Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OSN: Riziko eskalácie na Blízkom východe nemôže byť väčšie

Generálny tajomník OSN António Guterres v piatok odsúdil „nezákonné útoky“ na Blízkom východe a varoval, že pokračujúci konflikt môže prerásť do ešte väčšej krízy. Násilie podľa neho spôsobuje rozsiahle utrpenie civilistov a zároveň predstavuje riziko pre globálnu ekonomiku.

„Všetky nezákonné útoky na Blízkom východe a mimo neho spôsobujú obrovské utrpenie a škodu civilistom v regióne a predstavujú vážne riziko pre globálnu ekonomiku, najmä pre najzraniteľnejších ľudí,“ napísal na sociálnej sieti X.

Podľa šéfa OSN existuje reálne nebezpečenstvo, že sa konflikt vymkne spod kontroly. „Je načase zastaviť boje a začať seriózne diplomatické rokovania. Riziko nemôže byť väčšie,“ zdôraznil.

Vojna na Blízkom východe vypukla po koordinovanom útoku Izraela a Spojených štátov na Irán z 28. februára. Počas prvého dňa bojov zahynul iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí. Teherán následne odpovedal raketovými a dronovými útokmi na Izrael a na štáty Perzského zálivu, kde sa nachádzajú americké vojenské základne.

Do konfliktu sa zapojilo aj libanonské militantné hnutie Hizballáh, ktoré zaútočilo na Izrael začiatkom marca. Izraelská armáda reagovala údermi na juh Libanonu, údolie Bikáa a južné predmestia Bejrútu. Podľa dostupných údajov si tieto útoky na libanonskej strane vyžiadali viac ako 200 obetí.

(tasr, max)

Minúta  |  

Šutaj Eštok: Sme pripravení čeliť migračnej kríze z Blízkeho východu

Slovensko je pripravené čeliť aj možnej migračnej kríze, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s konfliktom na Blízkom východe. Deklaroval to v piatok minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

„Urobíme však všetko pre to, aby sme ochránili obyvateľov Slovenskej republiky,“ dodal minister. Zdôraznil, že ministerstvo prijalo opatrenia už v deň vypuknutia vojenského konfliktu. Posilnila sa ochrana najmä zahraničných ambasád, ktoré môžu byť v takýchto situáciách rizikovými miestami. Zvýšený bol aj počet policajných hliadok na miestach s vyššou koncentráciou ľudí.

Minister zároveň spomenul, že na Slovensku sa aktuálne nenachádzajú osoby, ktoré by predstavovali bezpečnostné riziko. Podľa jeho slov sa krajina nemusí obávať bezpečnostnej situácie tak, ako napríklad Francúzsko, Nemecko alebo Brusel.

Šutaj Eštok tiež pripomenul, že v súvislosti s konfliktom na Blízkom východe je naplánovaných 14 repatriačných letov pre občanov Slovenska. Koľko z nich sa napokon podarí uskutočniť, zatiaľ nie je isté, keďže ide o komplikovaný proces spojený so získavaním potrebných povolení. Ubezpečil však, že štát robí maximum pre bezpečný návrat občanov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Chorvátsko po rokoch obnovuje povinnú vojenskú službu

Chorvátsko po 17 rokoch obnoví povinnú vojenskú službu ako súčasť snahy posilniť obranné schopnosti krajiny v čase rastúceho napätia v Európe. Prví nováčikovia nastúpia na základný výcvik už v pondelok.

Približne 800 regrútov začne dvojmesačný výcvik vo vojenských zariadeniach po celej krajine. Chorvátsky parlament schválil návrat povinnej služby novelou zákona o obrane v októbri minulého roka.

Vláda plánuje každoročne povolať približne štyritisíc brancov. Viac ako polovica prvej skupiny sú dobrovoľníci a približne desať percent z nich tvoria ženy. Podľa údajov akademikov požiadalo o civilnú službu z dôvodu výhrady svedomia len desať ľudí, čo je jedno z najnižších čísel v Európe.

Regrúti sa počas výcviku naučia základné vojenské zručnosti vrátane prežitia v teréne, sebaobrany, poskytovania prvej pomoci či ovládania dronov typu FPV. Program ponúka aj finančné a pracovné výhody, napríklad mesačný príspevok vo výške približne 1 100 eur, započítanie služby do pracovných rokov a výhodnejší prístup k zamestnaniu vo verejnom sektore.

Nie všetci mladí Chorváti však návrat povinnej služby vítajú. Niektorí sa obávajú, že by mohla narušiť ich pracovné alebo študijné plány.

Po obnovení povinnej služby bude Chorvátsko desiatou krajinou NATO, ktorá ju má zavedenú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rakušan neuspel ani v tretej voľbe podpredsedu snemovne

Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky v piatok ani na tretí pokus nezvolila lídra opozičného hnutia Starostovia a nezávislí (STAN) Víta Rakušana za podpredsedu dolnej komory. V tajnej voľbe získal 67 hlasov, na zvolenie však potreboval podporu najmenej 83 poslancov.

Rakušan podľa všetkého nezískal podporu poslancov z radov vládnej koalície, aj keď posledný neobsadený post podpredsedu snemovne má podľa dohody pripadnúť nominantovi hnutia STAN.

Situácia, keď tretia najsilnejšia strana v snemovni nemá zastúpenie vo vedení parlamentu, nie je podľa predsedu STAN-u dobrá pre parlamentnú kultúru. Dodal, že s takýmto výsledkom do istej miery počítal.

„Vládnuca koalícia sa jednoducho bojí výrazného opozičného politika vo vedení snemovne. Je to pre nich nepríjemné a tento strach premietajú aj do svojho hlasovania,“ povedal Rakušan.

Voľba podpredsedu snemovne bude pokračovať v ďalšom rokovacom dni druhým kolom hlasovania. Rakušan je zatiaľ jediným kandidátom na tento post.

V aktuálnom volebnom období má Poslanecká snemovňa štyroch podpredsedov. Funkciu už zastávajú Patrik Nacher (ANO), Jiří Barták (Motoristi sebe) a Jan Skopeček (ODS). Predsedom snemovne je od novembra líder hnutia SPD Tomio Okamura.

(tasr, max)

Minúta  |  

Explózie balíkov v Európe vyšetrujú ako možnú ruskú operáciu

Európske policajné agentúry identifikovali 22 osôb podozrivých z účasti na sérii explodujúcich balíkov v Európe v roku 2024. Podľa vyšetrovateľov mohli konať v mene ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU. Informoval o tom Eurojust.

Balíky vybuchovali v kuriérskych skladoch v Británii, Nemecku a Poľsku. Bezpečnostné orgány sa domnievajú, že išlo o testovanie plánu na vyvolanie explózií na nákladných letoch smerujúcich do Spojených štátov.

Spoločné vyšetrovanie nemeckých, poľských, holandských, britských a litovských úradov ukázalo, že podozriví pôsobili najmä v Litve a Poľsku. Podľa Eurojustu boli naverbovaní z Ruska, Lotyšska, Estónska, Litvy a Ukrajiny, pričom často pochádzali zo sociálne zraniteľného prostredia.

Litovská prokuratúra uviedla, že päť podozrivých – občania Ruska, Ukrajiny a Litvy – bude čeliť obvineniam z terorizmu. V prípade dokázania viny im hrozí trest až 10 rokov väzenia.

Vyšetrovatelia poznamenali, že v júli 2024 boli z Vilniusu odoslané balíky s improvizovanými výbušnými zariadeniami. Jeden z nich sa vznietil na letisku v Lipsku krátko pred naložením do lietadla, ďalší explodoval v sklade DHL v britskom Birminghame a ďalší počas prepravy v Poľsku. Moskva obvinenia odmieta a popiera zapojenie do sabotážnych operácií v Európe.

(reuters, max)

Minúta  |  

Z Bukózy miznú kovy aj káble, areál budú strážiť žandári

Areál bývalej spoločnosti Bukóza v obci Hencovce v okrese Vranov nad Topľou od začiatku marca strážia žandári. Štát tak reaguje na problémy spôsobené rabovaním opusteného priemyselného komplexu, ktoré predstavuje riziko pre životné prostredie aj bezpečnosť ľudí. Potvrdil to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

Podľa neho v areáli vo veľkom páchatelia rozoberajú objekty a kradnú kovy či káble. „Stalo sa z toho akési nákupné centrum pre zlodejov,“ priblížil. Policajti preto v uplynulých dňoch vykonali rozsiahlu akciu, do ktorej nasadili viac ako 80 príslušníkov, drony aj termovíziu.

Minister zároveň vyzval prevádzkovateľov zberných dvorov, aby dôsledne dodržiavali pravidlá pri výkupe kovov. Polícia podľa neho preveruje, či niektoré zberne nevykupujú materiál pochádzajúci z krádeží.

Areál Bukózy je od vlaňajšieho marca v správe konkurznej podstaty a výroba v ňom je zastavená. Situáciu komplikujú aj environmentálne riziká. V polovici februára v areáli vyhlásili mimoriadnu situáciu po úniku nebezpečných látok do pôdy. Z miesta odčerpali viac ako 500 ton kontaminovanej látky.

Podľa predstaviteľov ministerstva vnútra môže sanácia areálu trvať niekoľko rokov, pričom štát plánuje náklady vymáhať od správcu konkurznej podstaty.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.