Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Iránski duchovní vyzvali na rýchle zvolenie nového najvyššieho vodcu

Výzvy na nové vedenie krajiny prichádzajú po zabití ajatolláha Alího Chameneího počas americko-izraelských útokov. Časť náboženského establišmentu nie je spokojná s tým, že moc je zatiaľ v rukách trojčlennej dočasnej rady.

Podľa iránskej ústavy má konečné slovo pri výbere nového vodcu Zhromaždenie expertov, 88-členný orgán duchovných.

Ajatolláh Hossein Mozafari, člen zhromaždenia, uviedol, že orgán by sa mohol stretnúť už v najbližších 24 hodinách, aby rozhodol o Chameneího nástupcovi. Nie je zatiaľ jasné, či by sa stretnutie konalo osobne alebo online.

Na urýchlenie výberu vyzvali aj ďalší významní duchovní. Ajatolláh Naser Makarem Širází uviedol, že nový vodca je potrebný čo najskôr, aby pomohol „lepšie organizovať záležitosti krajiny“. Podobnú výzvu adresoval členom zhromaždenia aj duchovný Hossein Núrí Hamedání.

Americký prezident Donald Trump medzitým vyhlásil, že Spojené štáty by mali mať pri výbere nového iránskeho vodcu určitú úlohu, čo Teherán kategoricky odmietol. Podľa ústavy má byť nový najvyšší vodca zvolený do troch mesiacov od uvoľnenia funkcie.

(reuters, est)

Minúta  |  

Ďalšie trojstranné rokovania sa môžu uskutočniť budúci týždeň

Ďalšie rokovanie vyjednávacích tímov Ukrajiny, Spojených štátov a Ruska v trojstrannom formáte by sa mohlo uskutočniť už budúci týždeň, uviedol zdroj blízky ukrajinskej delegácii.

Podľa informácií portálu Ukrajinska pravda sa zatiaľ rozhoduje o mieste stretnutia. Pôvodne sa malo konať 5. marca v Abú Zabí, no rokovania boli odložené pre zhoršenú bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe po eskalácii americko-izraelského konfliktu s Iránom.

Delegácie teraz zvažujú Ženevu alebo Istanbul ako alternatívne miesta konania.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte 3. marca uviedol, že ďalšie kolo rokovaní s americkou stranou nebolo zrušené ani po útokoch na Irán.

(est)

Minúta  |  

Trump vytvoril s latinskoamerickými lídrami koalíciu proti kartelom

Americký prezident Donald Trump v sobotu na Floride privítal lídrov z Latinskej Ameriky, s ktorými oznámil vznik novej vojenskej koalície proti drogovým kartelom s názvom Štít Amerík.

Na samite sa zúčastnilo najmenej tucet prezidentov a predstaviteľov zo Strednej a Južnej Ameriky či Karibiku. Trump po rokovaniach podpísal vyhlásenie o vytvorení aliancie, ktorá má koordinovať bezpečnostné operácie proti kartelom a organizovanému zločinu v regióne.

„Je to skvelá časť sveta, ale aby sa naplnil jej potenciál, musíme rozbiť moc kartelov, kriminálnych gangov a hrozných organizácií,“ povedal Trump.

Za osobitnú vyslankyňu koalície prezident vymenoval Kristi Noemovú, ktorá donedávna pôsobila ako ministerka vnútornej bezpečnosti.

Administratíva vo Washingtone chce podľa analytikov posilniť bezpečnostnú spoluprácu v regióne a zároveň obmedziť rastúci vplyv Číny v Latinskej Amerike, ktorá v posledných rokoch výrazne rozšírila obchod, investície aj úverové programy v krajinách západnej hemisféry.

(reuters, est)

Minúta  |  

Žilinka: snahy politikov zapájať sa do neskončených trestných konaní sú škodlivé

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka považuje snahy politikov aktívne sa zapájať do neskončených trestných konaní za mimoriadne škodlivé. Uviedol to v reakcii na sobotňajšie vyjadrenie opozičnej poslankyne parlamentu Martiny Bajo Holečkovej (SaS).

Tá avizovala podanie podnetu na Generálnu prokuratúru SR pre akciu policajnej inšpekcie, pri ktorej zadržali i niektorých policajtov zo skupiny tzv. čurillovcov. Označila tiež za nepredstaviteľné, aby Žilinka nekonal po tom, ako sudca spochybnil opodstatnenosť obvinenia a nevidel dôvody na väzbu.

„Aj bez verejných výziev či podnetov od politikov som si plne vedomý zákonných oprávnení a povinností a vždy som ich uplatňoval v záujme ochrany zákonnosti. Nepripustím akékoľvek snahy o zasahovanie do neskončených trestných vecí zo strany politikov vytváraním verejného tlaku. Odmietam vyvolávanie zdania nekonania generálneho prokurátora vyjadreniami ako ‚je nepredstaviteľné, aby generálny prokurátor nekonal...‘, ktoré nezodpovedá realite,“ skonštatoval Žilinka na sociálnej sieti.

Policajtov Jána Čurillu a Pavla Ďurku, ktorých Úrad inšpekčnej služby v utorok (3. 3.) zadržal v rámci akcie Kajúcnik, nevzal Mestský súd Bratislava I v piatok (6. 3.) večer do väzby, ale prepustil ich na slobodu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh na väzobné stíhanie bol prokurátorom podaný na nepríslušný súd.

Sudca zároveň spochybnil opodstatnenosť vzneseného obvinenia a deklarovaných dôvodov väzby. Prokurátor podal voči rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej rozhodne Krajský súd v Bratislave 16. marca.

(tasr, est)

Minúta  |  

SAE vyzvali Irán okamžite ukončiť útoky proti štátom Perzského zálivu

Jeden z predstaviteľov Emirátov v sobotu uviedol, že eskalácia násilia je mimoriadne znepokojujúca a región potrebuje konflikt skôr utlmiť než rozšíriť. Dodal, že štáty Perzského zálivu nie sú priamymi účastníkmi konfliktu.

„Akákoľvek eskalácia je znepokojujúca. Chceme vojnu zastaviť a zabrániť jej rozšíreniu. Irán by si mal uvedomiť, že útokmi na celé svoje susedstvo si nepomáha,“ povedal predstaviteľ.

Vyjadrenia prichádzajú po tom, čo Irán v reakcii na americko-izraelské údery na jeho územie podnikol raketové útoky na viaceré štáty v regióne vrátane krajín, ktoré hostia americké vojenské základne. V sobotu však uviedol, že už na tieto štáty nebude útočiť.

Prezident Spojených arabských emirátov Mohammed bin Zayed Al Nahyan v prvom verejnom vystúpení od začiatku útokov vyhlásil, že krajina sa nachádza „v čase vojny“, no zostáva silná a pripravená brániť sa. „Spojené arabské emiráty majú hrubú kožu a horké mäso – nie sme ľahká korisť,“ povedal pri návšteve zranených po útokoch.

(reuters, est)

Minúta  |  

Novými podpredsedami KDH sa stali Ján Horecký a Peter Stachura

Rozhodli o tom delegáti celoslovenského snemu KDH, ktorý sa v sobotu konal v Ružomberku. Obaja doplnili trojicu doterajších podpredsedov hnutia, ktorými sú Viliam Karas, Igor Janckulík a Marián Čaučík.

O dve nové podpredsednícke pozície sa uchádzali traja kandidáti. Popri Horeckom a Stachurovi sa dôveru delegátov snemu snažila získať aj Monika Kolejáková. Tá v tajnej voľbe získala 95 hlasov.

Stachurovi odovzdalo hlas 159 delegátov a Horecký získal 205 hlasov. Celkovo bolo odovzdaných 245 hlasovacích lístkov, z ktorých bol jeden neplatný.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.