Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biely dom hľadá razantnejšie riešenia rastúcich cien energií

Biely dom žiada federálne agentúry, aby pripravili nové opatrenia na zmiernenie rastúcich cien energií, ktoré vyvolal konflikt s Iránom. Informovali o tom zdroje agentúry Reuters oboznámené so situáciou.

Podľa nich dostali ministerstvá energetiky, dopravy a financií spolu s Agentúrou pre ochranu životného prostredia (EPA) pokyn predložiť ďalšie návrhy, ktoré by prezident Donald Trump mohol prijať bez súhlasu Kongresu.

Biely dom sa tak pripravuje na možnosť, že bude potrebné pristúpiť k razantnejším krokom, ak ceny ropy a plynu budú ďalej rásť.

Konflikt na Blízkom východe už výrazne zasahuje trhy. Cena ropy prekročila 90 dolárov za barel a americká ropa zdražela o viac než 12 percent, keďže dodávky z regiónu obmedzuje praktické uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza asi pätina svetovej produkcie ropy.

Administratíva zvažuje viacero možností. Podľa Reuters sa diskutuje napríklad o dočasnom zrušení federálnej dane z benzínu či uvoľnení ekologických pravidiel pre letné palivá. Ministerstvo financií zároveň pripravuje program záruk a poistenia až do výšky 20 miliárd dolárov pre lodnú dopravu v Perzskom zálive, aby povzbudilo prepravu ropy a LNG.

Analytici však upozorňujú, že vláda má len obmedzené možnosti, ako rýchlo znížiť ceny energií.

(reuters, est)

Minúta  |  

USA predali Izraelu muníciu za 152 miliónov bez Kongresu

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa využila mimoriadne právomoci a obchod neposlala na schválenie Kongresu.

Šéf diplomacie Marco Rubio rozhodol, že existuje „núdzová situácia“, ktorá si vyžaduje okamžité dodanie zbraní. Predaj podľa ministerstva slúži národným bezpečnostným záujmom Spojených štátov. Oznámenie prišlo približne týždeň po začiatku spoločných americko-izraelských útokov na Irán.

Izrael požiadal o 12 000 kusov bombových tiel BLU-110A/B s hmotnosťou približne 450 kilogramov. Hlavným dodávateľom bude spoločnosť Repkon USA z Texasu.

Rozhodnutie vyvolalo kritiku časti amerických demokratov. Kongresman Gregory Meeks uviedol, že obídenie Kongresu naznačuje nepripravenosť administratívy na konflikt s Iránom. „

Washington dlhodobo patrí medzi najbližších vojenských spojencov Izraela a podporoval ho aj počas konfliktov v Gaze, Libanone a Iraku. Predaje zbraní Izraelu bez štandardného preskúmania Kongresom sa v minulosti uskutočnili aj za vlády prezidenta Joea Bidena.

(reuters, est)

Minúta  |  

USA avizujú skoré ovládnutie iránskeho vzdušného priestoru

Spojené štáty sú podľa Bieleho domu na dobrej ceste k získaniu kontroly nad iránskym vzdušným priestorom. V piatok to oznámila hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Dodala, že Washington očakáva splnenie vojenských cieľov operácie v priebehu štyroch až šiestich týždňov.

Leavittová potvrdila, že americká administratíva analyzuje možných kandidátov na budúce vedenie Iránu. Uviedla to deň po tom, ako prezident Donald Trump naznačil, že Spojené štáty by sa mali podieľať na výbere ďalšieho iránskeho lídra.

„Viem, že naše spravodajské služby a vláda Spojených štátov sledujú niekoľko ľudí, ale k tomu sa ďalej nebudem vyjadrovať,“ vyslovila hovorkyňa novinárom v Bielom dome.

Trump už vo štvrtok povedal, že podľa jeho názoru sa novým lídrom Iránu pravdepodobne nestane syn zosnulého najvyššieho vodcu Alího Chameneího, ktorý je považovaný za jedného z hlavných kandidátov na nástupcu.

V piatok dodal, že Spojené štáty neprijmú žiadnu dohodu s Iránom okrem „bezpodmienečnej kapitulácie“. Podľa Leavittovej tým Trump myslí stav, keď Irán prestane predstavovať hrozbu pre USA a budú splnené všetky ciele americkej vojenskej operácie Epic Fury.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nový šéf dát Pentagónu čelí kritike pre príspevky na sieťach

Pentagón v piatok vymenoval počítačového vedca Gavina Kligera za hlavného dátového dôstojníka ministerstva vojny USA. Kliger v minulosti spolupracoval s miliardárom Elonom Muskom na iniciatíve zameranej na reorganizáciu federálnej vlády, známej ako DOGE.

Americký rezort podotkol, že Kliger bude vo svojej novej funkcii zohrávať kľúčovú úlohu v rozvoji umelej inteligencie v rámci ministerstva. Jeho úlohou má byť koordinovať projekty v oblasti umelej inteligencie a spolupracovať s poprednými americkými výskumnými laboratóriami, aby nové technológie podporili vojenské operácie.

Vymenovanie však vyvolalo pozornosť aj pre Kligerovu aktivitu na sociálnych sieťach. Podľa zverejnených informácií medzi októbrom 2024 a januárom 2025 zdieľal príspevky spojené s kontroverznými osobnosťami, vrátane zástancu bieleho nacionalizmu Nicka Fuentesa či kontroverzného influencera Andrewa Tatea, ktorý sa sám označuje za mizogýna.

Téma využívania umelej inteligencie v americkej armáde sa dostala do centra pozornosti aj po nedávnom spore vlády s technologickou spoločnosťou Anthropic o pravidlá používania jej nástrojov umelej inteligencie. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa následne rozhodla o ukončení spolupráce s touto firmou a jej nahradení spoločnosťou OpenAI.

(reuters, max)

Minúta  |  

V Srbsku potrestali mužov za útoky na mešity a pamiatky

Súd v Srbsku uznal troch mužov vinných zo špionáže, rasovej diskriminácie a účasti na zločineckom spolčovaní. Prípad súvisí s vlnou nenávistných incidentov v Nemecku a Francúzsku vrátane umiestňovania prasacích hláv pri mešitách v Paríži.

Na domáce väzenie v trvaní šesť, 12 a 18 mesiacov odsúdil súd v meste Smederevo neďaleko Belehradu odsúdil troch páchateľov. Rozsudok padol po tom, ako obžalovaní uzavreli s prokuratúrou dohodu o vine a treste. V prípade dvoch z nich je rozhodnutie už právoplatné, tretí má ešte možnosť podať odvolanie.

Odsúdení patrili do skupiny jedenástich mužov zadržaných v septembri minulého roka. Srbské ministerstvo vnútra reagovalo, že skupina bola podozrivá aj z poškodzovania židovských pamiatok a z podnecovania nenávisti. Podľa vyšetrovateľov mali členovia skupiny konať podľa pokynov zahraničnej spravodajskej služby.

Vyšetrovanie ďalších ôsmich obvinených v tomto prípade stále pokračuje. Srbské úrady zároveň pátrajú po cudzincovi, ktorý je podozrivý z výcviku členov skupiny.

Incidenty s prasacími hlavami pri mešitách v Paríži na jeseň 2025 vyvolali pobúrenie a obavy z rastu islamofóbnych prejavov v Európe. Predchádzali im aj útoky na židovské pamiatky a synagógy v hlavnom meste Francúzska.

(tasr, max)

Minúta  |  

Benefity pre europoslancov by sa mohli zúžiť, Brusel už o tom rokuje

Skupina piatich vysokopostavených členov Európskeho parlamentu začala podľa Euractivu diskutovať o možných zmenách pravidiel týkajúcich sa finančných výhod europoslancov. Cieľom je zmierniť niektoré podmienky pre čerpanie benefitov, ktoré dostávajú nad rámec svojich základných platov.

Pracovnej skupine predsedá prvá podpredsedníčka Európskeho parlamentu Sabine Verheyenová z Nemecka. Diskusie sa podľa zdrojov portálu začali na súkromnom stretnutí v Bruseli začiatkom týždňa.

Otvárajú sa v čase, keď sa politická pozornosť postupne obracia na hlasovanie v polovici volebného obdobia v januári 2027, keď sa bude voliť vedenie parlamentu, a to vrátane predsedníčky Roberty Metsolovej.

Jedným z návrhov je zvýšenie maximálnej vzdialenosti, na ktorú si poslanci môžu nárokovať náhradu za cestu autom medzi domovskou krajinou a parlamentom v Bruseli alebo Štrasburgu. V súčasnosti môžu europoslanci získať náhradu 0,59 eura za kilometer maximálne do vzdialenosti 720 kilometrov. Diskutuje sa o zvýšení limitu na tisíc kilometrov.

Debaty sa týkajú tiež pravidiel pre denný príspevok za účasť vo výške 359 eur. Poslanci naň momentálne získajú nárok, ak strávia v parlamente minimálne šesť hodín denne. Zabrániť má tomu, aby politici iba lietali tam a späť.

Pravidlá pre finančné výhody sprísnili po korupčnom škandále Qatargate v roku 2022. Podľa niektorých europoslancov však tieto opatrenia zbytočne komplikujú prácu väčšine zákonodarcov, ktorí pravidlá dodržiavajú.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.