Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump: Veľmi tvrdo dnes zasiahneme Irán

Americký prezident Donald Trump v sobotu pohrozil Iránu ďalšou eskaláciou vojenských úderov. Na sociálnej sieti Truth Social uviedol, že Irán bude „veľmi tvrdo zasiahnutý“ a Washington zvažuje rozšírenie cieľov útokov.

Dodal, že Irán sa ospravedlnil susedným krajinám za svoje útoky, čo americký prezident označil za znak ústupu.

Napätie v regióne zároveň rastie aj na libanonskom fronte. Izraelský minister obrany Jisrael Kac vyzval libanonskú vládu, aby odzbrojila hnutie Hizballáh, inak podľa neho krajina „zaplatí veľmi vysokú cenu“.

Izrael podľa Kaca nemá územné nároky voči Libanonu, no nebude tolerovať opätovné útoky z jeho územia. „Preto Libanon varujeme: konajte a podniknite kroky skôr, než budeme konať my ešte tvrdšie,“ dodal.

(reuters)

Minúta  |  

Izraelská armáda spravila výsadkovú operáciu na východe Libanonu

Izraelské vrtuľníky v noci na sobotu vysadili vojakov pri meste Nabí Šít v údolí Bikáa. Informovali o tom miestni obyvatelia aj libanonské štátne médiá. Operácia sa odohrala počas intenzívneho izraelského bombardovania oblasti, pri ktorom zahynulo najmenej 16 ľudí.

Podľa svedkov a médií začali na vysadených vojakov strieľať miestni obyvatelia aj bojovníci hnutia Hizballáh. Izraelskí vojaci sa následne stiahli a oblasť opustili vrtuľníkmi, zatiaľ čo izraelské lietadlá pokračovali v náletoch na Nabí Šít a okolité obce. Izraelská armáda sa k incidentu bezprostredne nevyjadrila.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že medzi obeťami sú aj traja vojaci libanonskej armády. Počet obetí by sa podľa úradov mohol ešte zvýšiť.

Konflikt sa vyostril po tom, čo v pondelok Hizballáh podporovaný Iránom vypálil na Izrael rakety a drony. Izrael následne spustil rozsiahle útoky na ciele v južnom a východnom Libanone aj v oblastiach pri Bejrúte.

Podľa úradov si izraelské údery v Libanone vyžiadali už viac ako 200 obetí a približne 300-tisíc ľudí muselo opustiť svoje domovy.

(reuters, est)

Minúta  |  

SNS chce zakázať aktívnym politikom vlastniť médiá

Koaličná Slovenská národná strana (SNS) avizuje prípravu návrhu zákona, ktorý zakáže aktívnym politikom vlastniť majetkový podiel v médiách alebo byť ich konečným užívateľom výhod.

„SNS je presvedčená, že v rámci zmien volebného zákona je potrebné zaoberať sa aj otázkou vlastníctva médií. Médiá by nemali vlastniť aktívni politici. Návrh zákona bude spočívať v tom, že každý, kto chce kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky alebo zastávať verejnú funkciu, sa bude musieť vzdať svojho podielu v médiách,“ uviedla SNS v stanovisku.

Národniari sa odvolávajú na situáciu v Taliansku, kde podľa slov SNS musel bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi previesť svoje mediálne aktíva na inú osobu. „Príkladom zo Slovenskej republiky je predseda politickej strany Sme rodina Boris Kollár so svojimi rádiami, ktorým tržby narástli za posledné roky takmer o 100 percent. Je nepredstaviteľné, aby aktívny politik vlastnil médiá alebo mal v nich majetkový podiel,“ myslí si SNS.

Strana tvrdí, že médiá majú vytvárať priestor na rovnaký prístup k šíreniu informácií. „Majú byť apolitické a nestranícke. Nie je možné, aby médiá vlastnila osoba, ktorá je členom politickej strany, jej predsedom alebo vykonáva akúkoľvek verejnú funkciu,“ priblížila.

(tasr)

Minúta  |  

SaS je stabilným prvkom, vyhlásil Gröhling na kongrese strany

Opozičná strana SaS je pevnou súčasťou politickej alternatívy a naši partneri s nami môžu rátať ako s partnerom do budúcej vládnej koalície, povedal líder strany Branislav Gröhling.

„Za ostatný rok sme prešli veľmi dôležitou etapou. Urobili sme rozhodnutia, ktoré neboli vôbec jednoduché. Ja som urobil rozhodnutia, ktoré vôbec neboli jednoduché, ale som presvedčený, že tieto rozhodnutia urobili zo strany SaS stabilný prvok slovenskej politickej sféry,“ poznamenal.

Gröhling zároveň kritizoval súčasný stav krajiny. „Štát nemá byť taký, aký bol vytvorený teraz, počas tejto vládnej koalície,“ podotkol s tým, že namiesto podpory práce, podnikania, iba zvyšuje dane, odvody a pridáva nové povinnosti. Hovoril aj o pomalom raste Slovenska a zhoršovaní verejných financií.

Upozornil tiež na odlev mladých, vzdelaných ľudí z krajiny.

Hovoril preto o potrebe zmeny. Myslí si, že štát má byť štíhly, efektívny a pracujúci ľudia by mali zarábať viac. Na Slovensku podľa neho treba férové daňové ohodnotenie a daňový systém.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj asi musí pustiť ropu, EÚ nedokáže obísť veto Maďarska

Maďarsko naďalej blokuje pôžičku Ukrajine vo výške 90 miliárd eur a Európska komisia zatiaľ nenašla právny spôsob, ako balík presadiť bez súhlasu všetkých členských štátov.

Únia sľúbila Kyjevu finančnú pomoc už vlani v decembri, aby pomohla preklenúť rozpočtový výpadok očakávaný v apríli. Pôžička má byť financovaná spoločným dlhom EÚ, čo podľa pravidiel vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 krajín. Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý pôvodne návrh podporil, však svoj postoj zmenil.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že EÚ pomoc Ukrajine poskytne „tak či onak“. Únie vkladá nádeje aj do zasadnutia lídrov EÚ 19. marca.

Diplomatické zdroje portálu Politico však priznávajú, že rýchle právne riešenie, ako obísť maďarské veto, zatiaľ neexistuje.

Budapešť spája svoj súhlas s obnovením dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba, ktorý vedie na Slovensko a do Maďarska. Potrubie je odstavené od 27. januára a Kyjev tvrdí, že ho poškodili ruské útoky.

Brusel preto zvažuje vyslanie expertného tímu na preverenie stavu ropovodu. Práve výsledok takejto misie by podľa diplomatov mohol pomôcť prelomiť spor.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil, že ak by bolo obnovenie prevádzky Družby jediným spôsobom, ako odblokovať pomoc, Kyjev by potrubie mohol opraviť približne do šiestich týždňov, hoci s tým politicky nesúhlasí.

(est)

Minúta  |  

Polícia uzavrela incident s limuzínou. Patrila SIS, tvrdil Šeliga

Bratislavská polícia uzavrela vyšetrovanie incidentu z minulého roka, pri ktorom luxusná limuzína s majákmi vošla v dopravnej špičke do protismeru na Vajnorskej ulici pri čerpacej stanici OMV.

„Priestupkový spis bol uložený,“ uviedla hovorkyňa bratislavskej polície Silvia Šimková. Podľa zákona sa takýto postup uplatňuje vtedy, keď sa nepodarí zistiť, ktorá konkrétna osoba priestupok spáchala.

Po incidente z 2. septembra 2025 politici Hnutia Slovensko najskôr tvrdili, že v aute sedel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Ministerstvo to poprelo s odôvodnením, že vozidlo nepatrí Úradu na ochranu ústavných činiteľov.

Následne opozičný politik Juraj Šeliga naznačil, že mohlo ísť o služobné auto šéfa SIS Pavla Gašpara. SIS sa k vlastníctvu vozidla odmietla vyjadriť s odôvodnením, že informácie o služobných autách a ich pohybe sú utajované.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.