Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nový šéf dát Pentagónu čelí kritike pre príspevky na sieťach

Pentagón v piatok vymenoval počítačového vedca Gavina Kligera za hlavného dátového dôstojníka ministerstva vojny USA. Kliger v minulosti spolupracoval s miliardárom Elonom Muskom na iniciatíve zameranej na reorganizáciu federálnej vlády, známej ako DOGE.

Americký rezort podotkol, že Kliger bude vo svojej novej funkcii zohrávať kľúčovú úlohu v rozvoji umelej inteligencie v rámci ministerstva. Jeho úlohou má byť koordinovať projekty v oblasti umelej inteligencie a spolupracovať s poprednými americkými výskumnými laboratóriami, aby nové technológie podporili vojenské operácie.

Vymenovanie však vyvolalo pozornosť aj pre Kligerovu aktivitu na sociálnych sieťach. Podľa zverejnených informácií medzi októbrom 2024 a januárom 2025 zdieľal príspevky spojené s kontroverznými osobnosťami, vrátane zástancu bieleho nacionalizmu Nicka Fuentesa či kontroverzného influencera Andrewa Tatea, ktorý sa sám označuje za mizogýna.

Téma využívania umelej inteligencie v americkej armáde sa dostala do centra pozornosti aj po nedávnom spore vlády s technologickou spoločnosťou Anthropic o pravidlá používania jej nástrojov umelej inteligencie. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa následne rozhodla o ukončení spolupráce s touto firmou a jej nahradení spoločnosťou OpenAI.

(reuters, max)

Minúta  |  

V Srbsku potrestali mužov za útoky na mešity a pamiatky

Súd v Srbsku uznal troch mužov vinných zo špionáže, rasovej diskriminácie a účasti na zločineckom spolčovaní. Prípad súvisí s vlnou nenávistných incidentov v Nemecku a Francúzsku vrátane umiestňovania prasacích hláv pri mešitách v Paríži.

Na domáce väzenie v trvaní šesť, 12 a 18 mesiacov odsúdil súd v meste Smederevo neďaleko Belehradu odsúdil troch páchateľov. Rozsudok padol po tom, ako obžalovaní uzavreli s prokuratúrou dohodu o vine a treste. V prípade dvoch z nich je rozhodnutie už právoplatné, tretí má ešte možnosť podať odvolanie.

Odsúdení patrili do skupiny jedenástich mužov zadržaných v septembri minulého roka. Srbské ministerstvo vnútra reagovalo, že skupina bola podozrivá aj z poškodzovania židovských pamiatok a z podnecovania nenávisti. Podľa vyšetrovateľov mali členovia skupiny konať podľa pokynov zahraničnej spravodajskej služby.

Vyšetrovanie ďalších ôsmich obvinených v tomto prípade stále pokračuje. Srbské úrady zároveň pátrajú po cudzincovi, ktorý je podozrivý z výcviku členov skupiny.

Incidenty s prasacími hlavami pri mešitách v Paríži na jeseň 2025 vyvolali pobúrenie a obavy z rastu islamofóbnych prejavov v Európe. Predchádzali im aj útoky na židovské pamiatky a synagógy v hlavnom meste Francúzska.

(tasr, max)

Minúta  |  

Benefity pre europoslancov by sa mohli zúžiť, Brusel už o tom rokuje

Skupina piatich vysokopostavených členov Európskeho parlamentu začala podľa Euractivu diskutovať o možných zmenách pravidiel týkajúcich sa finančných výhod europoslancov. Cieľom je zmierniť niektoré podmienky pre čerpanie benefitov, ktoré dostávajú nad rámec svojich základných platov.

Pracovnej skupine predsedá prvá podpredsedníčka Európskeho parlamentu Sabine Verheyenová z Nemecka. Diskusie sa podľa zdrojov portálu začali na súkromnom stretnutí v Bruseli začiatkom týždňa.

Otvárajú sa v čase, keď sa politická pozornosť postupne obracia na hlasovanie v polovici volebného obdobia v januári 2027, keď sa bude voliť vedenie parlamentu, a to vrátane predsedníčky Roberty Metsolovej.

Jedným z návrhov je zvýšenie maximálnej vzdialenosti, na ktorú si poslanci môžu nárokovať náhradu za cestu autom medzi domovskou krajinou a parlamentom v Bruseli alebo Štrasburgu. V súčasnosti môžu europoslanci získať náhradu 0,59 eura za kilometer maximálne do vzdialenosti 720 kilometrov. Diskutuje sa o zvýšení limitu na tisíc kilometrov.

Debaty sa týkajú tiež pravidiel pre denný príspevok za účasť vo výške 359 eur. Poslanci naň momentálne získajú nárok, ak strávia v parlamente minimálne šesť hodín denne. Zabrániť má tomu, aby politici iba lietali tam a späť.

Pravidlá pre finančné výhody sprísnili po korupčnom škandále Qatargate v roku 2022. Podľa niektorých europoslancov však tieto opatrenia zbytočne komplikujú prácu väčšine zákonodarcov, ktorí pravidlá dodržiavajú.

(max)

Minúta  |  

OSN: Riziko eskalácie na Blízkom východe nemôže byť väčšie

Generálny tajomník OSN António Guterres v piatok odsúdil „nezákonné útoky“ na Blízkom východe a varoval, že pokračujúci konflikt môže prerásť do ešte väčšej krízy. Násilie podľa neho spôsobuje rozsiahle utrpenie civilistov a zároveň predstavuje riziko pre globálnu ekonomiku.

„Všetky nezákonné útoky na Blízkom východe a mimo neho spôsobujú obrovské utrpenie a škodu civilistom v regióne a predstavujú vážne riziko pre globálnu ekonomiku, najmä pre najzraniteľnejších ľudí,“ napísal na sociálnej sieti X.

Podľa šéfa OSN existuje reálne nebezpečenstvo, že sa konflikt vymkne spod kontroly. „Je načase zastaviť boje a začať seriózne diplomatické rokovania. Riziko nemôže byť väčšie,“ zdôraznil.

Vojna na Blízkom východe vypukla po koordinovanom útoku Izraela a Spojených štátov na Irán z 28. februára. Počas prvého dňa bojov zahynul iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí. Teherán následne odpovedal raketovými a dronovými útokmi na Izrael a na štáty Perzského zálivu, kde sa nachádzajú americké vojenské základne.

Do konfliktu sa zapojilo aj libanonské militantné hnutie Hizballáh, ktoré zaútočilo na Izrael začiatkom marca. Izraelská armáda reagovala údermi na juh Libanonu, údolie Bikáa a južné predmestia Bejrútu. Podľa dostupných údajov si tieto útoky na libanonskej strane vyžiadali viac ako 200 obetí.

(tasr, max)

Minúta  |  

Šutaj Eštok: Sme pripravení čeliť migračnej kríze z Blízkeho východu

Slovensko je pripravené čeliť aj možnej migračnej kríze, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s konfliktom na Blízkom východe. Deklaroval to v piatok minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

„Urobíme však všetko pre to, aby sme ochránili obyvateľov Slovenskej republiky,“ dodal minister. Zdôraznil, že ministerstvo prijalo opatrenia už v deň vypuknutia vojenského konfliktu. Posilnila sa ochrana najmä zahraničných ambasád, ktoré môžu byť v takýchto situáciách rizikovými miestami. Zvýšený bol aj počet policajných hliadok na miestach s vyššou koncentráciou ľudí.

Minister zároveň spomenul, že na Slovensku sa aktuálne nenachádzajú osoby, ktoré by predstavovali bezpečnostné riziko. Podľa jeho slov sa krajina nemusí obávať bezpečnostnej situácie tak, ako napríklad Francúzsko, Nemecko alebo Brusel.

Šutaj Eštok tiež pripomenul, že v súvislosti s konfliktom na Blízkom východe je naplánovaných 14 repatriačných letov pre občanov Slovenska. Koľko z nich sa napokon podarí uskutočniť, zatiaľ nie je isté, keďže ide o komplikovaný proces spojený so získavaním potrebných povolení. Ubezpečil však, že štát robí maximum pre bezpečný návrat občanov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Chorvátsko po rokoch obnovuje povinnú vojenskú službu

Chorvátsko po 17 rokoch obnoví povinnú vojenskú službu ako súčasť snahy posilniť obranné schopnosti krajiny v čase rastúceho napätia v Európe. Prví nováčikovia nastúpia na základný výcvik už v pondelok.

Približne 800 regrútov začne dvojmesačný výcvik vo vojenských zariadeniach po celej krajine. Chorvátsky parlament schválil návrat povinnej služby novelou zákona o obrane v októbri minulého roka.

Vláda plánuje každoročne povolať približne štyritisíc brancov. Viac ako polovica prvej skupiny sú dobrovoľníci a približne desať percent z nich tvoria ženy. Podľa údajov akademikov požiadalo o civilnú službu z dôvodu výhrady svedomia len desať ľudí, čo je jedno z najnižších čísel v Európe.

Regrúti sa počas výcviku naučia základné vojenské zručnosti vrátane prežitia v teréne, sebaobrany, poskytovania prvej pomoci či ovládania dronov typu FPV. Program ponúka aj finančné a pracovné výhody, napríklad mesačný príspevok vo výške približne 1 100 eur, započítanie služby do pracovných rokov a výhodnejší prístup k zamestnaniu vo verejnom sektore.

Nie všetci mladí Chorváti však návrat povinnej služby vítajú. Niektorí sa obávajú, že by mohla narušiť ich pracovné alebo študijné plány.

Po obnovení povinnej služby bude Chorvátsko desiatou krajinou NATO, ktorá ju má zavedenú.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.