Preskočiť na obsah
  |  

Kongres SaS odmietol Sulíka na kandidátke, Bittó Cigániková vypadla z vedenia

Delegáti kongresu opozičnej SaS odmietli návrh, aby bol bývalý šéf strany Richard Sulík na kandidátnej listine SaS do nasledujúcich parlamentných volieb.

„Tento návrh neprešiel, dostal iba dva hlasy, a to od navrhovateľa Dušana Kelleho a Jany Bittó Cigánikovej,“ poznamenal líder SaS Branislav Gröhling.

Gröhling to vníma ako podporu svojho rozhodnutia a jasný signál, že strana sa chce sústrediť na budúcnosť. „Drvivá väčšina delegátov podporila moje rozhodnutie. Táto kapitola je uzavretá a SaS pokračuje v písaní nového príbehu,“ dodal.

Rozhodli tiež o viacerých personálnych zmenách v straníckych orgánoch. V republikovej rade SaS skončili Jana Bittó Cigániková a Martin Barto, mandát v nej získali Ľudovít Paulis, Peter Čech a Miroslava Bátovská. TASR o výsledkoch 22. kongresu informovali z komunikačného oddelenia strany.

SaS do rozhodcovskej komisie zvolila Daniel Kraveca a do revíznej komisie Petra Jurča.

(tasr, est)

  |  

Majerský: Človek a rodina musia byť opäť na prvom mieste

Opozičné KDH má v sobotu celoslovenský snem v Ružomberku. Na programe je voľba podpredsedov aj členov predsedníctva hnutia. Voľba predsedu na programe nie je, lebo šéf KDH Milan Majerský má mandát do roku 2028.

Hnutie avizuje, že pripraví najsilnejší ekonomický a prorodinný program do volieb a bude presadzovať ekonomickú politiku, ktorá podporí rast, stabilné podnikateľské prostredie a návrat investícií na Slovensko.

„Silná rodina je základom silného štátu. Ak chceme silnú krajinu, musíme vytvoriť podmienky, aby rodiny mohli dôstojne žiť, pracovať a vychovávať svoje deti,“ povedal.

Hnutie zároveň zdôrazňuje, že prosperita krajiny sa začína v regiónoch a preto presadzuje decentralizáciu a presun väčšej časti rozhodovania a eurofondov priamo do regiónov. Trvá na tom, že musíme zostať v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, ktoré sú základom bezpečnosti a stability.

Podľa šéfa KDH sa ľudom na Slovensku žije horšie. Kritizoval politiku vlády Roberta Fica (Smer), hovoril aj o oslabovaní právneho štátu a dôvere v inštitúcie. „Nespravodlivá konsolidácia, drahý štát a sociálne experimenty vedú k tomu, že odchádzajú investori, pracovné miesta a ľudia strácajú nádej,“ uviedol.

(tasr, est)

  |  

EÚ zvažuje opatrenia na zníženie cien energií pre priemysel

Európska únia zvažuje krátkodobú pomoc pre priemysel, ktorý čelí rastúcim nákladom a silnej konkurencii zo Spojených štátov a Číny. Vyplýva to z interného dokumentu Európskej komisie, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Brusel skúma najmä možnosti úprav energetických daní, sieťových poplatkov a nákladov na uhlíkové emisie, ktoré výrazne zvyšujú účty za elektrinu. Podľa dokumentu tvoria sieťové poplatky približne 18 percent priemyselných účtov za elektrinu, zatiaľ čo uhlíkové náklady predstavujú asi 11 percent.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová chce predstaviť konkrétne návrhy lídrom členských štátov na samite EÚ 19. marca.

Komisia zároveň upozorňuje, že zmeny legislatívy by nepriniesli okamžitý efekt. Preto zvažuje dočasné riešenia na najbližšie dva až päť rokov, kým by tlak na ceny elektriny nemal znížiť prechod na lacnejšie bezuhlíkové zdroje energie.

Ak by sa situácia na energetických trhoch ešte zhoršila, Brusel je pripravený opäť zaviesť opatrenia na zníženie spotreby energie, podobne ako v roku 2022 po obmedzení dodávok plynu z Ruska.

(reuters, est)

  |  

Dubaj má zásoby čerstvých potravín na niekoľko dní, vraví expert

Vojna v Iráne začína narúšať globálne dodávateľské reťazce a podľa logistických expertov môže mať vážne dôsledky najmä pre krajiny Perzského zálivu. Upozornil na to šéf logistického koncernu Kühne+Nagel Stefan Paul, podľa ktorého už teraz chýba približne 18 percent svetovej kapacity leteckej nákladnej dopravy.

Spoločnosť podľa jeho slov situáciu neustále monitoruje a pravidelne organizuje krízové porady. Konflikt zasahuje leteckú aj námornú dopravu, čo postupne komplikuje pohyb tovarov po svete.

Európa je zatiaľ podľa odborníka zasiahnutá menej výrazne – najviac sa to prejavuje rastom cien energií. Dodávateľské reťazce na starom kontinente zatiaľ fungujú stabilne.

Oveľa vážnejšia je situácia v krajinách Perzského zálivu, ktoré sú vo veľkej miere závislé od dovozu potravín. Podľa Paula má napríklad Dubaj zásoby čerstvých potravín približne len na desať dní. Najväčší problém by mohol nastať pri produktoch ako ovocie či zelenina.

Ak by konflikt pokračoval dlhšie, hrozia podľa neho výrazné nedostatky. Časť tovaru by síce bolo možné dopravovať po súši zo Saudskej Arábie, no kapacity by ani zďaleka nedokázali nahradiť objem, ktorý bežne prepraví jediná kontajnerová loď.

(est)

  |  

Trump: Veľmi tvrdo dnes zasiahneme Irán

Americký prezident Donald Trump v sobotu pohrozil Iránu ďalšou eskaláciou vojenských úderov. Na sociálnej sieti Truth Social uviedol, že Irán bude „veľmi tvrdo zasiahnutý“ a Washington zvažuje rozšírenie cieľov útokov.

Dodal, že Irán sa ospravedlnil susedným krajinám za svoje útoky, čo americký prezident označil za znak ústupu.

Napätie v regióne zároveň rastie aj na libanonskom fronte. Izraelský minister obrany Jisrael Kac vyzval libanonskú vládu, aby odzbrojila hnutie Hizballáh, inak podľa neho krajina „zaplatí veľmi vysokú cenu“.

Izrael podľa Kaca nemá územné nároky voči Libanonu, no nebude tolerovať opätovné útoky z jeho územia. „Preto Libanon varujeme: konajte a podniknite kroky skôr, než budeme konať my ešte tvrdšie,“ dodal.

(reuters)

  |  

Izraelská armáda spravila výsadkovú operáciu na východe Libanonu

Izraelské vrtuľníky v noci na sobotu vysadili vojakov pri meste Nabí Šít v údolí Bikáa. Informovali o tom miestni obyvatelia aj libanonské štátne médiá. Operácia sa odohrala počas intenzívneho izraelského bombardovania oblasti, pri ktorom zahynulo najmenej 16 ľudí.

Podľa svedkov a médií začali na vysadených vojakov strieľať miestni obyvatelia aj bojovníci hnutia Hizballáh. Izraelskí vojaci sa následne stiahli a oblasť opustili vrtuľníkmi, zatiaľ čo izraelské lietadlá pokračovali v náletoch na Nabí Šít a okolité obce. Izraelská armáda sa k incidentu bezprostredne nevyjadrila.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že medzi obeťami sú aj traja vojaci libanonskej armády. Počet obetí by sa podľa úradov mohol ešte zvýšiť.

Konflikt sa vyostril po tom, čo v pondelok Hizballáh podporovaný Iránom vypálil na Izrael rakety a drony. Izrael následne spustil rozsiahle útoky na ciele v južnom a východnom Libanone aj v oblastiach pri Bejrúte.

Podľa úradov si izraelské údery v Libanone vyžiadali už viac ako 200 obetí a približne 300-tisíc ľudí muselo opustiť svoje domovy.

(reuters, est)