Preskočiť na obsah
  |  

EÚ zvažuje opatrenia na zníženie cien energií pre priemysel

Európska únia zvažuje krátkodobú pomoc pre priemysel, ktorý čelí rastúcim nákladom a silnej konkurencii zo Spojených štátov a Číny. Vyplýva to z interného dokumentu Európskej komisie, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Brusel skúma najmä možnosti úprav energetických daní, sieťových poplatkov a nákladov na uhlíkové emisie, ktoré výrazne zvyšujú účty za elektrinu. Podľa dokumentu tvoria sieťové poplatky približne 18 percent priemyselných účtov za elektrinu, zatiaľ čo uhlíkové náklady predstavujú asi 11 percent.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová chce predstaviť konkrétne návrhy lídrom členských štátov na samite EÚ 19. marca.

Komisia zároveň upozorňuje, že zmeny legislatívy by nepriniesli okamžitý efekt. Preto zvažuje dočasné riešenia na najbližšie dva až päť rokov, kým by tlak na ceny elektriny nemal znížiť prechod na lacnejšie bezuhlíkové zdroje energie.

Ak by sa situácia na energetických trhoch ešte zhoršila, Brusel je pripravený opäť zaviesť opatrenia na zníženie spotreby energie, podobne ako v roku 2022 po obmedzení dodávok plynu z Ruska.

(reuters, est)

  |  

Dubaj má zásoby čerstvých potravín na niekoľko dní, vraví expert

Vojna v Iráne začína narúšať globálne dodávateľské reťazce a podľa logistických expertov môže mať vážne dôsledky najmä pre krajiny Perzského zálivu. Upozornil na to šéf logistického koncernu Kühne+Nagel Stefan Paul, podľa ktorého už teraz chýba približne 18 percent svetovej kapacity leteckej nákladnej dopravy.

Spoločnosť podľa jeho slov situáciu neustále monitoruje a pravidelne organizuje krízové porady. Konflikt zasahuje leteckú aj námornú dopravu, čo postupne komplikuje pohyb tovarov po svete.

Európa je zatiaľ podľa odborníka zasiahnutá menej výrazne – najviac sa to prejavuje rastom cien energií. Dodávateľské reťazce na starom kontinente zatiaľ fungujú stabilne.

Oveľa vážnejšia je situácia v krajinách Perzského zálivu, ktoré sú vo veľkej miere závislé od dovozu potravín. Podľa Paula má napríklad Dubaj zásoby čerstvých potravín približne len na desať dní. Najväčší problém by mohol nastať pri produktoch ako ovocie či zelenina.

Ak by konflikt pokračoval dlhšie, hrozia podľa neho výrazné nedostatky. Časť tovaru by síce bolo možné dopravovať po súši zo Saudskej Arábie, no kapacity by ani zďaleka nedokázali nahradiť objem, ktorý bežne prepraví jediná kontajnerová loď.

(est)

  |  

Trump: Veľmi tvrdo dnes zasiahneme Irán

Americký prezident Donald Trump v sobotu pohrozil Iránu ďalšou eskaláciou vojenských úderov. Na sociálnej sieti Truth Social uviedol, že Irán bude „veľmi tvrdo zasiahnutý“ a Washington zvažuje rozšírenie cieľov útokov.

Dodal, že Irán sa ospravedlnil susedným krajinám za svoje útoky, čo americký prezident označil za znak ústupu.

Napätie v regióne zároveň rastie aj na libanonskom fronte. Izraelský minister obrany Jisrael Kac vyzval libanonskú vládu, aby odzbrojila hnutie Hizballáh, inak podľa neho krajina „zaplatí veľmi vysokú cenu“.

Izrael podľa Kaca nemá územné nároky voči Libanonu, no nebude tolerovať opätovné útoky z jeho územia. „Preto Libanon varujeme: konajte a podniknite kroky skôr, než budeme konať my ešte tvrdšie,“ dodal.

(reuters)

  |  

Izraelská armáda spravila výsadkovú operáciu na východe Libanonu

Izraelské vrtuľníky v noci na sobotu vysadili vojakov pri meste Nabí Šít v údolí Bikáa. Informovali o tom miestni obyvatelia aj libanonské štátne médiá. Operácia sa odohrala počas intenzívneho izraelského bombardovania oblasti, pri ktorom zahynulo najmenej 16 ľudí.

Podľa svedkov a médií začali na vysadených vojakov strieľať miestni obyvatelia aj bojovníci hnutia Hizballáh. Izraelskí vojaci sa následne stiahli a oblasť opustili vrtuľníkmi, zatiaľ čo izraelské lietadlá pokračovali v náletoch na Nabí Šít a okolité obce. Izraelská armáda sa k incidentu bezprostredne nevyjadrila.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že medzi obeťami sú aj traja vojaci libanonskej armády. Počet obetí by sa podľa úradov mohol ešte zvýšiť.

Konflikt sa vyostril po tom, čo v pondelok Hizballáh podporovaný Iránom vypálil na Izrael rakety a drony. Izrael následne spustil rozsiahle útoky na ciele v južnom a východnom Libanone aj v oblastiach pri Bejrúte.

Podľa úradov si izraelské údery v Libanone vyžiadali už viac ako 200 obetí a približne 300-tisíc ľudí muselo opustiť svoje domovy.

(reuters, est)

  |  

SNS chce zakázať aktívnym politikom vlastniť médiá

Koaličná Slovenská národná strana (SNS) avizuje prípravu návrhu zákona, ktorý zakáže aktívnym politikom vlastniť majetkový podiel v médiách alebo byť ich konečným užívateľom výhod.

„SNS je presvedčená, že v rámci zmien volebného zákona je potrebné zaoberať sa aj otázkou vlastníctva médií. Médiá by nemali vlastniť aktívni politici. Návrh zákona bude spočívať v tom, že každý, kto chce kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky alebo zastávať verejnú funkciu, sa bude musieť vzdať svojho podielu v médiách,“ uviedla SNS v stanovisku.

Národniari sa odvolávajú na situáciu v Taliansku, kde podľa slov SNS musel bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi previesť svoje mediálne aktíva na inú osobu. „Príkladom zo Slovenskej republiky je predseda politickej strany Sme rodina Boris Kollár so svojimi rádiami, ktorým tržby narástli za posledné roky takmer o 100 percent. Je nepredstaviteľné, aby aktívny politik vlastnil médiá alebo mal v nich majetkový podiel,“ myslí si SNS.

Strana tvrdí, že médiá majú vytvárať priestor na rovnaký prístup k šíreniu informácií. „Majú byť apolitické a nestranícke. Nie je možné, aby médiá vlastnila osoba, ktorá je členom politickej strany, jej predsedom alebo vykonáva akúkoľvek verejnú funkciu,“ priblížila.

(tasr)

  |  

SaS je stabilným prvkom, vyhlásil Gröhling na kongrese strany

Opozičná strana SaS je pevnou súčasťou politickej alternatívy a naši partneri s nami môžu rátať ako s partnerom do budúcej vládnej koalície, povedal líder strany Branislav Gröhling.

„Za ostatný rok sme prešli veľmi dôležitou etapou. Urobili sme rozhodnutia, ktoré neboli vôbec jednoduché. Ja som urobil rozhodnutia, ktoré vôbec neboli jednoduché, ale som presvedčený, že tieto rozhodnutia urobili zo strany SaS stabilný prvok slovenskej politickej sféry,“ poznamenal.

Gröhling zároveň kritizoval súčasný stav krajiny. „Štát nemá byť taký, aký bol vytvorený teraz, počas tejto vládnej koalície,“ podotkol s tým, že namiesto podpory práce, podnikania, iba zvyšuje dane, odvody a pridáva nové povinnosti. Hovoril aj o pomalom raste Slovenska a zhoršovaní verejných financií.

Upozornil tiež na odlev mladých, vzdelaných ľudí z krajiny.

Hovoril preto o potrebe zmeny. Myslí si, že štát má byť štíhly, efektívny a pracujúci ľudia by mali zarábať viac. Na Slovensku podľa neho treba férové daňové ohodnotenie a daňový systém.

(tasr)