Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Szijjártó: Ukrajinci previezli cez naše územia vyše miliardy eur a 146 kíl zlata

Spor medzi Ukrajinou a Maďarskom sa vyostruje po zadržaní zamestnancov ukrajinskej štátnej banky Oščadbank, ktorí prevážali hotovosť cez maďarské územie. Kyjev tvrdí, že maďarské úrady zadržali sedem ukrajinských pracovníkov prepravy hotovosti, pričom im údajne odopreli kontakt s konzulmi a držia ich na neznámom mieste.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v piatok večer uviedol, že existujú neoficiálne informácie, podľa ktorých by päť zo siedmich zadržaných mohli previezť na hranicu s cieľom deportácie.

Guvernér Národnej banky Ukrajiny Andrij Pyšnyj medzičasom odporučil bankám, ktoré prevážajú cennosti cez hranice, aby menili svoje trasy a vyhýbali sa krajinám, kde hrozí zablokovanie zásielok. Zdôraznil, že preprava hotovosti po zemi sa stala bežnou praxou po ruskej invázii v roku 2022.

Maďarsko naopak žiada vysvetlenie pôvodu prevážaných peňazí. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na X uviedol, že od januára prešlo cez Maďarsko 900 miliónov dolárov, 420 miliónov eur a 146 kilogramov zlata v hotovosti.

Podľa neho vyvoláva otázky o "možnej spojitosti s ukrajinskou vojnovou mafiou". "Ak ide skutočne o transakciu medzi bankami, prečo nebola realizovaná prevodom?" pýtal sa na sociálnej sieti.

Maďarská Národná daňová a colná správa preto oznámila dôkladné vyšetrovanie, kým Kyjev neposkytne vysvetlenie pôvodu a účelu finančných prostriedkov.

(est)

Minúta  |  

Irán hlási najmenej 1 332 mŕtvych civilistov

Iránsky veľvyslanec pri OSN Amir Sejd Iravani v piatok uviedol, že od začiatku konfliktu s Izraelom a Spojenými štátmi ďalšie tisíce ľudí utrpeli zranenia.

Na stretnutí s novinármi v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku Iravani obvinil USA a Izrael z úmyselného útoku na civilnú infraštruktúru. Podľa jeho slov Irán naopak útočí výlučne na vojenské ciele. Washington a Tel Aviv tieto tvrdenia odmietajú a tvrdia opak.

Iránsky diplomat tiež vyhlásil, že Teherán neútočí na záujmy susedných krajín a preveruje informácie o zásahoch nevojenských objektov. Niektoré incidenty podľa neho mohli vzniknúť aj v dôsledku zásahov amerických systémov protivzdušnej obrany, ktoré mohli odkloniť projektily od pôvodných vojenských cieľov.

Americký prezident Donald Trump medzitým vyzval Irán na „bezpodmienečnú kapituláciu“ a uviedol, že nový najvyšší vodca krajiny musí byť „prijateľný“. Iravani jeho vyjadrenia označil za porušenie princípu nezasahovania do vnútorných záležitostí štátov.

(reuters, est)

Minúta  |  

Rusko zvyšuje export ropy, India dostala od USA výnimku na nákup

Vojna medzi Iránom, Izraelom a Spojenými štátmi zvýšila dopyt po ruskej rope a plyne, čo podľa Kremľa posilňuje ruský energetický export oslabený sankciami za vojnu na Ukrajine.

Konflikt, ktorý trvá už siedmy deň, prakticky paralyzoval dopravu cez Hormuzský prieliv, kľúčovú trasu pre približne pätinu svetových dodávok ropy a skvapalneného plynu (LNG).

„Vidíme výrazný nárast dopytu po ruských energetických zdrojoch v súvislosti s vojnou v Iráne,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ddôraznil, že Rusko zostáva „spoľahlivým dodávateľom“.

Podľa obchodníkov sa ruská ropa Urals dodávaná do Indie prvýkrát predáva drahšie než referenčná ropa Brent. Pred vypuknutím konfliktu sa pritom obchodovala so zľavou 10 až 13 dolárov za barel, zatiaľ čo teraz dosahuje približne o 4 až 5 dolárov vyššiu cenu než Brent pri dodávkach na jar.

K rastu prispel aj prudký dopyt indických rafinérií, ktoré majú obmedzený prístup k rope z Blízkeho východu. Spojené štáty zároveň udelili Indii 30-dňovú výnimku, ktorá umožňuje nákup ruskej ropy už na mori.

(reuters, est)

Minúta  |  

Irán ironicky vyzval USA na eskortovanie tankerov cez Hormuzský prieliv

Konflikt na Blízkom východe v posledných dňoch výrazne obmedzil lodnú dopravu aj vývoz energií cez túto kľúčovú trasu. Trump naznačil, že americké námorníctvo by mohlo v prípade potreby sprevádzať tankery prechádzajúce týmto strategickým prielivom.

Hovorca Revolučných gárd Alimohammad Naini reagoval ironicky. „Irán silno víta eskortu ropných tankerov a prítomnosť amerických síl pri prechode Hormuzským prielivom. Mimochodom, čakáme na ich prítomnosť,“ uviedol podľa štátnej agentúry.

Zároveň varoval Washington, aby si pred takýmto krokom pripomenul historické incidenty. „Odporúčame Američanom, aby si spomenuli na požiar na americkom supertankeri Bridgeton v roku 1987 a na tankery, ktoré boli nedávno zasiahnuté,“ povedal Naini. Ide o tanker, ktorý potopili, keď ho americké námorníctvo eskortovalo cez Perzský záliv.

Od začiatku americko-izraelských útokov na Irán bolo podľa dostupných informácií napadnutých najmenej deväť lodí. Iránske Revolučné gardy zároveň nariadili plavidlám, aby strategický Hormuzský prieliv neprekračovali, čo ďalej zvyšuje napätie na svetových energetických trhoch.

(reuters, est)

Minúta  |  

Irán varoval Európu, že by sa mohla stať terčom odvetných útokov

Európske krajiny by sa v prípade eskalácie konfliktu mohli stať terčom odvetných útokov. Iránsky námestník ministra zahraničných vecí Madžid Tacht-Ravánči ich varoval, aby sa nezapájali do americko-izraelských operácií proti Teheránu.

„Každá krajina, ktorá sa pridá k agresii proti Iránu a postaví sa po boku Spojených štátov a Izraela, sa určite stane legitímnym cieľom iránskej odvety,“ vyhlásil Tacht-Ravánči.

Jeho vyjadrenie prichádza v čase, keď sa konflikt na Blízkom východe rozširuje a viaceré európske štáty posilňujú svoju vojenskú prítomnosť v regióne. Francúzsko, Grécko a Taliansko už vyslali do oblasti vojnové lode.

Väčšina predstaviteľov Európskej únie však zároveň vyzýva na ukončenie bojov a na diplomatické riešenie krízy.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok uviedol, že Berlín spolu s partnermi hľadá spôsob, ako konflikt ukončiť. Zároveň zdôraznil, že Nemecko zdieľa ciele Spojených štátov a Izraela, pokiaľ ide o bezpečnostnú situáciu v regióne.

(reuters, est)

Minúta  |  

Biely dom hľadá razantnejšie riešenia rastúcich cien energií

Biely dom žiada federálne agentúry, aby pripravili nové opatrenia na zmiernenie rastúcich cien energií, ktoré vyvolal konflikt s Iránom. Informovali o tom zdroje agentúry Reuters oboznámené so situáciou.

Podľa nich dostali ministerstvá energetiky, dopravy a financií spolu s Agentúrou pre ochranu životného prostredia (EPA) pokyn predložiť ďalšie návrhy, ktoré by prezident Donald Trump mohol prijať bez súhlasu Kongresu.

Biely dom sa tak pripravuje na možnosť, že bude potrebné pristúpiť k razantnejším krokom, ak ceny ropy a plynu budú ďalej rásť.

Konflikt na Blízkom východe už výrazne zasahuje trhy. Cena ropy prekročila 90 dolárov za barel a americká ropa zdražela o viac než 12 percent, keďže dodávky z regiónu obmedzuje praktické uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza asi pätina svetovej produkcie ropy.

Administratíva zvažuje viacero možností. Podľa Reuters sa diskutuje napríklad o dočasnom zrušení federálnej dane z benzínu či uvoľnení ekologických pravidiel pre letné palivá. Ministerstvo financií zároveň pripravuje program záruk a poistenia až do výšky 20 miliárd dolárov pre lodnú dopravu v Perzskom zálive, aby povzbudilo prepravu ropy a LNG.

Analytici však upozorňujú, že vláda má len obmedzené možnosti, ako rýchlo znížiť ceny energií.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.