roku 2022 a Miláno a Cortina mali byť jeho tretím štartom na tomto podujatí.

Výbor spolu s organizačným výborom hier podľa prezidenta IPC Andrewa Parsonsa od začiatku konfliktu hľadali alternatívne možnosti bezpečnej dopravy iránskej delegácie. Pretrvávajúca bezpečnostná situácia však predstavuje príliš veľké riziko.

Iránsku vlajku preto odstránili aj z prehliadky športovcov počas otváracieho ceremoniálu v Arena di Verona.

(reuters, max)

  |  

Brusel označil Zelenského výroky voči Orbánovi za neprijateľné

Európska komisia považuje za neprijateľné vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na adresu maďarského premiéra Viktora Orbána. V spore o ropovod Družba a blokovanie pôžičky EÚ pre Ukrajinu naznačil možnosť použitia vojakov.

V piatok to uviedol hovorca Komisie Olof Gill. „Ako Európska komisia máme jasno, že takýto typ vyjadrovania nie je prijateľný. Proti členským štátom EÚ nesmú byť vyslovované vyhrážky,“ povedal Gill. Dodal, že „štvavá rétorika“ zo všetkých strán sporu situácii nepomáha.

Komisia podľa neho zároveň hľadá možnosti, ako podporiť obnovenie dodávok ropy cez ropovod Družba do Maďarska a na Slovensko. Zvažuje pritom aj prípadnú finančnú pomoc, bližšie podrobnosti však zatiaľ neposkytla.

Gill tiež uviedol, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová by mala o situácii rokovať so slovenským premiérom Robertom Ficom (Smer). Termín stretnutia zatiaľ nie je známy.

Spor súvisí s tým, že maďarský premiér Viktor Orbán blokuje 20. sankčný balík EÚ proti Rusku aj pôžičku pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 až 2027. Vetovať ich chce dovtedy, kým sa neobnovia dodávky ropy cez ropovod Družba.

(tasr, lud)

  |  

Litva varuje: Rusko posilňuje armádu pri hraniciach NATO

Rusko rozširuje svoje vojenské jednotky pri hraniciach s NATO a využíva vojnu na Ukrajine na získavanie bojových skúseností pre svoje sily. Vyplýva to z výročného hodnotenia bezpečnostných hrozieb litovskej spravodajskej služby, ktoré zverejnili v piatok.

Moskva by podľa správy mohla tieto jednotky po skončení vojny využiť ako základ pre prípadný konflikt s Alianciou. Litovská rozviedka zároveň upozornila, že ak by zrušili medzinárodné sankcie, Rusko by mohlo byť pripravené na „rozsiahly vojenský konflikt“ s NATO približne do šiestich rokov.

V takom prípade by ruská armáda mohla byť o 30 až 50 percent väčšia ako pred začiatkom invázie na Ukrajinu v roku 2022. Zároveň by podľa správy mala obnovené strategické zásoby zbraní a munície.

Spravodajská služba uvádza, že Rusko výrazne posilnilo vojenský priemysel aj vďaka podpore z Číny, čo Moskve pomohlo znížiť závislosť od západných technológií. Prebytočné zbrane po skončení vojny by podľa nej mohli predstavovať riziko pre globálnu bezpečnosť.

Litva, ktorá je členom NATO aj Európskej únie a susedí s Ruskom aj Bieloruskom, patrí medzi najvýraznejších podporovateľov Ukrajiny.

Správa sa dotkla aj poškodenia energetických a telekomunikačných káblov v Baltskom mori od roku 2023. Podľa litovskej rozviedky však tieto incidenty pravdepodobne neboli úmyselné.

(reuters, max)

  |  

Island chce referendum o obnovení rokovaní o vstupe do EÚ

Islandská vláda v piatok navrhla usporiadať 29. augusta referendum o obnovení rokovaní o vstupe do Európskej únie. Informovala o tom verejnoprávna televízia RÚV s odvolaním sa na ministerku zahraničných vecí Katrín Gunnarsdóttirovú.

Reykjavík v roku 2013 po štyroch rokoch rokovaní rozhovory o členstve v EÚ prerušil. V uplynulých rokoch však záujem ostrovnej krajiny o vstup do bloku opäť vzrástol, čo podľa prieskumov súvisí najmä s rastúcimi životnými nákladmi a vojnou na Ukrajine.

Otázku členstva v EÚ podľa správy viac otvorili aj opakované vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnosti anexie Grónska, ktoré sa nachádza medzi Islandom a Spojenými štátmi. Severoatlantická krajina má takmer 400-tisíc obyvateľov.

(reuters, lud)