Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Novými podpredsedami KDH sa stali Ján Horecký a Peter Stachura

Rozhodli o tom delegáti celoslovenského snemu KDH, ktorý sa v sobotu konal v Ružomberku. Obaja doplnili trojicu doterajších podpredsedov hnutia, ktorými sú Viliam Karas, Igor Janckulík a Marián Čaučík.

O dve nové podpredsednícke pozície sa uchádzali traja kandidáti. Popri Horeckom a Stachurovi sa dôveru delegátov snemu snažila získať aj Monika Kolejáková. Tá v tajnej voľbe získala 95 hlasov.

Stachurovi odovzdalo hlas 159 delegátov a Horecký získal 205 hlasov. Celkovo bolo odovzdaných 245 hlasovacích lístkov, z ktorých bol jeden neplatný.

(tasr, est)

Minúta  |  

Kuvajt znížil ťažbu ropy aj objem spracovania v rafinériách

Štátna spoločnosť Kuwait Petroleum Corporation (KPC) v sobotu oznámila, že preventívne zníži ťažbu ropy aj objem spracovania v rafinériách.

K preventívnemu dočasnému rozhodnutiu firma pristúpila, lebo Irán podnikol útoky na krajiny v Perzskom zálive a uzavrel Hormuzský prieliv, ktorým prechádza pätina svetovej ropy.

KPC neuviedla, o koľko produkciu znížila. Vo februári Kuvajt produkoval približne 2,6 milióna barelov ropy denne. Produkciu plánuje obnoviť, keď sa podmienky pre dopravu ropy opäť stabilizujú.

Krok Kuvajtu predstavuje ďalší zásah do globálneho energetického trhu v dôsledku vojny medzi USA, Izraelom a Iránom. Sklady ropy a plynu v oblasti Perzského zálivu sa rýchlo zapĺňajú, keďže vývoz je výrazne obmedzený.

Obmedzenia už zaviedli aj ropné polia v Iraku, zatiaľ čo Katar vyhlásil force majeure na vývoz skvapalneného zemného plynu. Analytici zároveň očakávajú, že k podobným opatreniam môže pristúpiť aj Spojené arabské emiráty.

(reuters, est)

Minúta  |  

Bajo Holečková avizuje k čurillovcom podnet

Opozičná poslankyňa Martina Bajo Holečková (SaS) chce, aby generálny prokurátor Maroš Žilinka preveril konanie dozorových prokurátorov počas zásahu policajnej inšpekcie, pri ktorom zadržali i niektorých policajtov zo skupiny takzvaných čurillovcov.

Súd v piatok (6. 3.) večer nevzal policajtov Jána Čurillu a Pavla Ďurku do väzby, ale prepustil ich na slobodu. „Je nepredstaviteľné, aby generálny prokurátor nekonal po tom, ako sudca spochybnil samotnú opodstatnenosť obvinenia a už vôbec nevidel dôvody na väzbu. Dozorujúci prokurátor tiež podal návrh na väzbu na nesprávny súd, čo je dôkazom neuveriteľného babráctva,“ skonštatovala.

K rozhodnutiu súdu nevziať policajtov do väzby sa vyjadrilo aj Hnutie Slovensko. Situáciu nazvalo komédiou. Poukázalo, že návrh na väzobné stíhanie bol prokurátorom podaný na nepríslušný súd.

Jána Čurillu a Pavla Ďurku, ktorých Úrad inšpekčnej služby v utorok (3. 3.) zadržal v rámci akcie Kajúcnik, nevzal Mestský súd Bratislava I v piatok (6. 3.) večer do väzby, ale prepustil ich na slobodu.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh na väzobné stíhanie bol prokurátorom podaný na nepríslušný súd. Sudca zároveň spochybnil opodstatnenosť vzneseného obvinenia a deklarovaných dôvodov väzby. Prokurátor podal voči rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej rozhodne Krajský súd v Bratislave 16. marca.

(tasr, est)

Minúta  |  

Kongres SaS odmietol Sulíka na kandidátke, Bittó Cigániková vypadla z vedenia

Delegáti kongresu opozičnej SaS odmietli návrh, aby bol bývalý šéf strany Richard Sulík na kandidátnej listine SaS do nasledujúcich parlamentných volieb.

„Tento návrh neprešiel, dostal iba dva hlasy, a to od navrhovateľa Dušana Kelleho a Jany Bittó Cigánikovej,“ poznamenal líder SaS Branislav Gröhling.

Gröhling to vníma ako podporu svojho rozhodnutia a jasný signál, že strana sa chce sústrediť na budúcnosť. „Drvivá väčšina delegátov podporila moje rozhodnutie. Táto kapitola je uzavretá a SaS pokračuje v písaní nového príbehu,“ dodal.

Rozhodli tiež o viacerých personálnych zmenách v straníckych orgánoch. V republikovej rade SaS skončili Jana Bittó Cigániková a Martin Barto, mandát v nej získali Ľudovít Paulis, Peter Čech a Miroslava Bátovská. TASR o výsledkoch 22. kongresu informovali z komunikačného oddelenia strany.

SaS do rozhodcovskej komisie zvolila Daniel Kraveca a do revíznej komisie Petra Jurča.

(tasr, est)

Minúta  |  

Majerský: Človek a rodina musia byť opäť na prvom mieste

Opozičné KDH má v sobotu celoslovenský snem v Ružomberku. Na programe je voľba podpredsedov aj členov predsedníctva hnutia. Voľba predsedu na programe nie je, lebo šéf KDH Milan Majerský má mandát do roku 2028.

Hnutie avizuje, že pripraví najsilnejší ekonomický a prorodinný program do volieb a bude presadzovať ekonomickú politiku, ktorá podporí rast, stabilné podnikateľské prostredie a návrat investícií na Slovensko.

„Silná rodina je základom silného štátu. Ak chceme silnú krajinu, musíme vytvoriť podmienky, aby rodiny mohli dôstojne žiť, pracovať a vychovávať svoje deti,“ povedal.

Hnutie zároveň zdôrazňuje, že prosperita krajiny sa začína v regiónoch a preto presadzuje decentralizáciu a presun väčšej časti rozhodovania a eurofondov priamo do regiónov. Trvá na tom, že musíme zostať v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, ktoré sú základom bezpečnosti a stability.

Podľa šéfa KDH sa ľudom na Slovensku žije horšie. Kritizoval politiku vlády Roberta Fica (Smer), hovoril aj o oslabovaní právneho štátu a dôvere v inštitúcie. „Nespravodlivá konsolidácia, drahý štát a sociálne experimenty vedú k tomu, že odchádzajú investori, pracovné miesta a ľudia strácajú nádej,“ uviedol.

(tasr, est)

Minúta  |  

EÚ zvažuje opatrenia na zníženie cien energií pre priemysel

Európska únia zvažuje krátkodobú pomoc pre priemysel, ktorý čelí rastúcim nákladom a silnej konkurencii zo Spojených štátov a Číny. Vyplýva to z interného dokumentu Európskej komisie, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Brusel skúma najmä možnosti úprav energetických daní, sieťových poplatkov a nákladov na uhlíkové emisie, ktoré výrazne zvyšujú účty za elektrinu. Podľa dokumentu tvoria sieťové poplatky približne 18 percent priemyselných účtov za elektrinu, zatiaľ čo uhlíkové náklady predstavujú asi 11 percent.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová chce predstaviť konkrétne návrhy lídrom členských štátov na samite EÚ 19. marca.

Komisia zároveň upozorňuje, že zmeny legislatívy by nepriniesli okamžitý efekt. Preto zvažuje dočasné riešenia na najbližšie dva až päť rokov, kým by tlak na ceny elektriny nemal znížiť prechod na lacnejšie bezuhlíkové zdroje energie.

Ak by sa situácia na energetických trhoch ešte zhoršila, Brusel je pripravený opäť zaviesť opatrenia na zníženie spotreby energie, podobne ako v roku 2022 po obmedzení dodávok plynu z Ruska.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.